Mgr. Martin Poliačik

2003 – 2006 Výkonný riaditeľ, Slovenská debatná asociácia, Bratislava
2009 – súčasnosťUčiteľ prírodovedy, vlastivedy, dejepisu, občianskej náuky a etiky, Súkromná základná škola s materskou školou Montessori, Bratislava

(zdroj: www.osobnosti.sk)

Člen strany: Bez príslušnosti (Nestraníci)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Martin Poliačik

Martin Poliačik

… na Slovensku máme takmer najväčšie percento na výchovu dieťaťa, 17 % z rozpočtu rodiny ide na výchovu detí, v čom sme na popredných miestach v Európe…

Výrok vychádza zo štatistiky Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z roku 2016, ktorá bola zverejnená v publikácii Society at a Glance 2016 - OECD Social Indicators. Z európskych krajín Slovensko predbehlo krajiny ako Luxembursko, Fínsko alebo Česko. Pred našou krajinou sa umiestnili (z európskych krajín) len Holandsko, Švajčiarsko, Írsko a Spojené kráľovstvo. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Podľa štatistiky v krajinách OECD sa v priemere míňa na výchovu dieťaťa resp. detí okolo 15 percent z celkového rozpočtu rodiny. Slovenská republika s hodnotou 16,7% predstavuje nadpriemer v tomto prieskumu. Je potrebné však dodať, že táto hodnota platí len v prípade kompletnej rodiny. V prípade osamelého rodiča sa jedná o hodnotu 24,4%.

Podľa štatistík Ministerstva kultúry SR z roku 2014 je naozaj 3 417 933 veriacich (pozri štatistiku RKC (.pdf)), ktorí sa hlásia sa ku Rímskokatolíckej cirkvi. Z tohto pohľadu výrok je naozaj pravdivý, avšak údaj je uvedený bez zohľadnenia katolíkov, ktorí sa hlásia k byzantskému obradu.

Martin Poliačik vo svojom stanovisku k vybraným faktickým výrokom uviedol nasledovné: "Pojem katolík bol myslený ako člen Rímskokatolickej cirkvi, keďže v kontexte diskusie sa hovorilo o najväčšej cirkvi na Slovensku." V oficiálnych štatistikách ŠÚ SR sa po poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 hlásilo ku Rímskokatolíckej cirkvi 3 347 277 a ku Gréckokatolíckej 206 871 veriacich. Spolu sa tak ku katolicizmu v roku 2011 hlásilo 3 554 148 ľudí. 

… napríklad štátne sviatky na Slovensku, aj keby ste chceli zrušiť cirkevný štátny sviatok, tak nemôžete, lebo ho máte jednoducho zabetónovaný vo Vatikánskej zmluve.


Slovenská republika je od roku 2000 signatárom Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ktorá je dostupná na stránkach Ministerstva kultúry. Zmluva okrem iného uvádza zoznam cirkevných sviatkov a následne aj mechanizmus zmeny ustanovení tejto zmluvy. Na základe textu zmluvy teda hodnotíme výrok poslanca Poliačika ako pravdivý  

Článok 9 tejto zmluvy totiž uvádza:

,,Slovenská republika bude rešpektovať ako dni pracovného pokoja nedele a tieto dni:

a) 1. január - slávnosť Bohorodičky Panny Márie, Obrezanie Pána a Bazila Veľkého,
b) 6. január - Zjavenie Pána, Bohozjavenie,
c) Veľký piatok,
d) Veľkonočný pondelok,
e) 5. júl - slávnosť svätých Cyrila a Metoda,
f) 15. september - slávnosť Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska,
g) 1. november - slávnosť Všetkých svätých,
h) 24. december - Štedrý deň,
i) 25. december - slávnosť Narodenia Pána,
j) 26. december - sviatok svätého Štefana, prvého mučeníka, Zbor presvätej Bohorodičky.

Zmluva zároveň v článku 25 uvádza mechanizmus jej zmeny: ,,..na základe vzájomnej dohody zmluvných strán. Zmeny a doplnky sa musia vykonať písomnou formou." Z toho vyplýva, že vláda nemôže jednostranne meniť a rušiť cirkevné sviatky. 

