Ľuboš Blaha

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Ľuboš Blaha

Ľuboš Blaha

táto vláda, vláda Igora Matoviča, sa odbavuje na tých najslabších, na dvoch miliónov tých najslabších. Každému priemernému dôchodcovi zoberie 260 EUR mesačne v trinástom dôchodku, každému robotníkovi, tomu najchudobnejšiemu, mu zoberie 33 EUR v rámci minimálnej mzdy. A zoberie ešte aj deťom tie obedy zadarmo. Dokonca nevyplatili mzdu ani tým prekladateľom do posunkovej reči

Nová koalícia znižuje sumu, ktorá má byť vyplatená na 13. dôchodok aj výšku minimálnej mzdy. Obedy zadarmo nahrádza, pre sociálne slabé rodiny však zostanú takmer zadarmo. Tvrdenie Ľuboša Blahu hodnotíme ako celok ako ešte pravdivé. 

13. dôchodok

Vláda Igora Matoviča schválila na návrh ministra práce zmeny v tzv. 13. dôchodkoch. Nové pravidlá musia ešte prejsť v parlamente.

Podľa starých pravidiel prijatých predošlou koalíciou tesne pred voľbami mali penzisti dostať priplatené vo výške priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku - teda 460,40 eura. Štát to malo stáť 442 miliónov eur, rozpočet na rok 2020 s nimi však nerátal.

Matovičova vláda sumu 460 eur mení. Výšku 13. dôchodku naviazala na výšku štandardnej penzie - čím nižšia, tým vyšší bude 13. dôchodok. Penzisti s priemerným dôchodkom po novom dostanú asi 205 eur - teda cca o 255 eur menej, ako by dostali podľa predošlých pravidiel.

Minimálna mzda 

Pôvodne mala minimálna mzda v roku 2021 dosiahnuť 60 percent priemernej mzdy, čo by bolo 656 eur. V roku 2020 je na úrovni 580 eur. 

Nová vláda však túto sumu mení a minimálnu mzdu stanovuje na úrovni 623 eur. Oproti pôvodnej sume tak zamestnanci dostanú menej o 33 eur. 

Obedy zadarmo, tlmočníci

Obedy zadarmo pre deti materských a základných škôl majú byť od budúceho roka zrušené a nahradené dvojnásobným daňovým bonusom. Pre deti nezamestnaných rodičov a zo sociálne slabších rodín budú obedy stáť 1 cent. 

Začiatkom septembra media priniesli informáciu, že Úrad vlády a rezort vnútra nezaplatili tlmočníkom do posunkového jazyka za ich služby. Má ísť o niekoľko tisíc eur. Štát prisľúbil nápravu.

Neriešila to (vláda, pozn.), prvé dni (po zverejnení videa – pozn.) to absolútne neriešila (úmrtie Jozefa Chovanca, pozn.)

Minister zahraničných vecí krátko po zverejnení videa uviedol, že slovenská diplomacia okamžite podnikla kroky smerom k belgickej strane. Premiér informoval, že hneď po zverejnení volal svojej belgickej kolegyni. Tvrdenie Ľuboša Blahu preto hodnotíme ako nepravdivé. 

Video z cely zadržaného Jozefa Chovanca bolo v Belgicku zverejnené 19. augusta. Do väčšiny slovenských médií sa dostalo o deň neskôr. 

Minister zahraničných vecí Ivan Korčok verejne odsúdil Chovancovu smrť 21. augusta, a uviedol, že slovenská diplomacia podniká kroky voči belgickej strane.

Igor Matovič 2. septembra informoval, že hneď po zverejnení videa kontaktoval belgickú premiérku Sophie Wilmes. Žiadal som ubezpečenie, aby bola zabezpečená úplná nezávislosť vyšetrovania.” Matovič zverejnil aj písomné stanovisko premiérky, ktorá ho uistila, že bolo začaté dôkladné prešetrenie prípadu.

Ľuboš Blaha v reakcii na žiadosť o vyjadrenie ako dôkaz o.i. uviedol vyjadrenie hovorcu rezortu zahraničných vecí, ktorý 20. augusta povedal, že vzhľadom na negatívnu reakciu verejnosti a v súvislosti so zverejnením videa sme belgické orgány požiadali, aby vyšetreniu prípadu venovali maximálnu pozornosť." 

Toto vyjadrenie však potvrdzuje, že podpredseda Smeru nehovoril pravdu, keď tvrdil, že „prvé dni” to vláda neriešila.

Blaha napriek tomu vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že „až na tlak a tlačovú konferenciu strany SMER-SD reagovalo MZV vyhlásením hovorcu. Vláda začala situáciu aktívne riešiť len niekoľko dní po zverejnení videa a po tlaku zo strany SMER-SD a jeho predstaviteľov.”

K (vražde) nášho občana, ktorá sa prevalila a v takých turbulenciách je celé Belgicko, že to sledujete, ľudia sú v uliciach, je tam obrovský virvar z hľadiska politickej scény, lebo to naozaj, na to sa došlo pred dvoma týždňami, to sa 2 a pol roka nevedelo, lebo ten záznam nebol vonku.

