Marek Krajčí

Člen strany: Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Marek Krajčí

Marek  Krajčí

…a samozrejme to hovorí aj o tom, že prečo napríklad tieto CT MRI vyšetrenia sú také u nás drahé v porovnaní s inými krajinami alebo boli, pretože vlastne ten bodovník je taký starý…

Je síce pravdou, že CT a MRI vyšetrenia sú na Slovensku najdrahšie (v rámci krajín V4), ale nenašli sme údaje, ktoré by potvrdzovali alebo vyvrátili, že je to v dôsledku starého bodovníka. Jeden zdroj uvádza, že neodborným prebratím bodovníka v 90. rokoch došlo aj k deformácii cien. Výrok však hodnotíme ako neoveriteľný.

Tento tzv. bodovník vznikol adaptáciou nemeckého katalógu zdravotných výkonov 1. apríla 1993, pričom podľa Prof. MUDr. Gustáva Kováča, Csc., MBA zostali ponechané i pôvodné nemecké bodové sadzby bez stanovenia slovenskej hodnoty bodu. V dokumente (.pdf, s. 2) „Monitoring médii 11. júl 2017“ Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb sa ďalej uvádza, že po štúdiách bol v septembri 1997 katalóg zdravotných výkonov adaptovaný na slovenské pomery, pričom ale nemecké definície výkonov i bodové sadzby (v rámci proporcií) zostali zachované, hodnota bodu však bola pozmenená na 27 halierov. Profesor Kováč ďalej v texte spomína, že odvtedy žiadna rozsiahla štúdia nebola publikovaná a uskutočnené zásahy do zoznamu neboli dostatočne odborné. Ako dôsledok toho uvádza i deformáciu cien a dvojnásobná cena CT vyšetrení na Slovensku v porovnaní s Nemeckom.

Marek Krajčí vo výroku spomína cenu vyšetrení CT (výpočetná tomografia) a MRI (magnetická rezonancia). Ak by sme chceli porovnať cenu jedného vyšetrenia CT / MRI v rámci krajín V4, Slovensko je krajinou s jednoznačne najvyššou cenou týchto vyšetrení. Podľa Transparency International"...zatiaľ čo slovenský poskytovateľ dostane od Všeobecnej zdravotnej poisťovne za MR sken hlavy 160 eur, české pracovisko dostane od najväčšej poisťovne VZP približne 120 eur, maďarské iba okolo 50 eur. Za CT sken hlavy dostane slovenské zariadenie približne 80 eur, poľské polovicu, Česi a Maďari platia ešte menej".

V článku označujú za najväčšieho poskytovateľa služieb MR firmu Dr. Magent, pričom jej väčšinovým spoluvlastníkom je spoločnosť Pro Diagnostic Group. Zisk skupiny v roku 2013 tvoril tretinu všetkých tržieb. Analytik inštitútu INEKO, Dušan Zachar, však v správe označil maržu firmy Pro Diagnostic Group za výnimočnú a naznačil možnosť "...zneužívania postavenia diagnostických služieb, ako aj nákupcov týchto služieb, teda poisťovní".

Podľa mediweb.hnonline.sk znižuje k 1. júlu 2017 Všeobecná zdravotná poisťovňa ceny bodu pri MRI a CT vyšetreniach. Poskytovatelia týchto služieb tak dostanú sumu nižšiu o 25% pri CT, pri MRI to bude úprava cien v rozpätí od 10 do 20 percent.

74% pacientov, to konštatuje OECD, navštevuje urgenty na Slovensku preto, že nemali dostupnú primárnu starostlivosť. To je najvyšší pomer zo všetkých európskych krajín.

Najnovšou publikáciou OECD o zdraví obyvateľstva je „Health at Glance: Europe 2016“. Tento dokument sa venuje aj problematike primárnej starostlivosti. Tou sa zväčša myslí obvodný lekár, ktorý slúži ako referenčný bod pre ostatné služby zdravotnej starostlivosti. V spomínanej analýze sa skutočne 74 % Slovákov vyslovilo, že navštívili urgentný príjem, pretože primárna zdravotná starostlivosť nebola dostupná (.pdf, s. 47). Druhý najhorší výsledok dosiahlo Česko (51,9%) a tretí najhorší Slovinsko (41,6%). Dáta OECD sa zhodujú s Krajčího slovami, a preto výrok hodnotíme ako pravdivý.

Štvrtá edícia publikácie Health at Glance: Europe prezentuje kľúčové indikátory zdravia a zdravotných systémov v 28 krajinách Európskej únie (EÚ), piatich kandidátskych krajínách do EÚ, Nórska, Švajčiarska a Islandu. Krajčí z nej čerpal v diskusii s Druckerom viackrát (pozri výrok o odvrátiteľnej hospitalizácii, pozn.).

