Mária Kolíková

Člen strany:


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Mária Kolíková

Mária Kolíková

Pri ostatných súdoch sme to tiež posunuli s tým, že sme dali možnosť sudcovi, ak dosiahne 65 rokov vyjadriť sa k tomu, či tu chce byť do 68. Ak áno a urobí takéto jednostranné vyhlásenie, tak platí 68.

Po pripomienkovom konaní rezort spravodlivosti zmenil vek, do ktorého budú môcť sudcovia súdiť. Po novom si budú môcť výkon predĺžiť o tri roky do 68 rokov. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako pravdivé.

Ministerka spravodlivosti predložila do medzirezortného pripomienkového konania návrh ústavného zákona, ktorý o.i.zavádza do znenia Ústavy vek, v akom všeobecní a ústavní sudcovia musia odložiť talár.  

Návrh o.i. do ústavneho textu pridáva vetu, že sudcovi zaniká funkcia posledný deň mesiaca, v ktorom sudca dosiahol vek 65 rokov.” 

A tiež, že „sudcovi ústavného súdu zaniká funkcia posledný deň mesiaca, v ktorom sudca ústavného súdu dosiahol vek 70 rokov.“

Dnešný zákon o sudcoch hovorí, že prezident môže odvolať sudcu na návrh súdnej rady o.i., ak sudca dovŕšil vek 65 rokov. Súdna rada pri dosiahnutí takéhoto veku musí prezidentovi predložiť návrh na odvolanie. 

V minulosti sa však stávalo, že Súdna rada niektorých 65- a viac-ročných sudcov predložila prezidentovi a iných nie. 

„Súdna rada pritom rozhoduje veľmi nepredvídateľne a netransparentne, v zásade zvyčajne na základe subjektívnych sympatií a antipatií. Za celé roky neprijala žiadne jednoznačné kritériá, ktorými by sa riadila pri rozhodovaní,“ hodnotila postup orgánu Eva Kovačechová z Via Iuris. 

Iniciatíva Za otvorenú justíciu ku Kolíkovej návrhu uviedla, že strop 65 rokov je nastavený prinízko. Navrhovali vymenovať sudcov na dožitovie s tým, že vo veku 68 rokov by už nemohli aktívne vykonávať funkciu, ale boli by emeritnými sudcami - a mohli by napríklad byť v disciplinárnych senátoch.

Rezort spravodlivosti pre portál Demagóg.SK 21. septembra 2020 potvrdil, že po medzirezortnom pripomienkovom konaní je výsledok, že všeobecný sudca si bude môcť predĺžiť výkon funkcie o tri roky do veku 68 rokov.  Ústavní sudcovia budú môcť súdiť do 72 roku veku.

S takýmto znením ústavného zákona pracovala aj Legislatívna rada vlády. 

ohľadom toho prvého textu, ktorý išiel do medzirezortného pripomienkové konania, tak v tom texte prirodzene nastali zmeny, pretože boli tu viaceré zásadné pripomienky, ktoré my sme vyhodnocovali aj v rámci rozporového konania a tu tiež v tejto časti nastala zmena, tzn., že nie, nepresúvame tie kompetencie na pani prezidentku. To, čo riešime vlastne takýto pat, ktorý by nastal je, že sa predlžuje funkčné obdobie sudcov Ústavného súdu. To je ten základ, ktorý vlastne tu bude pre takúto patovú situáciu.

Z verejných zdrojov nie je zrejmé, ako bude vyzerať finálne riešenie situácie, keď parlament nezvolí dosť kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako neoveriteľné.

