Doc. JUDr. Lucia Žitňanská

Narodená: 3.6.1964
Bydlisko: Bratislava
Stav: vydatá, 3 deti

Vzdelanie:
1979 – 1983
Gymnázium A. Markuša v Bratislave
1983 – 1987
Právnická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava
1993 – 1995
doktorandské štúdium práva na Právnickej fakulte UK Bratislava
2001
habilitačná prednáška na tému „harmonizácia sloven. práva obch. spoločností s právom EÚ“ a obhajoba habilitačnej práce „Ochrana menšinových akcionárov v práve obch. spoločností“, titul „Docent“ – v odbore obchodné právo s účinnosťou od 1.2. 2002

Zamestnanie:
9/1987 – 1989
právnička majetkoprávneho odd, Vodohospod. výstavba Bratislava
8/1989 – 10/1990
podniková právnička, Vydavateľstvo Práca, Bratislava
11/1990-9/1992
odbor. pracovníčka, Protimonopolný úrad SR, Bratislava
10/1992 -1/2002
odb. asistentka na katedre obchod., hospod. a finančného práva Práv. fakulty UK Bratislava
1993-1999
členka rozkladových komisií pri Protimonopolnom úrade SR
1/2000-12/2000
národný poradca projektu PHARE Supervision and Legal Issues pre novelizáciu pr. Predpisov v oblasti kapitálového trhu
2/2000
členka skúšobnej komisie pre odborné skúšky na preukázanie odb. spôsobilosti v oblasti kolektívneho investovania
7/2000-6/2001
členka prac. Skupiny pri MS SR pre aproximáciu právnej úpravy obchodný spoločností s právom EÚ
2/2002
súčasnosť docentka na katedre obchod., hospodárskeho a finančného práva Práv. fakulty UK Bratislava
2002
zapísaná do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory
1/2001 – 3/2002
členka osobitnej komisie pre odvolania pri Úrade pre finančný trh
5/2002 – 10/2002
členka poradnej komisie Rady Úradu pre finančný trh
2/2006 – 6/2006
ministerka spravodlivosti SR
8/2006 – 2010
poslankyňa NR SR
podpredseníčka Mandát. a imunitného výboru NRSR
členka Ústavnoprávneho výboru NR SR
2010 –
ministerka spravodlivosti SR

Politická činnosť:
predsedníčka Regionálneho zväzu SDKÚ-DS v Bratislavskom kraji

Cudzie jazyky:
nemecký, anglický, ruský

Člen strany: MOST-HÍD - az együttműködés pártja – strana spolupráce (MOST-HÍD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Lucia Žitňanská

Lucia Žitňanská

Ide naozaj o prelomovú právnu úpravu (protischránkový zákon, pozn.), pretože nepoznám zatiaľ štát, ktorý by zobral na seba takýto zäväzok, že nebude robiť obchody s niekým, kto neodhalí svoju skutočnú vlastnícku štruktúru. To je prielom, pretože my budeme transformovať aj smernice EÚ, podľa ktorých aj do obchodných registrov sa na základe vyhlásenia budú musieť zapisovať koneční užívatelia výhod. Zatiaľ nie do verejnej časti obchodného registra, a celá táto oblasť právnej úpravy prebieha, podlieha veľkým zmenám teraz aj v rámci európskeho priestoru, aj v rámci OECD.

OECD aj EÚ považujú daňové úniky a pranie špinavých peňazí za problém, proti ktorému chystajú aj legislatívne reformy. Jedným z plánovaných úprav je aj vytváranie, resp. prepojenie centrálnych registrov konečných uživateľov alebo automatická výmena informácií medzi členskými krajinami o týchto užívateľoch. Transformácia smerníc sa teda pripravuje, rokuje sa o zmenách.  Podobne ako ministerke Žitňanskej, ani nám sa nepodarilo nájsť príklad štátu, ktorý by vyžadoval zverejnenie vlastníckej štruktúry firiem, ktoré dostali zákazku od štátu či ktoré s ním spolupracujú. Výrok ministerky Žitňanskej považujeme za pravdivý.

