Mgr. Marek Maďarič

Narodil sa 23. marca 1966 v Bratislave. Vysokoškolské štúdium ukončil v roku 1989 na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Niekoľko rokov pôsobil ako dramaturg a šéfredator vysielania v Slovenskej televízií televízii a v rokoch 2002 – 2004 zastával funkciu podpredsedu Rady Slovenskej televízie. V rokoch 2000 – 2002 a 2004 – 2006 pôsobil ako vedúci mediálneho a tlačového oddelenia strany SMER – sociálna demokracia. Od parlamentných volieb v roku 2002 bol asistentom poslanca Národnej rady SR. Venuje sa podnikateľským aktivitám v oblasti mediálneho poradenstva. Je autorom viacerých realizovaných televíznych scenárov a rozhlasových hier.

Priebeh zamestnania

od 4. 7. 2006
minister kultúry SR

v r. 2006
zvolený za poslanca NR SR

2002 – 2006
asistent poslanca NR SR, živnostník v oblasti mediálneho poradenstva

2002 – 2004
podpredseda Rady Slovenskej televízie

od 2000
vedúci mediálneho a tlačového oddelenia strany SMER – sociálna demokracia

1999 – 2000
reklamný textár v agentúre Istropolitana D´Arcy

1996 – 1999
dramaturg a šéfredaktor literárno-dramatického vysielania v Slovenskej televízii

1993 – 1996
umelec na voľnej nohe – scenárista

1990 – 1993
dramaturg v redakcii literárno-dramatického vysielania Slovenskej televízie

(zdroj: www.osobnosti.sk)

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Marek Maďarič

Marek Maďarič

Bol pokus urobiť ústavu Európskej únie. Keď to neprešlo vo Francúzsku a v Holandsku, tak miesto toho, aby sa zamysleli aj lídri štátov, aj, samozrejme, predstavitelia v Bruseli o tom, či teda naozaj tá, to Európske spoločenstvo je to schopné nejakým spôsobom stráviť, tak prišli s Lisabonskou zmluvou, ktorá na 90 percent (opraví na 100 po poznámke Šebeja, pozn.) prekopírovala tú ústavu…

Výrok Mareka Madarica hodnotíme ako pravdivý. Ústava EÚ bola odmietnutá v roku 2005 rovno týmito dvoma krajinami a nová zmluva do velkej miery kopírovala túto neschválenú ústavu, pricom medzi hlavnými zmenami bola absencia politických symbolov.

Na Wikipedii sa píše, že francúzi odmietli Ústavu 29. mája 2005: "On 29 May 2005 the French public rejected the Constitution by margin of 55% to 45% on a turnout of 69%. Just three days later, the Dutch rejected the constitution by a margin of 61% to 39% on a turnout of 62%," holandania 1. júna 2005

Po neprijatí Európskej ústavy sa zacala pripravovat nová zmluva - Lisabonská. Tá je v princípe velmi podobná Ústave EÚ: "There are, however, some differences. Firstly, the noun "constitution" and the adjective "constitutional" have been banished from the text, as though they describe something inadmissible. At the same time, all mention of the symbols of the EU have been suppressed, including the flag (which already flies everywhere), and the European anthem (Beethoven's Ode to Joy). However ridiculous they seem, these decisions are significant. They are intended to chase away any suggestion that Europe may one day have a formal political status. They sound a significant retreat from European political ambition.", teda rozdiely v zmluvách sú, že Lisabonská ruší slová "ústavný,ústavná, ústavné, ústava", symboly EÚ ustupujú do úzadia (vrátane vlajky a hymny, Beethovenovej Ódy na radost).

Lisabonská zmluva, podpísaná v roku 2007 obsahovala demokratické zmeny ako posilnenie inštitúcie Európskeho parlamentu a zmeny hlasovania v Rade EU. Ústava EU bola iba súcastou Lisabonskej zmluvy, a aj napriek tomu, že bola podpísaná, nebola nikdy ratifikovaná.

…pretože včera (v sobotu 25. júna, pozn.) zazneli, bohužiaľ, aj slová predsedu Komisie Junckera, že ten rozchod (EÚ a Veľká Británia, pozn.) nebude priateľský…

Predseda Európskej komisie, Jean-Claude Juncker prezentoval toto stanovisko v nemeckej televízií ARD dňa 25. júna 2016, čiže deň po definitívnych výsledkoch britského referenda. O jeho slovách informovali aj médiá. Juncker povedal, že britský odchod z Európskej únie nebude priateľský, a Británia by mala začať s pojednávaniami o vystúpení čo najskôr. Výrok Mareka Maďariča hodnotíme ako pravdivý.

Juncker povedal toto:
"Britons decided yesterday that they want to leave the European Union, so it doesn’t make any sense to wait until October to try to negotiate the terms of their departure, (...) It’s not an amicable divorce, but it was not exactly tight affair anyway."

David Cameron, súčasný premiér Veľkej Británie povedal, že z funkcie rezignuje v októbri 2016, a najpravdepodobnejší kandidát je Boris Johnson, jeden z najväčších aktivistov v prospech vystúpenia počas kampane za Brexit.

