Martin Beluský

Člen strany:


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Martin Beluský

Martin Beluský

ideme pomáhať napríklad bankám, ideme im odpúšťať 350.000.000 EUR, a na druhú stranu povieme, že dôchodcom 300 000 000 proste nedáme… ideme dať bieloruskej opozícii 750 miliónov EUR, ale tým najchudobnejším ľuďom, ktorí zárábajú minimálne mzdy, tak tým povieme, že na nich zvýšenie platu proste nemá.

Nesedí ani jedno z čísel, ktoré Martin Beluský uviedol. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé. 

Vláda sa chystá zrušiť bankam tzv. bankový odvod. Doteraz kvôli nemu ročne platili 150 miliónov eur, po zvýšení predošlou vládou koncom roka 2019 to mal byť asi dvojnásobok.  

Vláda Roberta Fica schválila pár dní pred voľbami v pochybnom skrátenom konaní 13. dôchodky. Tento rok na nich plánovala dať 442 miliónov eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť počítala so 432 miliónmi eur ročne.

Vláda Igora Matoviča tento spôsob a výšku vyplácania 13. dôchodkom mení. Dôchodcovia majú po novom tento rok dostať spolu 307,5 milióna eur. Rozdiel je teda cca 125 miliónov eur. 

2. septembra vláda schválila vytvorenie fondu na podporu bieloruskej občianskej spoločnosti. Vloží doň 250 tisíc eur pôvodne vyčlenených na boj s koronavírusom v Taliansku.

ani vakcinácia proti chrípke nie je 100% účinná, a ľudia, napriek tomu, že sú zaočkovaní tak na chrípku niekedy ochorejú. A sami tie farmaceutické firmy, ktoré tie vakcíny vyvíjajú, sami sami sa ohradili voči tomu, že oni nemôžu ručiť za to, že za 4 roky môžu vzniknúť nejaké negatívne efekty z týchto vakcín, pretože oni nemajú možnosť niekoľko rokov vyvíjať tie vakcíny a skúmať nejaké negatívne účinky, čiže či to vyrieši alebo nevyrieši, to je naozaj otázka budúcnosti, ale zase si pomôžem slovami profesora doktora Tomáša Zimu, rektora Karlovej univerzity, ktorý povedal, že vakcinácia alebo tie vakcíny to je v podstate farmaceutický biznis.

Poslanec ĽSNS vypichuje iba nedokonalosti resp. problematické časti (vývoja) vakcíny. O ich pozitívach, ktoré výrazne prevyšujú negatíva, nehovorí. Rovnako nespomína ani dôsledky neočkovania v populácii. Naopak, naznačuje, že očkovanie je (len) biznis. Keďže Martin Beluský hovorí iba jednu časťo pravdy, druhú vynecháva a vo výsledku tak skresľuje obraz o užitočnosti očkovacích vakcín, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzajúce. 

100-percentná účinnosť

Úrad verejného zdravotníctva uvázda na to, že určité malé percento očkovaných osôb si po očkovaní nevytvorí protilátky, alebo si ich nevytvoria v dostatočnom množstve.“ 

Vyvíjanie vakcíny proti korinavírusu

Štáty Európskej únie musia dodržiavať spoločný liekopis - teda súbor pravidiel na prípravu a kvalitu liekov. Liekopis vznikol po spolupráci medzinárodne uznávaných autorít. 

Každý liek - vrátane vakcíny - musí pred schválením na použitie prejsť štyrmi fázami testovania, ktoré zisťujú jeho bezpečnosť a účinnosť na dostatočne výpovednej vzorke populácie resp. pacientov. Bežne tento proces trvá niekoľko rokov.

Pri pandémii koronavírusu, ktorá je svojim rozsahom za dlhý čas bezprecedentná a spôsobuje obrovské zdravotné, ekonomické a sociálne škody, je však prioritou čo najrýchlejšie vyvinutie vakcíny a zaočkovanie (prinajmenšom) kritickej populácie / infraštruktúry štátov. Vedci dúfajú, že sa im podarí vakcínu na covid-19 vyvinúť za 12 – 18 mesiacov. 

Podľa vyjadrení zástupcu firmy AstraZeneca v agentúre Reuters „to je jedinečná situácia, keď ako spoločnosť jednoducho nemôžeme prevziať riziko, ak za ... štyri roky bude mať vakcína vedľajšie účinky.”

Bezpečnosť očkovania ako takého

Úrad verejného zdravotníctva uvádza, že negatívne aspekty (očkovania ako takého) sú mnohonásobne vyvážené významným znížením výskytu ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním.”

Očkovanie je vysoko bezpečné, nie je však úplne bez rizika – ako každý zdravotný úkon. Riziká očkovania lekári a epidemiológovia poznajú,” uvádza Úrad verejného zdravotníctva. Ak ktorékoľvek z rizík nastane, lekár a úrady riešia situáciu podľa pripraveného postupu. 

