Mária Kolíková



Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Mária Kolíková

Mária Kolíková

takto nedá (sa) zavetovať niečo, čo je v programovom vyhlásení vlády, tzn. nedá sa z tohto pohľadu zavetovať reforma justície. Keďže tak, ako je vlastne pripravená, je v naozaj v dôslednom súlade s programovým vyhlásením vlády.

Reforma súdnej mapy je záväzkom koaličných partnerov v koaličnej zmluve. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako pravdivé. 

Cieľom reformy súdnej mapy je najmä špecializácia sudcov, efektívnejšie riadenie justície a pretrhnutie korupčných väzieb. Ministerstvo spravodlivosti to chce docieliť zmenou súdnych obvodov (teda aj rušením niektorých súdov) na okresnej aj krajskej úrovni.

V programovom vyhlásení (PVV) sa Hegerova vláda zaviazala k naplneniu cieľa špecializácie sudcov aj reorganizácie súdov(s. 9). Reforma súdnej mapy je aj súčasťou slovenského Plánu obnovy.

Koaličná zmluva hovorí o práve veta toto: „Všetky rozhodnutia Koaličnej rady sa prednostne prijímajú spoločnou dohodou všetkých členov Koaličnej rady. V prípade, ak nepríde na Koaličnej rade ku konsenzu, o návrhu sa hlasuje. Každý člen Koaličnej rady má právo veta.“ (s.2, bod 3)

V inom bode sa zase píše: „PVV schválené Národnou radou Slovenskej republiky bude jediným programovým dokumentom záväzným pre vládu Slovenskej republiky vo volebnom období 2020-2024.” (s.3, bod 6)

S Máriou Kolíkovou v tomto súhlasí aj premiér Eduard Heger, ktorý povedal, že navrhované reformy „nemôžu neprejsť” práve preto, že sú v PVV. Dodal, že momentálne zo strany Sme rodina chýba k presadeniu reforiem politická vôľa.

Sme rodina dlhodobo spochybňuje reformu súdnej mapy. Jej predstavitelia sú proti rušeniu súdov kvôli obavám z prepúšťania v regiónoch. Peter Pčolinský za reformou vidí realitný biznis.

Pre pretrvávajúcu kritiku Kolíková predstavila už tretí návrh súdnej mapy, ktorý ruší výrazne menej súdov.

pán poslanec, že ste zabudli, čo bolo v programovom vyhlásení vlády, ktorú, v ktorej teda vy ste boli tiež ako premiér a tam bola špecializácia sudcov, tam rovnako vlastne táto zmena už bola v samotnom programovom vyhlásení vlády. Exekučný súd bol z toho jedna časť, ale špecializácia, zväčšovanie obvodov do už bolo v samotnom programovom vyhlásení vlády a práve preto už počas vlastne vašej vlády začal veľký projekt spolupráce s komisiou pre justíciu pri Rade Európy a na základe vlastne tohto výsledku, tej správy nezávislých expertov vyplynulo, že je potrebné robiť zmenu.

Špeciálizáciu súdov predpokladalo už programové vyhlásenie vlády, ktorej premiérom bol Peter Pellegrini. Tvrdenie Márie Kollíkovej preto hodnotíme ako pravdivé. 

V programovom vyhlásení vlády Petra Pellegriniiho bola špecializácia súdov, nie však zväčšovanie obvodov. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako nepravdivé. 

Peter Pellegrini bol slovenským premiérom od roku 2018 do roku 2020. Jeho vláda vystriedala kabinet Roberta Fica, no ponechala si takmer nezmenené programové vyhlásenie vlády.

V programovom vyhlásení sa spomína ja špecializácia sudcov: „Za účelom zrýchlenia súdneho konania, ako aj zvýšenia kvality rozhodovacej činnosti súdov, vláda na základe analýzy pripraví návrh opatrení vrátane opatrení na úrovni malých súdov na vytvorenie podmienok na zvýšenie špecializácie sudcov so zameraním na úroveň prvostupňových všeobecných súdov pri zachovaní náhodného prideľovania súdnych prípadov.” (s.60).