Slovensko sa v protischránkovom zákone okrem zavedenia centrálneho registra zaviazalo k neobchodovaniu s neregistrovanými spoločnosťami. Register partnerov verejného sektora nebude obsahovať iba spoločnosti priamo sa zapájajúce do verejného obstarávania, ale aj tie, ktoré nejakým spôsobom nakladajú s verejnými financiami. Týka sa to napríklad predaja majetku, prímania peňazí z eurofondov, používania peňazí zo zdravotného poistenia a podobne. Podobné podmienky transparentnosti verejných zákaziek nemá podľa našich informácií skutočne žiadna iná krajina. Gruzínsko má podobne ako Slovensko systém zverejňovania zmlúv, no nemusí byť známa vlastnícka štruktúra daných firiem.

Gabriel Šipoš z Transparency International píše, že v transparentnosti nie je žiadna krajina tak ďaleko ako Slovensko:
"While a number of countries do actively publish contracts online—including the UK, Colombia, and Georgia—none of them go as far as Slovakia."

Do boja o väčšiu transparentnosť záujemcov o verejné zákazky sa zasadila aj Svetová banka.

V novembri 2014 sa lídri krajín G20 zaviazali (.pdf) k zvýšeniu transparentnosti v oblasti skutočného vlastníctva firiem (predtým toto rozhodnutie prijali krajiny G8). Taktiež Európska únia začala v roku 2014 konať proti schránkovým firmám a to v podobe Fourth Money Laundering Directive (.pdf), kde okrem iného požaduje aby boli informácie o skutočnom vlastníctve firiem prístupné v centrálnych registroch členských štátov. Tento základ by mali štáty splniť do 26. júna 2017. 


Európska únia pripravuje isté zmeny v legislatívnom systéme s cieľom zabrániť praniu špinavých peňazí a financovaniu teroristických skupín a akcií. V máji 2015 krajiny EÚ sa zhodli na balíčku opatrení proti praniu špinavých peňazí (Anti-Money Laundering Package (.pdf)). Chystané zmeny sa budú týkať aj obalstí ako je práve väčšia transparentnosť a prepojenie národných centrálnych registrov. Závery (.pdf) z rokovania Rady Európskej únie z októbra 2016 potvrdzujú snahu o boj proti daňovým únikom a snahu o väčšiu transparentnosť aj automatickou výmenou informácií medzi členskými štátmi o konečných uživateľoch výhod.

"The Council (...)

8. STRESSES the need to prevent the large-scale concealment of funds which hinders the effective fight against tax evasion, money laundering and terrorist financing, and to ensure that the identities of beneficial owners of companies, legal entities or legal arrangements are known;

9. WELCOMES the initiative for the automatic exchange of information on ultimate beneficial owners whereby many jurisdictions, including all Member States, have agreed to exchange information on the beneficial owners of companies, legal entities and legal arrangements and LOOKS FORWARD to rapid international progress;"

OECD sa zaoberá touto problematikou už dlhodobejšie, ale ako sa vyjadril Angel Gurría, generálny tajomník OECD, únik daní a s tým súvisiaca kriminalita zostáva stále veľkou výzvou. OECD navrhuje nasledujúci postup v správe Mandatory Disclosure Rules z roku 2015:
"Analyze whether there are gaps between tax compliance needs (both civil and criminal) for beneficial ownership information (...) Create the Common Transmission System for the automatic exchange of financial account information, which would consider an approach to collecting and storing beneficial ownership information (...) Consider the legal ability of countries and jurisdictions to share or access beneficial ownership information, ensuring that the right legal and procedural framework is in place for this information to be shared domestically between government agencies, as well as internationally."

OECD v roku 2015 prišiel s návrhom na reformu predpisov ktoré sa týkajú medzinárodného zdaňovania. Cieľom je zúžiť, alebo dokonca odstrániť nedokonalosti v právnych úpavách, ktoré umožňujú únik zisku do tzv. daňových rajov.

Podobne transparentný systém ako Slovensko má aj Gruzínsko, kde je centralizovaná elektronická platforma, kde je možné nájsť dokumentáciu k tendrom, ktorú zadávajú uchádzajúce sa firma, ich prihláška aj podpísané zmluvy.
"Now, (and for the past three years) all tendered government purchases in Georgia are conducted through one centralized e-procurement bidding platform which is operated by the Competition and State Procurement Agency.
The platform has succeeded in increasing transparency in government procurement by eliminating a paper-based, bureaucratic system (often riddled with opaqueness and corruption) and turning it into a more efficient operation. This has made it one of the most transparent government systems in the world. At least that we know of.
Today, Georgians and others interested in government procurement can find information online including tender documentation, documents submitted by bidders, participating bidders, their bids and all signed and amended contracts
."

