Martin Fedor

V rokoch 1998 až 2002 sa zúčastnil na kurzoch a pracovných stážach v USA a v Nemecku a následne v období 2002-2003 absolvoval postgraduálne štúdium European Economic and Public Affaires na Dublin European Institute.

Od roku 1995 bol spolupracovníkom programu amerického International Republican Institute. V roku 1996 pracoval v oblasti manažmentu a marketingu. V priebehu rokov 1998 – 2000 bol riaditeľom kancelárie predsedu vlády SR a v rokoch 2000-2002 riaditeľom oddelenia medzinárodných vzťahov SDKÚ. Od roku 2000 je vedúcim Sekcie zahraničnej politiky a integrácie tejto politickej strany, do roku 2002 bol podpredsedom Novej Generácie – mládežníckej organizácie SDKÚ.

Počas roku 2003 pôsobil na konzulárnom oddelení Zastupiteľského úradu SR v Dubline, bol spoluinciátorom vzniku Slovensko-írskej spoločnosti. V júni 2003 sa stal štátnym tajomníkom Ministerstva obrany SR.

(zdroj: osobnosti.sk)

Člen strany: Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Martin Fedor

Martin Fedor

Nová vláda keď bola ustanovená, hovorila o tom, že áno, pripravíme zákon o spravodajských službách, ktorý bude lepší pre tento bezpečnostný aparát, ale zároveň bude mať aj lepšiu kontrolu nad sebou. Zatiaľ sme ho nevideli.

Programové vyhlásenie vlády z roku 2012 obsahuje cieľ pripraviť nový zákon o spravodajských službách, ktorý sa zatiaľ však ešte stále nepodarilo zaviesť v konečnej podobe. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Zmeny vo fungovaní a organizácii našich spravodajských služieb deklarovala vláda v programovom vyhlásení z mája 2012. Programové vyhlásenie vlády SR (máj 2012) obsahovalo aj bod o ochrane vnútorného poriadku a bezpečnosti (.pdf, s.38). V ňom sa píše:

„Vláda pripraví zmeny vo fungovaní a organizácii spravodajských služieb s cieľom predchádzať únikom utajovaných materiálov a zabezpečiť rast dôveryhodnosti tajných služieb. Vláda navrhne zlúčenie vojenských spravodajských služieb a efektívnejšie mechanizmy kontroly spravodajských služieb a ostatných zložiek pracujúcich spravodajskými metódami.“ (s.40)

Rezort obrany už krátko po výmene vlády v roku 2012 avizoval zámer pripraviť nový zákon o tajných službách. Jedna z úprav sa mala týkať aj posilnenia kontroly zo strany poslancov brannobezpečnostného výboru.

O novom zákone o tajných službách sa však intenzívne začalo hovoriť po útokoch vo Francúzsku v januári 2015, hoci bez konkrétneho dátumu jeho vstupu do platnosti. Pôvodne sa uvažovalo o zlučovaní Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby (SIS) do jedného úradu, avšak v novom zákone sa s tým už nepočíta. Počíta však so zmenou názvu SIS na Úrad civilného spravodajstva (ÚCS) Jednou zo zmien je zavedenie programu štátneho spravodajstva. Na rozdiel od súčasných pravidiel, keď vláda schvaľuje štatút jednotlivých spravodajských služieb, by po novom mal kabinet schvaľovať Program štátneho spravodajstva, a to na štyri roky s možnosťou aktualizácie...Nová legislatíva podľa tvorcov významne rozširuje kontrolné právomoci osobitných kontrolných výborov parlamentu - jedného na kontrolu činnosti Úradu civilného spravodajstva, druhého na Vojenské spravodajstvo. Zákon od začiatku jeho predstavenia vzbudzoval podozrenie verejnosti o možnom špehovaní občanov.

Po novembrových teroristických útokoch v Paríži premiér Fico znovu otvoril tému zákona o tajných službách - pripravovaný zákon o Úrade civilného spravodajstva a Vojenskom spravodajstve. Legislatíva by na základe tohto zákona mala umožniť zber metadát v rámci konkrétnej operácie. Fico pripúšťa rozšírenie právomocí polície a tajných služieb.

Tajné služby by si podľa návrhu mohli vynucovať spoluprácu akéhokoľvek počítačového analytika, no bez toho, aby sa dozvedel, prečo. Súdny príkaz na spoluprácu má totiž ostať utajený aj pred dotknutým analytikom... Na získavanie informácií by mohla tajná služba  verbovať aj novinárov, ktorí robia korešpondentov zo zahraničia. Teraz zákon tajným spoluprácu s novinármi zakazuje...Novou právomocou má byť aj „predstieraný prevod veci“. Tajní by tak mohli obchodovať s drogami, výbušninami či so zbraňami, aby o činnosti teroristov získali informácie.
(SME.sk)



..desať rokov máme diskusiu o tom, ako by mal byť pripravený nový zákon o spravodajských službách.

