Martin Klus

Člen strany: Sloboda a Solidarita (SaS)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Martin Klus

Martin Klus

sa to (tzv. severoírska poistka, pozn.) niektorým našim priateľom v Konzervatívnej strane Veľkej Británie nepáči, pretože oni tvrdia, že to je istým spôsobom narušenie ich suverenity práve kvôli tomu, že Severné Írsko bude patriť do colnej únie viac ako zvyšok Veľkej Británie

Tzv. severoírska poistka predstavuje regulačné opatrenie pre Severné Írsko, ktoré je súčasťou návrhu dohody o odchode Británie z Európskej únie. Poistka, na ktorej sa zasekávajú rokovania o brexite, má zabrániť, aby sa po vystúpení Británie z EÚ opäť obnovili hraničné kontroly medzi Írskom a Severným Írskom. Severné Írsko by takisto malo ostať v colnej únii EÚ. Medzi dôležité argumenty, ktoré použili rezignujúci ministri vlády Theresy Mayovej z Konzervatívnej strany, bol aj nesúhlas s týmto opatrením. Podľa ich slov ide o narušenie celistvosti Spojeného kráľovstva. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Podľa tzv. severoírskej poistky by na základe návrhu Bruselu malo po brexite Severné írsko naďalej patriť do spoločnej colnej s EÚ. Spojené kráľovstvo by z nej pri tom po brexite malo vystúpiť. Na základe tejto dohody, by si Íri mohli naďalej vymieňať tovary aj bez ciel. K nespokojnosti z Londýna sa pridala aj severoírska unionistická strana DUI, ktorá je vo vláde Theresy Mayovej. Obavy Londýna plynú z toho, že by sa v budúcnosti mohlo Severné írsko odtrhnúť od Spojeného kráľovstva. 

15. novembra 2018, po schválení návrhu dohody o brexite v britskom parlamente, podal demisiu Minister pre otázky brexitu Dominic Raab. Podľa jeho slov "je presvedčený, že regulačné opatrenia navrhované pre Severné írsko predstavujú reálnu hrozbu pre celistvosť Spojeného kráľovstva." Vládu opustila taktiež aj Ministerka práce Esther McVeyová a funkcie sa vzdal aj štátny tajomník pre Severné Írsko, Shailesh Vara.

… dokonca britská vláda si dávala spraviť štúdiu, aký dosah to bude mať na Veľkú Britániu, pokiaľ nevystúpi riadene a tam sa dokonca hovorilo o tom, že tu budú kilometrové kolóny napríklad na prístav do Davru alebo že tu bude nedostatok potravín a liekov vo Veľkej Británii …

V auguste 2018 vznikli rôzne prognózy, ako by mohla vyzerať Veľká Británia po vystúpení z EÚ bez dohody. Podľa prognózy zverejnenej britskou vládou by mohlo dôjsť k vzniku veľkých kolón nákladných áut, ktoré by po obnovení hraničných kontrol museli čakať na preclenie tovaru v prístave Dover (.pdf, s. 22, bod 69-70). Pri neriadenom brexite môže takisto dôjsť aj k nedostatku niektorých potravín a liekov (.pdf, s. 23-24). Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Práve pri skolabovaní prejazdu cez prístav Dover by mohlo dôjsť k navýšeniu cien a následným nedostatkom nielen potravín, ale aj súčiastok potrebných na ďalšiu výrobu. Podľa London School of Economics už "sedemminútové zdržanie v prístave predraží cenu dovozu jedného lodného kontajnera o minimálne 123 eur."

Podľa Národnej únie farmárov by zdržania pri kontrolách na hraniciach mohli spôsobiť nedostatok potravín vo Veľkej Británia, ktorá si v súčasnosti vypestuje približne 60 % z toho, čo spotrebuje.

Okrem potravín by prípadný brexit bez dohody mohol ovplyvniť aj dodávanie liekov. Je možné, že by sa predĺžila čakacia doba na konkrétne lieky. Minister zdravotníctva však plánuje vytvoriť zásoby liekov aj krvi. 

A jedným z tých riešení (strany SaS ohľadom migračnej krízy, pozn.) boli napríklad aj tie vyloďovacie platformy alebo keď chceme, hotspoty, o ktorých teraz EÚ konečne začína hovoriť ako o reálnom riešení. To bol model, ktorý sa vyplatil Austrálii …

O zriaďovaní vstupných centier pre migrantov, tzv. hotspotov, reportuje Európska komisia už od roku 2015, kedy bola migračná kríza najdramatickejšia. V európskej migračnej agende ich práve Európska komisia uvádza ako nástroj a aktivitu na pomoc členským štátom, ktoré boli migráciou zasiahnuté najviac. Tieto hotspoty boli zriadené práve v týchto krajinách. Je pravdou, že o potrebe akýchsi záchytných centier mimo územia EÚ, kde budú môcť utečenci žiadať o azyl v EÚ, sa hovorí najmä v posledných rokoch, táto otázka ešte nie je doriešená. Klus vo výroku prirovnáva model hotspotov k tzv. zadržiavacím centrám pre imigrantov v Austrálii, ktoré sú prevažne lokalizované v rámci Austrálie a pre tie, ktoré nie sú, platí iná jurisdikcia. Okrem toho, že tento systém je pomerne kritizovaný, funguje tak, že Austrália mimo svojho územia posiela niektorých žiadateľov o azyl, no posiela ich na ostrovy, cez ktoré neprechádzali, v čom je rozdiel medzi možnými hotspotmi mimo EÚ. Klus tiež dáva do súvisu hotspoty ako vyloďovacie platformy a austrálsky model, čo je iný princíp. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Čo sa týka tvorby hotspotov mimo územia EÚ, k ich tvorbe vyzýva napríklad predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani. Argumentuje najmä väčšou efektivitou a znížením zaťaženia európskych krajín, ktoré boli migračnou krízou doteraz najviac postihnuté a v rámci administratívy azylových procedúr aj preťažené. Takéto hotspoty v rámci EÚ totiž už fungujú, dôraz na ne v rôznych dokumentoch kladú rôzne európske inštitúcie. 