Ani tento systém však nie je dokonalý, keďže veľa kontraktov sa zverejneniu vyhne. Zaujímavosťou je, že tento systém mohol byť vybudovaný aj vďaka slovenskej a švédskej oficiálnej rozvojovej pomoci. 


Vo svete existujú aj ďalšie krajiny, v ktorých sú povinne zverejňované zmluvy s partnermi štátu v konkrétnych citlivých sektoroch.No pri žiadnej nie je spomenutá povinnosť zverejniť vlastnícku štruktúru daných firiem. 

"Other countries have make contracts publicly available in one of more of their extractive sectors, including East Timor, Peru, and Ecuador. A few countries have come out explicitly in support of contract transparency as a key principle of their extractive sector management, including Liberia in its EITI bill, and Ghana in official statements about its nascent, but rapidly developing, oil sector."



Pozitívne ohlasy na povinné zverejňovanie zmlúv, doma i v zahraničí, sú nesporné. Odborníci venujúci sa transparentnému nakladaniu s verejnými prostriedkami nás vyzdvihujú, ba označujú za vzor.Podobné právne úpravy zavádzajú postupne aj iné štáty, Česká republika priamo spomína aj inšpiráciu slovenskými normami. V Gruzínsku zas s tvorbou podobných zákonov pomáhali slovenskí odborníci v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci. Výrok Lucie Žitňanskej hodnotíme ako pravdivý. 

1. januára 2011 nadobudol účinnosť zákon č. 546/2010 Z. z., ktorým sa do právneho poriadku SR zavádza povinné zverejňovanie niektorých zmlúv, ako prostriedok na zabezpečenie transparentného a hospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami.

Povinnosť zverejňovať zmluvy majú "ministerstvá, ústredné orgány štátnej správy, verejnoprávne inštitúcie a ich podriadené organizácie povinné zverejňovať zmluvy ako aj dodatky k zmluvám, ktoré sa týkajú nakladania s verejnými prostriedkami v Centrálnom registri zmlúv, ktorý vedie Úrad vlády SR." (minv.sk)

Zverejnenie je pritom podmienkou nadobudnutia účinnosti tej-ktorej zmluvy. Dokonca, ak k zverejneniu nedôjde do troch mesiacov od uzavretia zmluvy, platí, že k uzavretiu zmluvy vôbec nedošlo.Teda aj samotná zmluvná strana má záujem na zverejnení. (§ 47a Občianskeho zákonníka) 

Zavedenie povinného zverejňovania zmlúv malo pozitívny ohlas nielen doma, ale aj vo svete: 

"...global open government campaigners calling for sweeping changes in order to shine a light on the too often murky relationship between government and business, are making three basic demands: government deals should be open by default, as in the case in Slovakia, where a government contract is not legal until it is published," ako píše The Guardian.

Slovenský príklad spomína i Open Government Guide: "The availability of data has lowered the barriers to entry for participating in the oversight process. This has enabled much greater public participation in uncovering suspect procurements. Before the reforms, exposing corruption relied on whistleblowers alerting journalists or watchdogs of suspicious proceedings."   

Center for Global Development zasa uvádza, že Slovensko môže byť vzorom pre iné štáty s menej komplexnejšou úpravou zverejňovania zmlúv: "Slovakia stands as a model for other countries that have less complete proactive government contract publication systems (like the United Kingdom) or none at all (like the United States)." (21. máj 2015)

V Českej republike 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon o registri zmlúv. Viaceré zdroje spomínajú, že inšpiráciu čerpal zo slovenskej právnej úpravy: 

"Smyslem přijetí ZoRS (zákon o registri smluv, pozn.) má být zvýšení transparentnosti při nakládání s veřejnými prostředky a veřejným majetkem a v důsledku tak omezení prostoru pro korupci. Toho má být dosaženo zavedením jednotného a veřejně přístupného registru smluv, jejichž stranou jsou veřejné subjekty. Inspirací byla především slovenská úprava, která tuto zákonnou povinnost zavedla k 1.1.2011." 