Je pravdou, že už Programové vyhlásenie vlády SR 2006 - 2010 obsahovalo zámer vytvoriť nové mechanizmy pre zlepšenie komunikácie, koordinácie a súčinnosti týkajúce sa spravodajských služieb, polície a ďalších relevantných orgánov. Programové vyhlásenie vlády SR z roku 2012 avizovalo zásadnú zmenu fungovania spravodajských služieb. Dodnes sa tak nestalo, pričom zákon o Úrade civilného spravodajstva a Vojenskom spravodajstve sa stal znovu aktuálnou témou po teroristických útokoch v Paríží 13. novembra 2015. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Programové vyhlásenie vlády SR 2006 - 2010 v časti o vnútornej bezpečnosti uvádza zámer: "Vytvorí vhodné mechanizmy pre zlepšenie koordinácie, spolupráce a súčinnosti medzi spravodajskými službami, políciou a ďalšími relevantnými orgánmi. V boji s terorizmom a organizovaným zločinom plnia dôležité úlohy špecializované útvary a zložky. Vláda SR bude i naďalej podporovať ich činnosť." (.pdf, s. 48)

Programové vyhlásenie vlády 2010 - 2014 neuvádza zámer o zásadnú zmenu fungovania spravodajských služieb.

Zmeny vo fungovaní a organizácii našich spravodajských služieb deklarovala vláda v programovom vyhlásení z mája 2012, ktoré obsahuje aj bod o ochrane vnútorného poriadku a bezpečnosti (.pdf, s.38). V ňom sa píše:

„Vláda pripraví zmeny vo fungovaní a organizácii spravodajských služieb s cieľom predchádzať únikom utajovaných materiálov a zabezpečiť rast dôveryhodnosti tajných služieb. Vláda navrhne zlúčenie vojenských spravodajských služieb a efektívnejšie mechanizmy kontroly spravodajských služieb a ostatných zložiek pracujúcich spravodajskými metódami.“ (s.40)


Rezort obrany už krátko po výmene vlády v roku 2012 avizoval zámer pripraviť nový zákon o tajných službách. Jedna z úprav sa mala týkať aj posilnenia kontroly zo strany poslancov brannobezpečnostného výboru.

O novom zákone o tajných službách sa však intenzívne začalo hovoriť po útokoch vo Francúzsku v januári 2015, hoci bez konkrétneho dátumu jeho vstupu do platnosti. Pôvodne sa uvažovalo o zlučovaní Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby (SIS) do jedného úradu, avšak v novom zákone sa s tým už nepočíta. Počíta však so zmenou názvu SIS na Úrad civilného spravodajstva (ÚCS). Legislatíva by na základe tohto zákona mala umožniť zber metadát v rámci konkrétnej operácie. Fico pripúšťa rozšírenie právomocí polície a tajných služieb.


Je pravdou, že útoky v Paríži boli vykonané aj tromi ľuďmi belgického pôvodu, avšak v ďalších troch prípadoch išlo o Francúzov. Pravá identita jedného z útočníkov ostáva zatiaľ neznáma. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

Správy hovoria o tom, že "Traja z atentátnikov boli Francúzi a dvaja z nich žili v Bruseli." (TASR)

Útočníkmi boli Omar Ismail Mostefai (Francúz alžírskeho pôvodu), Salah Abdeslam a jeho bratia Ibrahim a Mohamed (v Belgicku narodení občania Francúzska), Bilal Hadfi (Francúz), Ahmad al Mohammad (pravá identita nie je zatiaľ známa), Samy Amimour (Francúz).


…návrh dokonca Európskej komisie, ktorá sa bude snažiť pretlačiť úplný zákaz dokonca vlastníctva zbraní a dokonca makiet týkajúcich sa poloautomatických alebo automatických zbraní. Už registrujem takú diskusiu na úrovni Európskej komisie.

Podľa informácií, ktoré zverejnila samotná Európska komisia, v prípade reformy celoeurópskej smernice o kontrole zbraní sa v danom návrhu nejedná o úplný zákaz vlastníctva makiet poloautomatických a automatických zbraní, ale má ísť len o zákaz niekoľkých najnebezpečnejších typov makiet zbraní a deaktivovaných verzií zbraní. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Denník SME informoval o úspešnom schválení reformy celoeurópskej smernice o kontrole zbraní Európskou komisiou. Aby sa tento návrh stal platným, má ešte prejsť cez hlasovanie Európskeho parlamentu a schváliť ho musia taktiež ministri členských štátov. Návrh m zakázať vlastníctvo znefunkčnených poloautomatických zbraní a obmedziť nákup zbraní a príslušenstva cez internet. "Slovenské združenie vlastníkov strelných zbraní Legis Telum hovorí, že návrh môže znamenať aj úplný zákaz poloautomatických zbraní, ktoré boli prerobené z automatov, alebo sa na ne podobajú."

Samotná Európska komisia vo svojej tlačovej správe informuje presnejšie, dokonca tým úplne nepotvrdzuje tvrdenia denníka SME. Nemá sa jednať o úplný zákaz vlastníctva všetkých makiet poloautomatických a automatických zbraní, ako tvrdí Fedor. Zákaz má byť obmedzený iba na niektoré typy, a to na tie najnebezpečnejšie typy zbraní, vrátane deaktivovaných.

"Stricter rules to ban certain semi-automatic firearms, which will not, under any circumstance, be allowed to be held by private persons, even if they have been permanently deactivated;
Tighter rules on the online acquisition of firearms, to avoid the acquisition of firearms, key parts or ammunition through the Internet;
EU common rules on marking of firearms to improve the traceability of weapons; 
(...)
Stricter conditions for the circulation of deactivated firearms;
Stricter conditions for collectors to limit the risk of sale to criminals.
"


V paragrafe 6 je napríklad uvedené, že pán predseda vlády v čase krízovej situácie teda že ak tak rozhodne predseda vlády v čase krízovej situácie, plní úrad aj ďalšie úlohy zamerané na zabezpečenie a tak ďalej. Ochrany, bezpečnosti štátu a podobne.

Návrh zákona o ktorom Martin Fedor hovorí sa nám nepodarilo získať a výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.