Samotné OECD komentuje ukazovateľ návštevy urgentných príjmov (UP) nasledovne: „Nepotrebné využívanie nákladnej zdravotnej starostlivosti je jeden z ďalších ukazovateľov, ktorým je možné monitorovať prístupnosť primárnej zdravotnej starostlivosti. Významné množstvo návštev urgentného príjmu nie sú považované za nutné, a to pre problémy, ktoré by normálne nevyžadovali núdzovú starostlivosť“. (.pdf, s. 46)

Centrum pre liečbu drogových závislostí dáta komentovalo s tým, že počet takýchto návštev na UP je jeden z dvoch ukazovateľov stavu primárnej starostlivosti: „Ukazovateľom nedostatočnej primárnej starostlivosti je počet návštev na urgentoch (urgentných príjmoch, pozn.) v nemocniciach. Slovensko je na tom najhoršie so 74 %-tmi pacientov, ktorí prišli na urgenty do nemocníc, lebo nebola pre nich dostupná primárna zdravotná starostlivosť. Na druhom mieste v Česku to už bolo iba 52 % a priemer EÚ je asi 25 % takýchto návštev. Druhým ukazovateľom úrovne primárnej zdravotnej starostlivosti je miera odvrátiteľných hospitalizácií pre chronické ochorenia (...)" (.pdf, s. 7-8).

…vo vyspelej Európe (…) 80% svojich pacientov vyriešia a len 20% posielajú ďalej (všeobecní lekári, pozn.).

Dokument Operačný program Ľudské zdroje na programové obdobie 2014-2020 uvádza informáciu aj o efektívnosti, dostupnosti a kvality primárnej zdravotnej starostlivosti, ktorá má byť zabezpečená sieťou všeobecných lekárov. Tento zdroj informuje aj o ukazovateľoch primárnej starostlivosti v krajinách EÚ, pričom potvrdzuje slová Krajčího, že až 80 % prípadov je vyriešených bez potreby ďalšich úrovní zdravotnej starostlivosti. Výrok Krajčího hodnotíme ako pravdivý.

Dokument Operačný program Ľudské zdroje na programové obdobie 2014-2020 informuje takto:
"Z hľadiska jednotlivých úrovní poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je pre dosiahnutie lepšej  dostupnosti kvalitnej a efektívnej zdravotnej starostlivosti kľúčová sieť primárnej všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorá by mala plniť úlohu „gate keepera“ pre celý systém zdravotníctva. Podľa skúseností z iných krajín EÚ dokáže funkčná sieť primárnej všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti riešiť až 80 % všetkých prípadov bez potreby ďalších úrovní poskytovania zdravotnej starostlivosti, pričom v súčasnosti je to v SR menej ako 30 %. Výsledkom je veľké množstvo nepotrebných návštev u lekárov (ročný priemer na Slovensku je 11,3 oproti priemeru OECD na úrovni 6,4)." (.pdf, s. 92)

Ministerstvo zdravotníctva chce riešiť problém nedostatku lekárov (aj špecialistov) a príliš dlhú čakaciu dobu na vyšetrenie u špecialistov cez tzv. rezidentský program.

Systém všeobecného lekára ako prvý kontakt sa neuplatňuje vo všetkých krajinách EÚ. Podľa publikácie OECD predstavujú všeobecní lekári v 15 európskych krajinách pre pacienta prvý kontakt, ktorí môžu na základe vyšetrenia odporučiť najlepšiu možnú liečbu a prípadne poslať pacienta k špecialistovi. Pacienti z Rakúska, Cyprusu, Česka, Nemecka, Luxemburska a Grécka majú možnosť pri ochorení okamžite navštíviť špecialistu. V ostatných krajinách EU (Belgicko, Holandsko, Francúzsko, Lotyšsko, Malta, Rumunsko a Slovensko) majú taktiež pacienti možnosť navštíviť špecialistu bez odporúčania všeobecného lekára avšak za poplatok (.pdf, s.41).

…ono doteraz boli tie pohotovostné ambulancie na 95 bodoch, teraz budú v okresných, 79 okresných mestách, doteraz to v podstate bolo nepretržite v noci, teraz to bude len do 23 hodiny…

V pripravovanej Novele zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa bude zavádzať systém ambulantnej pohotovostnej služby, ktorý nahradí doterajší systém lekárskej služby prvej pomoci. Výrazne sa skrátia ordinačné hodiny aj sa zmenší množstvo pohotovostných ambulancií. Výrok Mareka Krajčího hodnotíme ako pravdivý.

