Martin Fronc

Člen strany: Kresťanskodemokratické hnutie (KDH)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Martin Fronc

Martin Fronc
Predsedníctvo odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) prišlo minulý rok s požiadavkou zvýšenia platov zamestnancov školstva pre rok 2016 o 7 %. Išlo o spoločné stanovisko spolu s konfederáciou odborových zväzov SR, ktorá žiadala valorizáciu platov všetkých štátnych zamestnancov a zamestnancov pôsobiacich vo verejnej správe. V predchádzajúcich rokoch však učitelia viackrát požadovali zvyšovanie o 10 %, prvýkrát v roku 2012. Výrok vzhľadom na to, že Fronc nešpecifikuje, čo myslí výrazom nedávno, a môže sa jednať aj o obdobie posledných rokov, hodnotíme ako pravdivý.

Školské odbory prišli s návrhom na zvýšenie platov o 7 % alebo 5 % ešte v lete v roku 2015, vláda SR však tieto požiadavky odmietla a predložila vlastný návrh na zvýšenie platov o 1,3 %. Konfederácia odborov však tento návrh naďalej odmietala a trvala na ďalších rokovaniach.

Odborový zväz školstva na čele s jeho predsedom, Pavlom Ondekom, nakoniec dospel s vládou k dohode na zvýšení platových taríf zamestnancov školstva ako aj ostatným štátnym zamestnancom o 4 % s nadobudnutou platnosťou  od januára 2016.

V novembri sa vyskytla požiadavka o navýšenie o 140 eur, čo v prepočte oproti priemernému platu predstavuje navýšenie o 14,71 %. Priemerná mesačná mzda pedagogického zamestnanca v regionálnom školstve je pre rok 2015 vo výške 952 eur. Pokiaľ rátame s plánovanou valorizáciou platov pre rok 2016 o 4 %, mala by byť priemerná mzda približne 990,08 eur. 



Pán minister, po prvé, ako internáty sa opravovali celý čas. Išli stovky miliónov vtedy korún na opravy internátov každý rok. Nie prvýkrát to teraz ide.

Fronc výrokom reaguje na predchádzajúci výrok ministra školstva, kde Draxler hovorí, že sa jedná o prvú investíciu po 25 rokoch takého rozsahu (pozn. 50 miliónov eur), ktorá má smerovať na internáty. Keďže nemáme k dispozícii presné údaje, koľko peňazí išlo reálne na opravu či výstavbu internátov, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Nepodarilo sa nám nájsť informácie o dotáciách na internáty z obdobia predchádzajúcich vlád. Z roku 2004, kedy bol ministrom školstva Fronc sme však našli správu práve o chýbajúcich zdrojoch. Vysoké školy nemali dostatok peňazí na fungovanie, rozmýšľalo sa o skrátení školského roka aj zdražovaní internátov.

V niektorých médiách sa však objavili informácie o čiastkových investíciách z obdobia súčasnej vlády: "Ministerstvo školstva rozdelilo vlani vysokým školám na rekonštrukciu internátov 2,85 milióna a tohto roku 1,66 milióna eur."

Niektoré internáty boli renovované bez dotácií. Napríklad internát Slovenskej Technickej Univerzity, podľa riaditeľa internátu:

V roku 2013 sme na rekonštrukciu internátu vyčlenili viac ako 600-tisíc eur, v tomto roku vyše 241-tisíc. Nedostali sme na to žiadne dotácie z ministerstva školstva.“ 

Bez dotácií boli v rokoch 2013 až 2015 zrekonštruované aj Manželské internáty v Mlynskej doline, a to za približne štyri milióny eur.

…pretože strana Smer pred voľbami v roku 2006 mala formuláciu konkrétnu o tom, ako zvýši podiel financií do školstva s HDP, bolo tam číslo, pokiaľ si pamätám 5%, možnože sa pamäť mi celkom neslúži. No ale čo sa naplnilo? Nič sa z toho nenaplnilo…

Slová ex-ministra Fronca v diskusnej relácii V politike sa ukázali ako pravdivé, keďže SMER-SD išiel do volieb v roku 2006 so zámerom financovať školstvo v objeme 5% HDP, ale tento zámer sa mu nikdy nepodarilo realizovať, na čo poukazujú aj údaje Eurostatu, OECD, či Ineko. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Volebný program strany SMER-SD z roku 2006 naozaj obsahuje formuláciu, ktorú spomenul v relácií O 5 minút 12 ex-minister Fronc.
"SMER – sociálna demokracia preto bude v prípade účasti v novej vládnej koalícii okamžite
presadzovať zásadné zmeny v legislatíve a prerozdelení finančných prostriedkov – inteligentných
investícií, aby bolo možné realizovať nasledujúce rozhodnutia v oblasti vzdelania, kultúry a športu:"
- postupne dosiahnuť výdaje na školstvo vo výške 5% z hrubého domáceho produktu

