Lucia Ďuriš Nicholsonová

životopis
Osobné údaje
Priezvisko / Meno Nicholsonová Lucia
Dátum narodenia 28.11. 1976
Prax
Od – do 2007- súčasnosť
Zamestnanie alebo pracovné zaradenie
Konateľka zodpovedná za mediálne poradenstvo, krízovú
komunikáciu, tvorbu dokumentárnych a komerčných
filmov, Názov a adresa zamestnávateľa Imaginecommunications s.r.o.
Od – do 2006-2009
Zamestnanie alebo pracovné zaradenie
PR manažér pre projekt EK, Názov a adresa zamestnávateľa OZ PDCS
Od – do 2005-2007
Zamestnanie alebo pracovné zaradenie
reportér investigatívnej publicistiky, Názov a adresa zamestnávateľa aktuálne.sk
Od – do 2004 – 2005
Zamestnanie alebo pracovné
zaradenie
-reportér investigatívnej publicistiky v relácii Čierny Peter
-moderátor Hlavných správ a redaktor domáceho

(zdroj: http://www.strana-sas.sk/file/247/nicholsonova%20CV%20web.pdf)

Člen strany: Sloboda a Solidarita (SaS)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Lucia Ďuriš Nicholsonová

Lucia Ďuriš Nicholsonová

Sankčný mechanizmus zo strany EÚ bol začatý Európskou komisiou proti Poľsku už v roku 2017. Proti Maďarsku tak bolo urobené Európskym parlamentom v septembri 2018. Voči obidvom krajinám sa využíva Článok 7 zmluvy o EÚ, ktorý slúži na prípady ohrozenia demokratických inštitúcií. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Článok 7 slúži EÚ ako nástroj na ochranu zásad právneho štátu vo všetkých členských krajinách. Pri nedodržiavaní zásad právneho štátu môže EÚ podľa nového sankčného mechanizmu, ktorý v máji 2019 predstavila Európska komisia, obmedziť prístup k peniazom z rozpočtu EÚ. Sankčný mechanizmus pozostáva z viacerých častí, pričom udelenie sankcií je jeho posledným krokom, ku ktorému dôjde, ak Európska rada konštatuje pretrvávajúce porušenie hodnôt a ak Rada EÚ rozhodne kvalifikovanou väčšinou o pozastavení práv člena EÚ.

Zdroj: euractiv.sk

(…) hodnotiace správy pri Maďarsku a Poľsku sa nezhodujú. Pri Poľsku sa riešili aj ekonomické parametre, pri Maďarsku aj nedostatky v demokracii a problematika migrantov.

Je pravda, že hodnotenie situácie v Maďarsku a Poľsku zo strany Európskej únie, resp. Európskej komisie (EK) sa v mnohých bodoch nezhoduje. EK v obidvoch prípadoch posudzovala stav demokracie. V prípade Poľska sa však zaoberala stavom súdnictva v krajine, nie ekonomickými parametrami. Naopak, v prípade Maďarska posudzovala aj  ekonomické aspekty. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

V prípade Maďarska výbory posudzovali nasledovné parametre:

  1. fungovanie ústavného a volebného systému,
  2. nezávislosť súdnictva a iných inštitúcií a práva sudcov,
  3. korupcia a konflikt záujmov,
  4. súkromie a ochrana informácií,
  5. sloboda slova,
  6. akademická sloboda,
  7. náboženská sloboda,
  8. sloboda združovania,
  9. právo na rovnaké zaobchádzanie,
  10. práva menšín, vrátane Rómov a Židov, a ochrana pred nenávistným vyjadrovaním proti takýmto menšinám,
  11. základné práva migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov,
  12. ekonomické a sociálne práva.

Okrem iných sa k situácii v Maďarsku vyjadroval aj Odbor pre rozpočtovú kontrolu. Ten vo svojej hodnotiacej správe kritizoval korupciu, netransparentnosť či predražené štátne zákazky.

V prípade Poľska EK posudzovala výhradne stav právneho štátu a demokracie. Konkrétne sa riešil nový súdny režim, ktorý ‚‚narúša súdnu nezávislosť poľských sudcov tým, že neposkytuje potrebné záruky na ich ochranu pred politickou kontrolou,” napríklad vystavuje sudcov disciplinárnym vyšetrovaniam, konaniam a aj sankciám z dôvodu obsahu ich súdnych rozhodnutí.