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pripravuje Novelu zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Meniť sa bude systém ambulantnej pohotovostnej služby. Má slúžiť pacientom pri náhlej zmene zdravotného stavu, keď nie je bezprostredne ohrozený život. Ministerstvo v novele stanoví pevnú sieť ambulantnej pohotovostnej služby, v rámci ktorej budú lekári slúžiť počas pracovných dní od 16:00 – 23:00 a počas dní pracovného pokoja od 7:00 do 23:00. Sieť bude tvorená ambulanciami v 79 okresných mestách. 

Sieť ambulantnej pohotovostnej služby nahradí systém lekárskej služby prvej pomoci. Lekárska služba prvej pomoci bola podľa Zákona č. 576/2004 doteraz vykonávaná podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom, ktorý zverejnil miesta i čas vykonávania tejto služby (.pdf, s.11). Ordinačné hodiny tak boli najčastejšie stanovené od 16:00 – 7:00 nasledujúceho dňa a počas dní pracovného pokoja nepretržite. Počet prevádzok, ktoré poskytovali lekársku službu prvej pomoci bol ešte v tomto roku 96. So zmenami, ktoré by mali platiť od 1. januára 2018 sa tento počet zredukuje. Dosiaľ však návrh zákona prešiel len prvým čítaním, pričom do 10. októbra 2017 majú výbory stanovený čas na prerokovanie návrhu. 

…v podstate máme nedostatok už teraz všeobecných lekárov, to znamená ta primárna sféra bola zanedbávaná a priemerný vek je 58 rokov, 30% všeobecných lekárov je nad 60 rokov…

Podľa zdrojov uverejnených v roku 2016 bol priemerný vek všeobecného lekára pre dospelých 55 rokov, pre deti a dorast 58 rokov. Hoci poslanec Marek Krajčí pri uvedení údaju o priemernom veku nešpecifikoval zameranie všeobecného lekára pre dospelých alebo pre deti a dorast, pri pediatrickom zameraní je skutočne priemerný vek 58 rokov. Nedostatok všeobecných lekárov a ich vysoký vek je skutočne problémom, ktorý potvrdzujú viaceré zdroje vrátane Ministerstva zdravotníctva. Percentuálny počet všeobecných lekárov nad 60 rokov však nie je dostupný. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

Podľa údajov zverejnených na portáli mediweb.hnonline.sk v roku 2016 je priemerný vek všeobecných lekárov pre deti a dorast skutočne takmer 59 rokov. Portál etrend.sk v článku z roku 2016 uvádza priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých 55 rokov, pre deti a dorast 58 rokov. Informácie sa opierajú o údaje s Ministerstva zdravotníctva.
Predseda asociácie súkromných lekárov Marián Šóth uvádza: „Už je pomaly päť minút po dvanástej v nutnosti generačnej výmeny. V súčasnosti je nedostatok nielen u všeobecných lekárov pre dospelých a pre deti a dorast, ale už aj u špecialistov, ktorí odchádzajú do dôchodku a nemajú nástupcu.“

V rozhlasovej relácii Rádiožurnál Slovenského rozhlasu odzneli 27. mája 2017 (18:00; por. 3/11) údaje o priemernom veku všeobecných lekárov pre dospelých 57 rokov. Citácia redaktora Milana Veleckého:
 "Priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých dosahuje u nás 57 rokov a v ambulanciách chýbajú najmä mladí lekári. Rovnaký problém rieši celá vyspelá Európa. Napríklad v Česku je až tretina lekárov pre dospelých v dôchodkovom veku. Podľa Jiřího Bartoša zo Sdružení praktických lékařů české ministerstvo takzvaným rezidentský programom podporuje 100 až 120 nových lekárov."

Vysoký priemerný vek všeobecných lekárov na Slovensku potvrdzuje aj Ministerstvo zdravotníctva, ktoré vyčlenilo 5 miliónov eur zo štátneho rozpočtu na zriadenie Rezidentského programu, ktorý má znížiť vekový priemer všeobecných lekárov a pediatrov a zabezpečiť ich dostatočný počet v regiónoch Slovenska.

Marek Krajčí vo výroku spomína podiel všeobecných lekárov nad 60 rokov na 30%. Portál aktuality.sk v článku z roku 2016 spomína, že "...vo veku nad 65 rokov pracuje na Slovensku viac ako 480 všeobecných lekárov pre dospelých a vyše 300 pediatrov". Presnejšie znázornenie vekovej štruktúry všeobecných lekárov prináša diagram NCZI z roku 2015. (.pdf, s. 20):

Trend v apríli 2014 vo svojom článku uvádza, že počet všeobecných lekárov je okolo 30 %. V Zdravotníckej ročenke Slovenskej republiky 2015 sa nenachádzajú údaje, ktoré by hovorili o všeobecných lekároch, iba o lekároch vo všeobecnosti, tých je vo veku nad 60 rokov 24, 63 % (.pdf, s. 156 – 157).