Vyjadrenia Tomáša Zimu

Rektor Karlovej Univerzity Tomáš Zíma na svojom blogu i v médiách spomenul, že „na chřipku je proočkovanost asi 8 procent populace. Stejně lidé na tu nemoc umírají. Víte, jaký to bude krásný byznys?“

pre mňa nosenie rúšok by malo byť absolútne dobrovoľná vec, tak ako je to v Českej republiky, kdo chce, kdo sa cíti byť ohrozený, nech to rúško nosí, kdo sa necíti byť ohrození, nech to rúško nemusí nosiť

Rúška sú v Česku dobrovoľné len niekde - v nejakých priestoroch. Inde sú, naopak, povinné. Keďže tvrdenie Martina Baluského hovorí len časť pravdy, no nie celú, hodnotíme ho ako zavádzanie. 

17. augusta 2020 český minister zdravotníctva Adam Vojtech oznámil povinnosť nosenia rúšok vo verejnej doprave a v interiéroch vrátane obchodov, úradov a škôl s platnosťou od 1. septembra 2020. Tieto opatrenia sa stretli s kritikou, po ktorej zo zoznamu vypadli obchody a školy.

Keďže sa však situácia v Česku zhoršuje, tamojší hygienici opatrenia napokon sprísnili. Od 9. septembra sú rúška povinné vo verejnej doprave, na úradoch, poštách a akciách v interiéri s viac ako 100 účastníkmi. 

Špeciálne opatrenia platia v Prahe, ktorá je pandémiou postihnutá najviac. Tu rúška povinné aj v obchodoch, nákupných centrách a spoločných priestoroch škôl.

Ja môžem povedať z vlastného svedectvá v parlamente, že tam, kde nie sú kamery, tam, kde je poslanecký bufet, tam si poslanci chodia veselo bez rúšok.

Na parlamentnej schôdzi z 2. septembra si šiesti poslanci odmietli nasadiť rúško. Boli medzi nimi štyria poslanci ĽSNS a dvaja nezaradení poslanci Štefan Kuffa a Tomáš Taraba. Predseda parlamentu Boris Kollár ich najprv upozornil, neskôr vykázal zo sály. 

Či poslanci chodia v parlamentnom bufete bez rúšok, z verejných zdrojov overiť nemožno. Tvrdenie Martina Beluského preto hodnotíme ako neoveriteľné.

na tie rúška v školách, poviem iba slová profesora doktora Tomáša Zimu, doktora vied, ktorý je rektorom na Univerzite Karlovej, ktorý sám povedal, že rúška na školách sú absolútny nezmysel.

Rektor Karlovej Univerzity Tomáš Zima si myslí, že rúška v škole sú nezmysel resp. nepotrebné. Rúška ako také však považuje za užitočné pri prevencii. Tvrdenie Martina Beluského hodnotíme ako ešte pravdivé. 

Rektor Karlovej univerzity a lekár Tomáš Zima v augustovom rozhovore pre denník Mladá fronta DNES uviedol, že „roušky ve školách jsou nesmysl. Jestli si někdo během dne má sedmkrát nasadit roušku, tak je to hloupost”. 

Reagoval tak na plány českého ministra zdravotníctva, ktorý chcel zaviesť povinnosť nosiť rúška v spoločných priestoroch škôl, nie však v samotných triedach. O dva dni svoje rozhodnutie odvolal, nosenie rúška v školách nateraz zrušil.

V inej časti rozhovoru Zima povedal, že „roušky by měly být povinné v kritických infrastrukturách, kterými určitě nejsou školy. Jestli si někdo během dne má sedmkrát nasadit roušku, tak je to hloupost.” 

Portálu info.cz Zima pár dní predtým povedal, že „predstava, že tu budeme na veky vekov nosiť rúška mi príde trochu scestná, pretože tu sú aj iné vírusy, kvôli ktorým sme rúška nenosili.”

V júli však uviedol, že „pozitivem je, že věřím, že až přijdou plískanice na podzim a lidé budou mít rýmu, budou nosit roušky, budou se chovat ohleduplně, více lidí bude dbát na běžnou hygienu, jako je mytí rukou. Tím eliminujeme nejvíce rizika…”

V marci 2020 sa zasa pre Český rozhlas vyjadril, že „ono jsme se někdy usmívali tomu, že třeba v Asii řada lidí prostě ty roušky nosí, právě třeba v období chřipkové epidemie, což u nás jaksi zvykem nebylo. Ty roušky, pokud je někdo nemocen, nebo naopak, někdo pracuje a je vystaven kontaktu s větším množstvím lidí, tak jsou jednoznačné. Jinak na takové to plošné nošení roušek se názory odborníků i WHO trochu liší, ale já říkám, že ta rouška je určitým jaksi signálem, že ten člověk myslí více na to, že může tu infekci šířit..” 

Zima patrí k lekárom, ktorí sa kriticky vyjadrovali k - podľa neho pomalému - uvoľňovaniu obmedzení súvisiacich s koronavírusom.