Aj iné štáty zavádzajú podobné opatrenia na transparentné nakladanie s verejnými zdrojmi. 16. marca 2016 sa napríklad v Holandsku začalo so zverejňovaním tendrov a zmlúv. Ukrajina má tiež zavedené zverejňovanie zmlúv: 
"...any document and any information related to public procurement (annual plans, tender notices, tender documentation, bids, decisions of evaluation committees, contracts and their implementation, payments etc) have to be open and freely accessible online."

Údaje k októbru 2014 uvádzali nasledovné krajiny, ktoré majú významne upravené povinné zverejňovanie: Slovensko, Gruzínsko, Kolumbia, Veľká Británia, Brazília, Libéria a Bulharsko (.pdf,  s. 17 – 18) 
V Gruzínsku pomáhali práve slovenskí odborníci z Transparency International zavádzať podobnú právnu úpravu.

…keď máme, ako to bolo v roku 2015, 30 prípadov, ktoré sa dostanú pred súdy (prípady extremistických trestných činov, pozn.)

Štatistika kriminálnych činov Ministerstva vnútra za obdobie od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 uvádza, že v tomto období bolo spáchaných 30 násilných zločinov s rasovým alebo extrémistickým motívom. Výrok ministerky Žitňanskej hodnotíme ako pravdivý.

Z celkovo 30 násilných kriminálnych činov s násilným alebo extrémistickým motívom sa podarilo objasniť 17 prípadov, dodatočne bolo objasnených ešte 6 ďalších prípadov. Na stránkach ministerstva spravodlivosti sa nám nepodarilo vyhľadať ich vlastné štatistiky ohľadom súdnych sporov týkajúcich sa extrémisticky motivovaných trestných činov. Avšak spomínaná štatistika Ministerstva vnútra slová ministerky Žitňanskej potvrdzuje. Trestný čin s rasovým alebo extrémistickým motívom je definovaný v Trestnom zákone novelou z roku 2009.

Pre doplnenie pripájame aj štatistiku z roku 2014 a doterajšie dáta pre rok 2016, ktoré momentálne ukazujú, že počet extrémistických trestných činov za tento rok presiahol minuloročné výsledky.



…bolo publikované tento týždeň, že v priebehu posledného roka sa napríklad zvýšila dôveryhodnosť súdov. Vyplynulo to z prieskumu, ktorý robilo Via Iuris v spolupráci so Súdnou radou. A nepochybne – na tom sa zhodli zatiaľ všetci – je tento výsledok medzi septembrom 2015 a septembrom 2016 spôsobený určite aj tým, že sa zlepšila komunikácia súdnej rady, zlepšila sa komunikácia najvyššieho súdu (…). Narástla miera dôvery o 11 %.

Miera dôvery k súdom naozaj vzrástla podľa správy z prieskumu Via Iuris o 11 %, aj keď aj naďalej súdom nedôveruje viac ako 60 % respondentov. Aj advokátka Zuzana Čaputová a prezidentka Združenia za otvorenú justíciu Katarína Javorčíková pokladajú za jeden z faktorov vplývajúcich na zvýšenie dôveryhodnodnosti práve komunikáciu, preto hodnotíme výrok Lucie Žitňanskej ako pravdivý.


Agentúra TNS Slovakia (.pdf) vypracovala pre Súdnu radu a neziskovú organizáciu Via Iuris prieskum, ktorý je zameraný na zisťovanie príčin nízkej dôveryhodnosti slovenského súdnictva. Prieskumu (.pdf) sa zúčastnilo 1 014 respondentov. Vzorka bola vybraná kvótnym výberom podľa socio-demografických ukazovateľov (pohlavie, vek, vzdelanie, národnosť, veľkosť sídla, kraj). Išlo o jeden z najrozsiahlejších výskumov v oblasti justície za posledné roky. Agentúra vypracovala podobný prieskum aj v roku 2013 aj 2015. V porovnaní s minulým rokom klesol počet ľudí, ktorí súdom nedôverujú o 14 % a ich dôveryhodnosť sa skutočne zvýšila o 11 %. Podľa predsedníčky Súdnej rady SR Jany Bajánkovej ide o prvý priskum verejnej mienky, ktorý dokazuje, že nedôvera k slovenským súdom klesá.