Európska migračná agenda ich funkciu popisuje (pdf.,str. 6) nasledovne: "Komisia zavedie novú koncepciu problémových oblastí (Hotspot), v rámci ktorej Európsky podporný úrad pre azyl, agentúra Frontex a Europol budú pracovať v teréne spolu s členskými štátmi prvej línie, aby rýchlo identifikovali a zaregistrovali migrantov a odobrali im odtlačky prstov. Činnosti jednotlivých orgánov sa budú navzájom dopĺňať. Žiadatelia o azyl budú bezodkladne zaradení do konania o azyle a podporné tímy Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) budú pomáhať, aby sa žiadosti o azyl spracúvali čo najrýchlejšie. Pokiaľ ide o tých, ktorí ochranu nepotrebujú, agentúra Frontex bude asistovať členským štátom a koordinovať návrat neregulárnych migrantov. Europol a Eurojust budú pomáhať hostiteľským členským štátom pri vyšetrovaní s cieľom rozložiť siete prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi."

Myšlienku zriadenia takýchto centier v krajinách mimo EÚ šíria rôzni politici, zasadil sa za ňu napríklad aj Richard Sulík v Európskom parlamente na začiatku roku 2017. Je tiež pravdou, že strana SaS na nutnosť vybudovania hotspotov mimo EÚ poukazovala už v roku 2015: V niektorých krajinách, napríklad v Nemecku, sa tento nápad neujal.

Čo sa týka Austrálie, okrem zadržiavacích centier pre žiadateľov o azyl v rámci Austrálie, od roku 2012 používa aj model, kde svojich žiadateľov o azyl posudzuje v centrách v Papua Novej Guinei a ostrove Nauru. Z pôvodných troch centier mimo územia Austrálie koncom roku 2017 ubudol jeden na ostrove Manus taktiež v Papua Novej Gunei. Takýto systém je na svete jedinečný, no je aj ostro kritizovaný a spochybňovaný, či tých, ktorí pomoc potrebujú, krajina takto skôr neodkladá niekam, čo môže pripomínať viac izolované tábory než pomoc.

… keď napríklad môj kolega (Miroslav Lajčák, pozn.) bol v New Yorku v marci, ak si dobre pamätám, tak pokiaľ viem, tak pána ministra v jeho rokovaniach ešte ako predsedu valného zhromaždenia podporili (strana Smer-SD, pozn.).

V súčasnosti Smer- SD Globálny pakt odmieta, o jeho skorších vyjadreniach však nie sú dostupné informácie, preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný.

Miroslav Lajčák predsedal Valnému zhromaždeniu OSN od septembra 2017 do septembra 2018. 72. Valné zhromaždenie malo tému "Ľudia na prvom mieste - dôstojný život v mieri na udržateľnej planéte pre všetkých a jednou z tém, ktorou sa zaoberalo bola otázka migrácie a príprava dokumentu, ktorý sa ňou mal zaoberať. V marci 2017 v New Yorku sa minister venoval klimatickým zmenám, či roli vody vo svete počas Svetového dňa vody.

Keď sa nám tu v rokoch 2015-2016 premlelo skoro 2 milióny ľudí, ktorých sme nijakým spôsobom neskontrolovali …

Presné číslo počtu nelegálnych migrantov sa rozlišuje podľa jednotlivých zdrojov. Pri niektorých je uvedené číslo 2,2 milióna, iné uvádzajú nižší počet. Napriek tomu výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže nie je pravda, že utečenci prichádzajúci do Európskej únie, by neboli kontrolovaní. 

Pri vstupe do krajiny, je utečenec povinný požiadať o azyl. Počas čakacej lehoty utečenec vykoná vstupný pohovor a následne je preverený informačnými službami daných štátov. Ich snahou je, aby utečenci žiadajúci o ochranu nepredstavovali bezpečnostnú hrozbu a taktiež neboli zaradení ako ekonomickí migranti. Podľa Dublinského systému pri vstupe na územie Európskej únie je potrebné, aby utečenec požiadal o azyl v prvej krajine, do ktorej vstúpi. Práve Dublinský azylový systém vytvára tlak na krajiny akými sú Grécko a Taliansko, ktoré počas migračnej krízy v rokoch 2015-2016 zažívali veľký, nezvládateľný nápor. Pri značných náporoch často dochádza k nelegálnemu opusteniu krajiny, ktorá je zodpovedná za riešenie žiadosti o azyl.

Zaznamenaných v roku 2015 a 2016 bolo 2,3 milióna nelegálnych prekročení hraníc, pričom však nejde o 2,3 milióna osôb. Je totiž možné, že jedna osoba prekročila hranicu niekoľkokrát. Iný zdroj uvádza, že počet nelegálnych migrantov v roku 2015 bol 1,8 milióna.

Po náležitom procese udeľovania azylu bolo v roku 2015 533 tisícom ľudom nariadené opustiť EÚ, pričom 47 % toto nariadenie nerešpektovalo. 

V roku 2017 sa však počet nelegálnych migrantov, ktorí prekročili vonkajšiu hranicu znížil o 60 %.