Podľa údajov inštitútu Ineko z 10. februára 2011, ktorý robil analýzu medziročného vývoja financovania školstva, pričom vychádzal z analýzy Eurostatu, Slovensko nedáva na oblasť školstva ani 5% z HDP. Potvrdzuje to taktiež aktuálnejšia analýzy OECD, o ktorej píše denník SME (SITA). V článku z 10. septembra 2014 sa uvádza, že pokým polovica členských štátov OECD dáva v priemere na školstvo až 6% ž HDP, Slovensko sa zaraďuje medzi krajiny, ktorých výdaje na vzdelávanie nedosahujú ani úroveň 5% HDP.

Najnovší údaj OECD z 24. novembra 2015 hovorí o tom, že Slovenská republika investuje do systému vzdelávania len 3,8% HDP, čo predstavuje jeden z najnižších príspevkov na školstvo v z krajín OECD, kde je súčasný priemer na úrovni 5,3% HDP.

Vy viete dobre, že trikrát som dával pozmeňovací návrh zákona o financovaní, aby sme tam zabudovali aj jednoducho kvalitatívne výsledky škôl. Výsledok bol, že trikrát to vládna strana Smer bez diskusie zhodila zo stola. Hlasovaním bez akejkoľvek rozpravy.

Za "zhodenia zákono zo stola bez diskusie" možeme chápať nepustenie návrhu zákona alebo novely do druhého čítania, kde sa o návrhu spravidla diskutuje. Keďže SMER-SD má väčšinu, vie ovplyvniť či návrh do druhého čítania prejde alebo nie. Ani jeden z obsahovo totožných návrhov Fronca, ktorý chcel zabudovať kvalitatívny prvok pri udeľovaní normatívov, neprešiel do druhého čítania, v ktorom mohla prebehnúť diskusia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Martin Fronc predkladal novelu zákona o o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Podľa dôvodovej správy: "...prispeje k zvýšeniu kvality vzdelávania na základných a stredných školách. Školy, ktoré dosahujú vynikajúce výsledky v celoštátnych objektívnych meraniach (napríklad externá časť maturitnej skúšky, testovanie 9) môžu dostať normatívny príspevok zvýšený o 10% príspevku na školu. Týmto spôsobom budú školy motivované, aby dosahovali vo výchovno-vzdelávacom procese lepšie výsledky. Súčasne kritéria na hodnotenie kvality procesu musia byť objektívne a celoštátne porovnateľné. Preto návrh zákona upravuje, že kritéria vydané ministerstvom školstva všeobecne záväzným predpisom budú vychádzať z celoštátnych meraní a hodnotení. S cieľom zaručiť objektívnosť kritérií v zákone pre ohodnotenie kvality výchovno-vzdelávacieho procesu navrhujeme využiť len celoštátne merania a hodnotenia."

Tento návrh navrhol Martin Fronc spolu s poslancami Abrhanom a Gibalovou v apríli 2015. Rovnakú novelu navrhoval Fronc spolu s Abrhanom a Hrušovským aj v januári 2014 a júni 2012. 

V máji 2015 sa hlasovalo o zatiaľ poslednom pokuse Fronca. Žiaden z poslancov SMER-SD zákon nepodporil. 79 sa zdržali hlasovania, dvaja boli neprítomní a dva hlasovali proti. Návrh neprešiel do druhého čítania.

Vo februári 2012 sa hlasovalo o v poradí drohom pokuse Fronca a jeho kolegov. Opäť, hoci za zákon hlasovala väčšina opozície, poslanci SMER-SD návrh nevpustili do druhého čítania - poslanci SMER-SD sa zdržali, sedem poslancom nebolo prítomných. Návrh neprešiel do druhého čítania.

V júli 2012 sa hlasovalo o provm pokuse Fronca. Až 77 poslancov SMER-SD hlasovalo proti, jeden poslanec hlasoval za, jeden za zdržal a piati boli neprítomní. Návrh neprešiel do druhého čítania.



Neviem, či ste si pozreli poslednú správu OECD o Slovensku, to je taká hrubá správa o všetkom možnom, aj o školstve. A práve v tejto správe (posledná správa OECD, pozn.) sa uvádza, že normatívny spôsob financovania je na Slovensku nastavený veľmi dobre a treba ho zachovať.

Uvedená informácia sa nenachádza v posledných zverejnených správach OECD o Slovensku. Nepodarilo sa nám ju nájsť v správe zameranej na školstvo, Education at glance 2015 (.pdf) ani 2014 (.pdf), Slovenskú republiku celkovo, OECD360 Slovenská republika 2015 (.pdf) ani v správe o fungovaní vlády Government at glance 2015 (.pdf). Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.