Matúš Vallo



Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Matúš Vallo

Matúš Vallo

…dneska vláda zrekonštruuje skoro za milión eur jednu miestnosť, jednu chodbu na železničnej stanici (na Hlavnej stanici v Bratislave, pozn.).

V roku 2018 bola na bratislavskej hlavnej stanici zrekonštruovaná čakáreň pre cestujúcich, pričom celková cena stavebných prác predstavovala 825 560 eur bez DPH. Prevádzkovateľom stanice sú Železnice Slovenskej republiky, ktoré sú financované z rozpočtu verejnej správy. 

Na hlavnej železničnej stanici v Bratislave bola 14. septembra 2018 otvorená nová zrekonštruovaná miestnosť, ktorá slúži ako čakáreň. Tá sa predtým využívala ako reštaurácia, no dlhodobo nebola v prevádzke. Stavebné práce začali v decembri 2017 a zahŕňali tieto práce: vybudovanie novej prípojky napätia; úprava rozvodov, štruktúrovanej a optickej kabeláže; zriadenie WiFi smerovačov pre cestujúcu verejnosť; ústredné vykurovanie a vzduchotechnika; výmena dlažby, obkladov a podhľadov; nátery a maľby; vybudovanie informačného systému pre cestujúcich; vybudovanie rozhlasového zariadenia; zriadenie kamerového systému; stolárske, klempiarske a tesárske práce, dodanie mobiliáru; realizácia nových posuvných dverí a repasácia zvyšných poškodených okien a dverí; kompletná výmena osvetlenia; reštaurovanie pôvodných historických stĺpov a reštaurovanie pôvodných fresiek. Celková cena prác predstavovala 825,6 tisíc eur bez DPH, čo s DPH činí 990,7 tisíc eur. Zhotovovateľom bola firma SP PLUS, ktorá podľa stanoviska ŽSR v rámci elektronickej aukcie predložila najnižšiu cenovú ponuku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Naša kandidátka Dana Kleinert na starostku Starého mesta odstúpila aj z toho dôvodu, že jej manžel kvôli rozdielnemu výkladu územného plánu v Karlovej Vsi nemá doriešenú kontajnerovú stavu reštaurácie. Čakajú na potvrdenie magistrátu 14 mesiacov, na podpis primátora.

Dana Kleinert pôvodne kandidovala na starostku mestskej časti  Staré Mesto v Bratislave za Team Vallo, stranu Progresívne Slovensko a Spolu - občiansku demokraciu. 15. októbra sa tejto kandidatúry vzdala, ale stále kandiduje za poslankyňu do mestského zastupiteľstva. 

Ako dôvod uviedla,že "stavba je v súlade s územným plánom na súkromnom pozemku a jej staviteľom je môj manžel. Na Riviére je dnes obľúbená kaviareň, ponúka kultúrne akcie a vytvára priestor pre spoluprácu rôznych komunít. Avšak práve pre nejasný výklad zákona stavebný úrad prišiel k inému záveru ako staviteľ a vyzval ho na doloženie vyjadrení potrebných na to, aby projekt bol definovaný ako stavba. Manželovi nezostávalo nič iné, ako sa v tomto, postupne vznikajúcom projekte o to pokúsiť. Žiaľ, tento proces trvá už vyše dvoch rokov, všetky vyjadrenia sú kladné, akurát stále, už rok a pol manžel čaká na finálne vyjadrenie úradu. V tomto príbehu figurujem ako spolumajiteľka pozemku a verila som, že sa to do volieb podarí vyriešiť práve preto, že táto téma môže byť pred voľbami niekým skratkovito dezinterpretovaná, negatívne otočená a zneužitá. Toto sa žiaľ dodnes nepodarilo."
Nie je to však magistrát, ale stavebný úrad Karlovej Novej Vsi, ktorý na stavbu kontajnera doteraz neudelil povolenie. Mestský úrad navyše zdĺhavosť postupu vysvetlil neskorým predložením všetkých potrebných potvrdení zo strany Kleinertovcov. „Požadované podklady stavebníci k rozhodnutiu prikladajú postupne a opakovane žiadali o predĺženie lehoty na predloženie dokladov, ktoré do dnešného dňa nie sú úplné.“

Pokiaľ v tomto procese hrá úlohu aj samotné mesto, a teda magistrát a primátor, ako tvrdí Vallo vo výroku, takúto informáciu nie je možné overiť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

…my sme pred mesiacom predložili s Jozefom Miháľom (návrh, pozn.) zákon, ktorý hovorí o daňovej rezidencii. Jeho cieľom bolo zjednodušiť to, aby ľudia mohli práve sa stať Bratislavčanom a platiť dane tu.