V súvislosti so špecializáciou PVV spomína aj možnosť zriadenia exekučného súdu (s.59). Zväčšovanie súdnych obvodov sa však v dokumente nespomína.

V roku 2017, teda ešte počas vlády Roberta Fica, Ministerstvo spravodlivosti uzatvorilo zmluvu s Radou Európy na vykonanie auditu slovenských súdov. 

Audit bol súčasťou väčšieho projektu spolufinancovaného zo zdrojov EÚ a vypracovala ho Európska komisia pre efektívnu justíciu (CEPEJ).

Experti z tejto komisie v rozsiahlej správe o slovenskom súdnom systéme o.i. odporúčajú zamerať sa na špecializáciu sudcov a súdov (s. 26, 27).

V správe sa tiež uvádza, že „...možnosť dosiahnutia istej miery špecializácie sudcu na existujúcich súdoch, a to aj súbežne s „kauzálnou príslušnosťou“, priamo súvisí s ich veľkosťou: čím väčší je súd, tým vyššia je možnosť priradiť niektorým sudcom len jednu agendu, a to nad rámec makro-kategórií občianskoprávnych a trestných vecí. Toto by sa dalo docieliť dvoma rôznymi spôsobmi. Na jednej strane v obvode ktoréhokoľvek z 8 krajských súdov by sa niektoré malé okresné súdy mohli zlúčiť do väčších, ale budovy by zostali zachované. Napríklad v obvode krajského súdu v Banskej Bystrici by zostali len 2 alebo 3 okresné súdy (namiesto terajších 8), ale všetkých 8 súdnych budov by zostalo zachovaných a sudcovia v každej budove by sa špecializovali na konkrétnu agendu.“

Správa k stavu justície bola verejne predstavená vo februári 2018 a aj na základe výstupov z danej Správy bola ponechaná formulácia o špecializácii sudcov v Programovom vyhlásení vlády na roky 2018-2020 (schválené v marci 2018), pričom dosiahnutie špecializácie sa predpokladalo práve zväčšovaním obvodov a spájaním súdov v zmysle odporúčaní,” uviedol pre portál Demagóg.SK hovorca Ministerstva spravodlivosti Peter Bubla.

ľudia chcú zmenu v justícii, takže vnímajú jednoznačne, že chcú mať kvalitnejší prístup k spravodlivosti a je pre nich dôležitejšia prístup k spravodlivosti ako prístup k súdu. To vyplýva z prieskumu, ktorý bol robený v poslednom období. 12 % ľudí sa vyjadrilo, že je pre nich dôležitejší súd, či je blízko, ostatní sa vyjadrili, že je pre nich dôležitejšia spravodlivosť,

Pre Sekciu Plánu obnovy v auguste 20201 realizovali agentúry MNForce, Seesame a 2MUSE prieskum verejnej mienky. V prieskume mali respondenti vyjadriť súhlas alebo nesúhlas s nasledovnými tvrdeniami: 

A: Je lepšie mať na Slovensku viac súdov, ktoré majú ľudia blízko, aj za cenu ich pomalšieho a menej kvalitného rozhodovania.

B: Je lepšie mať na Slovensku menej súdov, ktoré síce majú ľudia ďalej, ale rozhodujú rýchlejšie a kvalitnejšie.

Z tisíc respondentov sa len 13,1% prikláňalo skôr k výroku A, no až 59,4% prevažne súhlasilo s výrokom B. 27,5% respondentov súhlasilo rovnako s oboma tvrdeniami. 

Z prieskumu teda vyplýva, že väčšina ľudí uprednostňuje kvalitu súdov a to aj na úkor ich kvantity či blízkosti k občanom. Výrok Márie Kolíkovej hodnotíme ako pravdivý.

vláda bola úspešná a osobitne konaním ministra zahraničných vecí aj premiéra a uznesenie vlády Maďarska (o kupovaní pôdy, pozn.) sa zmenilo, to je kľúčové.