Na Slovensku máme momentálne len dve čakateľky na azyl a zároveň sme kapacitne pripravení na stovky migrantov (…) Riaditeľom migračného úradu je pán Bernard Priecel.

Bernard Priecel je riaditeľom migračného úradu a taktiež sa v minulosti vyjadril, že Slovensko je schopné prijať tisícky migrantov. Od roku 2004, kedy bol počet žiadateľov viac než 10 tisíc, sa toto číslo znižovalo, až na ani nie sto uchádzačov v roku 2019.  Slovensko je však kapacitne pripravené na viac žiadateľov než prijíma, nakoľko v tomto roku prijalo zatiaľ len dvoch uchádzačov o azyl. Výrok poslankyne Ďuriš Nicholsonovej preto hodnotíme ako pravdivý, keďže žiadosť o azyl bola skutočne schválená len dvom uchádzačom, teraz už čakateľom na azyl. 

Slovensko dlhodobo prijíma legislatívu z EÚ, diskusia ohľadom podielu národnej legislatívy ovplyvnenej legislatívou EÚ poukazuje na nezhody medzi jednotlivými odhadmi a naznačuje skôr to, že presný výpočet je veľmi obtiažny, možno až nemožný. Posledné údaje o podiele právne záväzných aktov prebratých z EÚ v slovenskej legislatíve pochádzajú z roku 2013, ktoré však zahŕňali iba legislatívne procesy z jedného roka a v súčasnosti ich nie je možné považovať za aktuálne. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Polemika ohľadom vplyvu európskych regulácií a celkovom podiele legislatívy EÚ na domácej legislatíve je známa pod názvom Delorosov mýtus. Tento názov dostala podľa bývalého predsedu Európskej komisie Jacquesa Delorsa, ktorý v roku 1988 pri prejave v EP povedal „O desať rokov bude 80 percent zákonov v oblasti ekonomiky, možno aj daní a sociálnej politiky, pochádzať z Európskej únie.” Odvtedy vzniklo veľa štúdií, ktoré sa zaujímali o túto tému a ponúkli aj rôzne výsledky. V ostatných štátoch sa pohyboval podiel európskej legislatívy na tej štátnej v rozmedzí od 1 % až do 39,1 %.

V prípade Slovenska sa touto témou zaoberal portál euractiv.sk. V roku 2014 poskytol agentúre SITA údaje za rok 2013, kedy bolo zo 137 schválených zákonov 35 výslovným prebratím právne záväzného aktu EÚ a zo zákonov súvisiacich s právom EÚ, teda v ktorých sa priamo zohľadňovalo a odkazovalo na právo EÚ, bolo 61, čo predstavuje 44,5 %. V tomto čísle však nie sú zahrnuté vyhlášky transponujúce európsku legislatívu, ani nariadenia, ktoré národné parlamenty neschvaľujú.

Pri tejto problematike je tiež potrebné pozrieť sa na oblasť, ktorej sa európska legislatíva týka. Väčšina legislatívy sa týka práve týchto oblastí: vytváranie vnútorného trhu, ochrana spotrebiteľov a sociálne a environmentálne štandardy. Pre upresnenie terminológie pridávame aj prehľad právnych aktov v kompetencii EÚ, ktoré sú zverejnené na stránke EÚ v slovenčine.

Grécko sa stalo členom eurozóny 1. januára 2001 a pridalo sa tak k jedenástim štátom, ktoré zdieľajú spoločnú menu. Na to, aby sa mohlo stať členom eurozóny potrebovalo splniť niekoľko požiadaviek. V roku 2004 sa však ukázalo, že niektoré z podmienok nesplnili. Grécky minister financií Georgios Alogoskoufis v roku 2004 povedal: "Ukázalo sa, že rozpočtový deficit bol nad povolenou hranicou troch percent HDP každý rok od roku 1999." Miestny štatistický úrad sfalšoval dáta o deficite, keďže schodok za rok 2000 nebol 2 % ako uvádzali, ale 4,1 %, čo prevyšuje povolené 3 %. Tento fakt potvrdila aj Európska komisia, ktorá však tvrdí, že neexistuje právny spôsob, ako zvrátiť rozhodnutie prijať Grécko do eurozóny. Výrok hodnotíme ako pravdivý.