 

Podľa prieskumu verejnej mienky Eurobarometer z roku 2015 (s 83, .pdf), má tendenciu veriť Európskej únii 42 % respondentov. Naopak, 51 % vyjadrilo nedôveru, pričom najnižšiu mieru dôvery vykazuje severovýchodný región v Česku a britský región West Midlands, kde bola nameraná dôvera len u 25 % respondentov. Len jedna pätina (43) regiónov vykázala dôveru nad 50%.  Výrok Mareka Maďariča na základe tejto analýzy hodnotíme ako pravdivý. 

Obrázok prevzatý z prieskumu Eurobarometer, s. 83. Znázorňuje tendenciu dôverovať ľudí v jednotlivých oblastiach EÚ. Čím tmavšia farba, tým viac ľudí dôveruje EÚ.
 
V porovnaní s rokom 2012 došlo v niektorých regiónoch k poklesu v dôvere v EÚ, v niektroých zase dôvera narástla. Najväčší nárast (približne 20 p.b.) zaznamenalo niekoľko regiónov v Španielsku. Naopak, najvýznamnejší pokles dôvery bol zaznamenaný v Lombardii na severe Talianska a v niekoľkých oblastiach vo Francúzsku. Zmeny dokumentuje nasledujúca mapa (prevzatá z štúdie Eurobarometer, s. 85):

…doteraz sa Únia rozširovala a vlastne sa stáva prvýkrát, že jeden podstatný člen Európskej únie odchádza z Európskej únie a je to okamih, kedy bude potrebné obnoviť dôveru v Európsku úniu, pretože v mnohých štátoch, aj v zakladateľských štátoch sú nielen politické sily, ale početné skupiny obyvateľstva, ktorí stratili dôveru…

Európska únia sa doposiaľ rozširovala šesťkrát, a Spojené kráľovstvo ako podstatný člen EU je historicky prvou krajinou, ktorá zo spoločenstva vystúpi. Je pravda, že Grónsko vystúpilo z EÚ v roku 1985, ale vystúpilo len ako oblasť a nie ako štát, keďže Grónsko je autonómnou krajinou patriacou k Dánsku. O nedôvere ľudí v Eurósku úniu vypovedá úspech rôznych euroskeptických a extremistických politických strán, ale poukázali na tento problém aj zistenia prieskumu verejnej mienky Eurobarometer (.pdf).  Výrok Mareka Maďariča hodnotíme preto ako pravdivý.

Európske spoločenstvo bolo založené v roku 1957 so zakladajúcimi štátmi Belgickom, Holandskom, Luxemburskom, Francúzskom, Nemeckom a Talianskom. Odvtedy sa rozšírilo v roku 1973 o Dánsko, Írsko a Veľkú Britániu, v roku 1981 o Grécko, v roku 1986 o Španielsko a Portugalsko a v roku 1995 sa rozšírilo o Fínsko, Švédsko a Rakúsko. V roku 2004 prebehlo zatiaľ najväčšie rozšírenie: do spoločenstva pristúpili Cyperská republika, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. V roku 2013 pristúpilo zatiaľ ako posledné Chorvátsko. 

V minulosti zo spoločenstva vystúpilo aj Grónsko, ktoré vstúpilo do spoločenstva ako súčasť Dánska v roku 1973.

Veľká Británia, ako podstatný člen spoločenstva, prispieva treťou najvyššou sumou do rozpočtu EU.

Vo viacerých krajinách existujú politické strany (Front National vo Francúzsku, Jobbik v Maďarsku, ĽSNS na Slovensku, Svobodní v Českej republike, PEGIDA v Španielsku, UKIP vo Veľkej Británii, Alternative for Germany v Nemecku a mnoho ďalších) zakladajú svoju kampaň na euroskepticizme. Tému Brexitu a úspešné referendum v prospech vystúpenia využívajú ako základ svojej kampane na vystúpenie z EU. O nedôvere ľudí v Európsku úniu svedčia aj zistenia Eurobarometer (.pdf, s. 83) z roku 2015. Tendenciu veriť Európskej únii má 42 % respondentov,  51 % naopak vyjadrilo nedôveru. Len jedna pätina (43) regiónov vykázala dôveru nad 50 %. Prieskum (.pdf) z roku 2014 umožňovalo odpovedať na otázku o obraze EÚ možnosťami absolútne pozitívny, absolútne negatívny, neutrálny a neviem. Vtedy 25 % respondentov uviedol, že absolútne negatívne vníma EÚ, v roku 2006 bolo toto číslo na úrovni 15 %.

Predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je Ing. Karol Mitrík, ktorý je v tejto funkcii od mája roku 2015. Za Radičovej vlády bol do roku 2010 konateľom spoločnosti DND Trade, a v rokoch 2010-2012 zastával funkciu riaditeľa SIS (Slovenskej informačnej služby), do ktorej bol vymenovaný práve koaličnou vládou Ivety Radičovej. Výrok preto označujeme za pravdivý.

Podľa SITA

"25. augusta 2010 vymenoval vtedajší prezident SR, Ivan Gašparovič do funkcie nového riaditeľa SIS Ing. Karola Mitríka. Nomináciu bývalého poslanca za SDKÚ-DS za šéfa tajnej služby schválila vláda 21. júla. Prezident čakal na bezpečnostnú previerku, ktorou podmienila Mitríkove menovanie. V tejto funkcii nahradil Jozefa Magalu, ktorého prezident za šéfa SIS vymenoval 27. júla 2006."