Návrh zmeny Ústavy, ktorý Ministerstvo spravodlivosti predložilo na pripomienkovanie, predpokladal, že „ak Národná rada Slovenskej republiky nezvolí potrebný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu do dvoch mesiacov od uplynutia funkčného obdobia sudcu ústavného súdu alebo do šiestich mesiacov od zániku funkcie sudcu ústavného súdu z iných dôvodov, prezident Slovenskej republiky vymenuje sudcov ústavného súdu aj bez návrhu Národnej rady Slovenskej republiky z osôb navrhnutých Národnej rade Slovenskej republiky a verejne vypočutých Národnou radou Slovenskej republiky alebo prezidentom Slovenskej republiky.”

S týmto znením nesúhlasilo v pripomienkovom konaní viacero inštitúcií, okrem iných aj Generálna prokuratúra. „...hrozí postup, ktorý by bol v rozpore s právnym poriadkom, názormi Národnej rady Slovenskej republiky a svedomím prezidenta,” upozorňovala. 

Za lepšie riešenie považuje predĺženie výkonu funkcie doterajším sudcom, až dokým parlament nezvolí tých nových. 

Podľa informácií o legislatívnom procese, ktorý je zverejnený na portáli Slov-Lex, stále prebieha vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania. 

Legislatívna rada Vlády, ktorá rokovala 24. septembra, mala na stole návrh, ktorý predpokladal, že „ak Národná rada Slovenskej republiky nezvolí potrebný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu do dvoch mesiacov od uplynutia funkčného obdobia sudcu ústavného súdu alebo do šiestich mesiacov od zániku funkcie sudcu ústavného súdu z iných dôvodov, prezident Slovenskej republiky môže vymenovať sudcov ústavného súdu zo zvolených kandidátov na sudcov ústavného súdu.”

Web rady však uvádza, že „kompletné materiály nie sú k dispozícii.”

sudcu nemožno stíhať len tak rozhodnutím vyšetrovateľa, ale môže to urobiť len prokurátor z úrovne Generálnej prokuratúry, takže to tak je a to nemeníme (…). Dokonca to zužujem aj pre tento trestný čin, že len špeciálny prokurátor bude môcť vzniesť obvinenie. Dnes môže len prokurátor na úrovni generálne prokuratúry rozhodnúť o tom, že nejaký sudca je stíhaný, že je vznesené obvinenie. Ja to nemením… Ten trestný čin ohýbania práva je zúžený, čo sa týka aj právomoci len na Špecializovaný trestný súd.

Sudcu dnes môže obviniť len prokurátor Generálnej prokuratúry. Pri novo navrhovanom trestnom čine ohýbania práva má mať túto možnosť len špeciálny prokurátor. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako pravdivé. 

Trestný poriadok hovorí, že „ak je obvineným sudca, vydať uznesenie o vznesení obvinenia môže len prokurátor generálnej prokuratúry.” 

Mária Kolíková hovorí o zámere zaviesť trestný čin ohýbania práva. „Podstatou pre spáchanie tohto trestného činu je, že sudca, prísediaci či rozhodca svojvoľným uplatnením práva rozhodne v zjavnom rozpore so zákonom v prospech či neprospech účastníka konania na súde,” uvádza rezort.

Návrh je súčasťou návrhu zákona o zaisťovaní majetku, ministerka ho predstavila v júni 2020. Vláda ho v auguste schválila.

Dôvodová správa k zákonu predpokladá, že posudzovanie ohýbania práva bude spadať do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu - a tým pádom aj Špeciálnej prokuratúry. Tá patrí pod Generálnu prokuratúru.

nakoniec aj tam bolo trestné stíhanie vo vašej osobe, ktoré súviseli s otázkou rasovo motivovaných prejavov

Robert Fico bol chvíľu obvinený zo znevažovania rasy a národa, z prejavu rasovej, národnostnej a etnickej nenávisti. Zastal sa totiž poslanca ĽSNS Milana Mazureka, ktorého súd právoplatne odsúdil za hanobenie národa, rasy a presvedčenia. 

Podľa Fica Mazurek povedal len to, čo si myslí celý národ. Špeciálny prokurátor napokon obvinenie zrušil. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako pravdivé.