Aj napriek jedenásť percentnému nárastu, dôveru v slovenské súdnictvo prejavilo len 32,9 % respondentov. Až 60,4 % občanov súdom nedôveruje. (.pdf)



Prieskum sa komplexne zaoberal aj samotnými príčinami, ktoré v ľuďoch vyvolávajú nedôveru k justícii, no neuvádza, že by zmena súvisela so zlepšením komunikácie Súdnej rady. Agentúra TNS Slovakia uvádza, že až 85 % pripisuje nedôveryhodnosť súdu vysokej miere korupcie. Podľa respondentov prispieva k nedôvere aj dĺžka súdnych konaní, nespravodlivosť rozsudkov alebo samotná osoba sudcu. 39,3 % respondentov uvádza, že svoj názor na súdnictvo si vytvorili na základe jeho obrazu prezentovanom v slovenských médiách, zatiaľ čo len 14,6 % má so slovenským súdnictvom vlastnú skúsenosť.


Ako ukážku uvádzame kompletné a oficiálne výsledky prieskumu (.pdf) agentúry TNS Slovakia k otázkam “Do akej miery dôverujete alebo nedôverujete slovenským súdom a súdnictvu?” a “Čo prispieva k nedôveryhodnosti súdnictva?”



Je dôležité pritom zdôrazniť, že v skutočnosti ide o zvýšenie o 11 percentuálnych bodov, aj samotná správa píše o 11 %.

Vyjadrenie Kataríny Javorčíkovej, prezidentky Združenia za otvorenú justíciu cituje denník Pravda: "Na pozitívnom trende vo vývoji súdnictva sa podieľa najmä personálna výmena na najvyšších funkciách, vecné a nekonfrontačné vyjadrenia jeho predstaviteľov, čo u občanov posilnilo pocit dôvery v súdnu ochranu,“.

Vyjadrenie advokátky Zuzany Čaputovej prináša TASR:
"Za zlepšením vnímania slovenských súdov vidí predsedníčka Súdnej rady SR nastolené zmeny v tejto oblasti, v ktorých je potrebné pokračovať. Podľa nej ide predovšetkým o kultivované diskutovanie o problémoch v justícii, v súvislosti s tým doplnila Čaputová aj odstránenie excesov v správaní a komunikácii predstaviteľov justície, personálne zmeny a celkové znormalizovanie a upokojenie situácie. "

Za novelu ústavy som nehlasovala, ani za ten zákon som nehlasovala (o preukazovaní pôvodu majetku v roku 2010, pozn.)

Vládny návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý predkladala prvá Ficova vláda, bol v druhom čítaní prerokovaný a posunutý do tretieho čítania na 49. schôdzi parlamentu v štvrtom volebnom období. Na tejto schôdzi bol prerokovaný a odhlasovaný návrh ústavného zákona, ktorý umožnil nadobudnúť účinnosť zákona o preukazovaní pôvodu majetku. O týchto návrhoch sa hlasovalo 4. marca 2010. Zo záznamov z hlasovania vyplýva, že Lucia Žitňanská na nich nebola prítomná. Jej výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Zákon o preukazovaní pôvodu majetku už existoval, v roku 2005 ho predkladal Robert Fico (Zákon 335/2005 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku), ale Ústavný súd rozhodol o zastavení účinnosti tohoto zákona v októbri 2005. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí z 2008 definitívne potvrdil protiústavnosť zákona. Ficova vláda situáciu riešila s prijatím ústavného zákona, v dôvodovej správe (.rtf) k tomu sa uvádza "(vláda, pozn.) má vyvinúť maximálne úsilie, aby zákon o preukazovaní pôvodu majetku nadobudol účinnosť, a aby sa jeho mechanizmy začali v praxi uplatňovať čo najskôr. Na citovaný nález Ústavného súdu SR nie je možné reagovať prijatím rovnakého znenia zákona o preukazovaní pôvodu majetku v podobe ústavného zákona. Išlo by o vedomé obchádzanie postavenia Ústavného súdu SR a jeho rozhodnutia. Z toho dôvodu sa predkladá návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. "

Na 49. schôdzi bol prerokovaný aj návrh ústavého zákona, aj návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Lucia Žitňanská nebola prítomná na hlasovaní o návrhu ústavého zákona, ktorý bol schválený 112 hlasmi. Zákon o preukazovaní pôvodu majetku bol schválený 116 hlasmi za. Zo záznamu hlasovania vyplýva, že Lucia Žitňanská nebola prítomná ani na tomto hlasovaní.