Téma bola aktuálna aj v roku 2012 a to v súvislosti s návrhom vlády Roberta Fica zrušenia cirkevných sviatkov za účelom zvýšenia ekonomickej výkonnosti Slovenska. Premiér v súvislosti s týmto krokom uznal, že takýto krok by musel viesť k zmene zmluvy s Vatikánom, a preto navrhoval sviatok presunúť na iný, nepracovný deň. K navrhovaným zmenám napokon nedošlo. 

Z tejto dohody (Vatikánska zmluva, pozn.) vyplývajú pre Slovenskú republiku iba povinnosti, kdež to povinnosti na druhej strane nie sú žiadne. Nie je v nej klauzula, ktorá by umožňovala odstúpenie od nej.

Vatikánska dohoda je Základná zmluva č. 326/2001 Z.z. medzi SR a Svätou stolicou, ktorá bola uzatvorená v roku 2000. Táto zmluva upravuje vzájomné vzťahy a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. V zmluve sú však práva pre SR len minimálne a nie je možné od nej ani odstúpiť. Výrok Martina Poliačika preto hodnotíme ako pravdivý. 

K tejto problematike denník Pravda píše: "Katolícka cirkev má vďaka zmluve právo vstupovať do verejnoprávneho vysielania RTVS cez priame prenosy bohoslužieb, vykonávať bohoslužby v Ozbrojených silách a policajných zboroch, nárokovať si na financovanie škôl alebo sociálnych domovov zo štátneho rozpočtu, zaviesť náboženskú výchovu školách." Je pravda, že zmluva obsahuje zväčša práva katolíckej cirkvi a povinnosti pre SR, no napríklad článok 22 hovorí o práve SR na diplomatické zastúpenie vo Vatikáne.
 
Zmluva však skutočne nemôže byť vypovedaná, môže sa len meniť a dopĺňať ako sa píše v článku 25: "Táto zmluva sa môže meniť a dopĺňať na základe vzájomnej dohody zmluvných strán. Zmeny a doplnky sa musia vykonať písomnou formou." Klauzula o možnosti jej vypovedania nejestvuje.

Demagog.SK sa už v minulosti venoval overovaniu výrokov týkajúcich sa  aj Vatikánskej zmluvy. 





Taliani, Holanďania, Nemci registráciu (cirkví a náboženských spoločností, pozn.) nemajú vôbec, majú asignačné dane…


Poliačik si za príklady zvolil tri krajiny, v ktorých je cirkev odlúčená od štátu a teda nedostáva od štátu finančné prostriedky. Na druhej strane, v každej z nich má cirkev vyriešené financovanie iným spôsobom. V Taliansku, ako hovorí Poliačik, existuje asignačná daň. Nemecko má zavedenú cirkevnú daň a v Holandsku je financovanie cirkvi zabezpečené regionálne z darov. Taktiež s registráciou cirkví to nie je celkom tak, ako tvrdí Poliačik. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. 

"Asignácia dane je právo daňovníka poukázať určitú časť ním zaplatenej dane z príjmov na osobitné účely." Asignačné dane sú spojené aj s odlukou cirkvi od štátu, kedy by na cirkev už neprispieval štát, ako tomu je napríklad dnes na Slovensku, ale prispievali by samotní veriaci časťou z odvedenej dane (ako napríklad dnes môžu poukázať 2% občianskym združeniam podľa vlastného uváženia).

Niektoré krajiny už takúto daň majú a štát neprispieva cirkvi nič. Asignačná daň je zavedená napríklad v Taliansku, Španielsku či Maďarsku.  V Nemecku je zasa systém trochu iný a existuje tu špeciálna cirkevná daň, ktorá je samostatnou daňou oddelenou od daní odvádzaných štátu. Holandsko je podľa denníka Die Welt osobitným prípadom, keďže neexistuje cirkevná daň, ani asignačná daň, ale náboženské spoločnosti sú financované regionálne z darov. 


Pokiaľ ide o registráciu cirkví a náboženských spoločností, tak v Nemecku sa cirkvi nemajú povinnosť registrácie. ale robia tak, aby boli oslobodené od dane. Väčšinou sa organizujú vo forme spolkov, na založenie stačí sedem členov. V Taliansku je možné založiť si akúkoľvek skupinu s náboženskými cieľmi bez toho, aby bolo treba žiadať o povolenie či registráciu. V Holandsku nejestvujú žiadne osobitné požiadavky – cirkevné organizácie fungujú v podobe právnických osôb.