Maďarská vláda 12. októbra odvolala vládne nariadenie, ktoré malo krajine umožniť skupovať pôdu v zahraničí. Odvolanie podpísal Viktor Orbán, ktorý to ešte v ten deň oznámil na stretnutí V4 premiérovi Eduardovi Hegerovi.

Minister zahraničných vecí Ivan Korčok v mene Slovenska 5. októbra požiadal maďarskú vládu, aby k takýmto krokom, akým bol plán zriadiť 400 miliónový fond na nákup pozemkov, pristupovala len po vzájomnej dohode so slovenskou stranou. 

Korčoka o odvolaní nariadenia informoval maďarský minister zahraničných vecí a dodal, že k nemu došlo na podnet Slovenska.

O odvolaní rokovali aj premiéri oboch krajín. Eduard Heger uviedol, že Viktor Orbán od plánu ustúpil aj na základe ich vzájomného rozhovoru a v záujme zachovania dobrých vzťahov. (video) Tvrdenie Márie Kolíkovej hodnotíme ako pravdivé.

keď spolupracujúci obvinený sa dozná k nejakým skutkom, že zo strany prokurátora s ohľadom na súvislosti toho daného činu celej veci navrhne nejaký trest, že sudca sa k tomu potom vyjadrí a buď s tým súhlasil alebo má za to, že má byť trest vyšší. Samozrejme, že tie tresty sú rôzne, v každej veci.

Uzavretie dohody o vine a treste prebieha tak, ako ho ministerka Kolíková opísala. Prokurátor na základe priznania obvineného a dosvedčujúcich okolností prípadu podá návrh na súd. Ten potom rozhoduje, či návrh v danej podobe príjme alebo ho dá prokurátorovi prepracovať. 

Dohoda o vine a treste je osobitným inštitútom trestného práva, ktorým možno skončiť trestné konanie tzv. odklonom. Upravuje ju trestný poriadok aj osobitná vyhláška ministerstva spravodlivosti. 

„Účelom odklonov v trestnom konaní je, za zákonom stanovených podmienok, rýchlejšie a efektívnejšie vybavenie trestných vecí, ktoré z pohľadu účelu trestného konania nevyžadujú prejednanie veci pred súdom na hlavnom pojednávaní,“ vysvetľuje právnik Trnavskej univerzity Štefan Zeman. 

Obvinenému môže byť primerane znížená výmera trestu, trest môže byť znížený až o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. 

Konanie o dohode o vine a treste začína prokurátor. Môže sa tak stať v prípadoch, ak výsledky vyšetrovania preukážu, že trestný čin spáchal obvinený, ktorý sa priznal a dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania. 

Podľa vysvetlenia Zemana nie je podstatné, či ide o prečin, zločin či obzvlášť závažný zločin - dohodu o vine a treste možno uzavrieť pri akomkoľvek trestnom čine. 

„Samotné konanie o dohode o vine a treste nie je limitované ani osobou obvineného, ani právnou kvalifikáciou spáchaného skutku, ani druhom trestu a ani výškou zákonom stanovenej trestnej sadzby.“

Dohoda o vine a treste podlieha rozhodnutiu súdu, ktorý ju môže odmietnuť alebo schváliť formou rozsudku.

Súd rozhoduje konkrétne o skutku, jeho právnej kvalifikácii, primeranosti trestu, ochrannom opatrení a o výroku na náhradu škody v rozsahu uvedenom v návrhu na dohodu o vine a treste. 

Ak súd považuje dohodu o vine a treste v znení navrhnutom prokurátorom za neprimeranú alebo nespravodlivú, požiada strany konania o predloženie nového návrhu. 

V prípade, že nie sú splnené podmienky stanovené zákonom alebo súd neschváli dohodu o vine a treste, vráti vec prokurátorovi do prípravného konania. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako pravdivé.