Návrh zákona upravujúci rozdeľovanie výnosu dane z príjmov územnej samospráve, teda o tzv. daňovej rezidencii, z dielne Matúša Valla, predložili v parlamente poslanci Miroslav Beblavý a Jozef Mihál pred vyše mesiacom, dňa 28. septembra 2018. Dva dni predtým Vallo predstavil návrh spolu s Mihálom na tlačovej konferencii. Cieľom návrhu bolo zavedenie možnosti odvádzať dane aj mimo miesta trvalého pobytu, teda konkrétne umožniť ľuďom žijúcim v Bratislave platiť dane v tomto meste. NR SR v hlasovaní o postupe do druhého čítania návrh nakoniec nepodporila. Výrok Matúša Valla hodnotíme ako pravdivý.
Návrh na novelizáciu zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky podali dňa 28. septembra 2018 poslanci NR SR Miroslav Beblavý a Jozef Mihál (obaja nezaradení). Podľa návrhu by mal tento zákon upravovať "práva a povinnosti občanov pri vyhlásení o mieste pobytu pre účely rozdeľovania výnosu dane z príjmov územnej samospráve" (§ 1b). Konkrétne by mal mať občan SR právo "vyhlásiť, že pre účely rozdeľovania výnosu dane z príjmov považuje za miesto svojho pobytu obec, ktorá z dôvodu úzkych osobných a hospodárskych vzťahov predstavuje stredisko jeho životných záujmov" (§ 2, ods. 3), teda nie výlučne obec svojho trvalého pobytu (.doc, s. 1).
Daňová rezidencia vzniká automaticky "v mieste trvalého pobytu daňového rezidenta, ak ten vyhlásením neurčí inak" (§ 8a, ods. 1). Občania by teda mali po novom právo na zmenu miesta svojej daňovej rezidencie. Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona je jeho cieľom "umožniť spravodlivejšie financovanie územných samospráv vo vzťahu k rozpočtovému určeniu výnosu dane z príjmov. Nástrojom pre dosiahnutie tohto cieľa je zavedenie inštitútu daňovej rezidencie občanov podľa toho, ktoré miesto považujú oni sami za stredisko svojich životných záujmov" (.doc, s. 1). Predkladatelia zákona ďalej navrhujú, že daňová rezidencia nebude môcť byť uplatnená automaticky, ale bude závisieť na súhlase danej samosprávy.
Návrh bol 26. septembra 2018, dva dni pred predložením v parlamente, predstavený Jozefom Mihálom a Matúšom Vallom na spoločnej tlačovej konferencii. Mihál označil Valla za strojcu myšlienky zmeny zákona, zdôraznil spravodlivejšiu povahu rozdelenia podielových daní samosprávam a špecifikoval, že mesto Bratislava by v prípade schválenia návrhu získalo ročne do rozpočtu približne o 39 miliónov eur viac. S potenciálnou nespokojnosťou miest a obcí, ktoré by po schválení novely o časť svojich príjmov v prospech Bratislavy prišli, Vallo počítal, avšak povedal, že občania by mali platiť dane tam, kde žijú. Priestor pre rokovanie so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) videl v druhom čítaní o novele zákona. Okrem toho zdôraznil aj jednoduchosť navrhovaného spravodlivejšieho platenia daní - postačilo by jedno prehlásenie na tlačive veľkosti A4.

NR SR však po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní dňa 23. októbra 2018 rozhodla, že v návrh zákona nebude posunutý do druhého čítania. Zo 140 prítomných sa 64 poslancov hlasovania zdržalo, 47 návrh podporilo, 28 hlasovalo proti a 1 poslanec nehlasoval.

…(zavedenie električky do Podunajských Biskupíc, pozn.) je myslím, že aj dokonca v generely dopravy, že tým smerom má byť riešená kolajová doprava, električka (…).

Zavedenie električky do do mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice sa spomína v Územnom generely dopravy hl. mesta SR Bratislava, ktorý bol vydaný dňa 18.decembra 2015. Jedným z dopravných cieľov pre Bratislavu je "lepšia dostupnosť východných častí mesta (MČ Vrakuňa, Podunajské Biskupice, Vajnory, oblasť Vlčieho hrdla) (...) do roku 2030" (.pdf, s. 81). V dokumente je takisto uvedený odporúčaný návrh vybudovať električkovú trať, tzv. južnú radiálu, ktorá by viedla z centra mesta až k železničnej stanici Podunajské Biskupice (.pdf, s. 96). Orientačné investičné náklady by sa mali pohybovať vo výške 60 mil. eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

"Zastávky sa predpokladajú jednosmerné v uliciach Dunajskej a Grösslingovej blízko Kamenného námestia, Mlynské nivy (autobusová stanica), Čipkárska, Bajkalská, Hraničná, Parková, Malý Dunaj, Slovnaft, Závodná, Popradská, Nákovná, Hronská, Dudvážska, Korytnická, Podunajské Biskupice, železnica," uvádza sa v generely dopravy (.pdf, s. 96).

Plán Bratislava vyšiel ako kniha v roku 2018. Podľa oficiálnej stránky je dokument "ktorý v niekoľkých kapitolách definuje víziu a plán pre Bratislavu. Má slúžiť ako strategický dokument pre budúcu prácu mesta." Bol vypracovaný expertmi z jednotlivých odborov, ktorých bolo dokopy 76. Plán je rozdelený na dve časti - Funkčné mesto a Agenda mesta. Prvá časť obsahuje koncepty identity (vedúci kapitoly Martin Bajaník), rozvoja mesta (Igor Marko), správy mesta (Ctibor Košťál), financií (Matúš Lupták), metropolitného štatútu, vzťahov medzi mestom a mestskými časťami (Bruno Konečný) a komunikácie mesta (Michaela Benedigová). Druhá časť sa venuje mobilite (Peter Netri), vzdelávaniu (Vladimír Burjan), inováciám (Daniel Straka), životnému prostrediu (Michal Marcinov), sociálnej oblasti (Peter Adam, Sergej Kára), športu (Dávid Benedig) či kultúre a kreatívnemu priemyslu (Zora Jaurová). Výrok hodnotíme ako pravdivý.