Presné okolnosti a brutalita polície neboli v čase smrti Jozefa Chovanca známe - podľa vyjadrenia vtedajšieho veľvyslanca ani našim diplomatom. Tvrdenie Ľuboša Blahu preto hodnotíme ako ešte pravdivé. 

Video z cely zadržaného Jozefa Chovanca bolo v Belgicku zverejnené 19. augusta 2020. Vidno na ňom, ako policajti dlhé minúty kľačia na jeho tele a ako policajtka dvíha ruku v geste napodobňujúcom nacistický pozdrav. 

Už v roku 2018 RTVS informovala o tom, že v Belgicku po zatknutí políciou zomrel slovenský občan (Chovanec). Muž sa podľa svedkov snažil dostať do lietadla násilím a nedovolil personálu skontrolovať, či má platnú letenku. To, či bol zákrok voči nemu neprimerane tvrdý, už vyšetrujú belgické úrady.”

Okolnosti zásahu policajtov a ich brutalita však (verejne) známe neboli. Bývalý slovenský veľvyslanec Stanislav Vallo, ktorý bol v tom čase ako diplomat v Belgicku, pre DenníkN uviedol, že vedeli (rodina na začiatku tragédie) len málo a mali veľmi sporadické informácie.”

Povedal tiež, že len čo sme ho prvý raz uvideli na nemocničnej posteli, bolo nám jasné, že sa muselo udiať niečo zvláštne.” Keď bol na stretnutí so zástupcom ministra vnútra, mal pred sebou na stole spis k prípadu Chovanec. Nedal mi však do neho nahliadnuť.” O výsledkoch vyšetrovania informovaný nebol. 

Podľa Valla ambasáda nemala ani informácie, či bolo začaté trestné stíhanie, či niekoho obvinili alebo či mala polícia k dispozícii kamerové záznamy. Prístup do spisu podľa neho mala len advokátka poškodených. O extrémistických prejavoch policajtky tiež nevedel.

Po zverejnení videa protestovalo 29. augusta proti policajnému násiliu v Bruseli asi 50 ľudí. 40 Slovákov žijúcich v Belgicku sa zhromaždilo 6. septembra aby si pripomenuli Jozefa Chovanca. 

Kvôli opatreniam proti šíreniu koronavírusu sa protestov mohlo zúčastniť maximálne 200 účastníkov, od 1. septembra je ich môže byť 400. 

Organizácia Belgian Youth against Racism žiadala demisiu ministra spravodlivosti a transparentné prešetrenie prípadu.

Policajtka, ktorá na zázname dvíhala ruku obdobne nacistickému pozdravu, bola postavená mimo službu. Z funkcie dočasne odstúpil druhý najvyšší predstaviteľ federálnej polície, ktorý má na starosti aj letiskovú políciu.

my sme navrhli uznesenie, my sme navrhli, otvorili túto tému (úmrtie Jozefa Chovanca, pozn.) ako prví, odvtedy, čo sa samozrejme ten záznam ukázal

Video z cely zadržaného Jozefa Chovanca a zásahu polície bolo v Belgicku zverejnené 19. augusta. Do väčšiny slovenských médií sa dostalo o deň neskôr. 20. augusta Robert Fico vládu vyzval, aby reagovala.

27. augusta poslanci Smeru Fico, Blanár a Blaha predložili do parlamentu návrh na prijatie vyhlásenia v súvislosti s Chovancovým úmrtím. Plénum nakoniec schválilo obdobný návrh predsedu a podpredsedov parlamentu o štyri dni neskôr. 

Minister zahraničných vecí Ivan Korčok verejne odsúdil Chovancovu smrť 21. augusta, a uviedol, že slovenská diplomacia podniká kroky voči belgickej strane.

Igor Matovič 2. septembra informoval, že hneď po zverejnení videa kontaktoval belgickú premiérku Sophie Wilmes. Žiadal som ubezpečenie, aby bola zabezpečená úplná nezávislosť vyšetrovania.” Matovič zverejnil aj písomné stanovisko premiérky, ktorá ho uistila, že bolo začaté dôkladné prešetrenie prípadu.

Keďže strana Smer bola prvá, ktorá v parlamente navrhla uznesenie reagujúce na zverejnený videozáznam z cely Jozefa Chovanca, hodnotíme tvrdenie Ľuboša Blahu ako ešte pravdivé.

aj  s tým testovaním, tak pán Matovič tu v marci sľuboval 5000 denne, a teraz konečne sa dostali 3. septembra na 4700, pritom pár dní predtým to bolo dramaticky menej,

Igor Matovič sľuboval v marci 3000 - nie 5000 testov na koronavírus denne. Úroveň 4700 testov denne dosiahlo Slovensko aj v apríli, máji a začiatkom júna - nie až 3. septembra, ako to podsúva tvrdenie Ľuboša Blahu. Preto ho hodnotíme ako nepravdivé. 

V druhej polovici marca nastupujúci premiér Igor Matovič oznámil, že štát zvýši kapacitu testovania na koronavírus na 3000 testov denne. Predtým zdravotníci otestovali od 200 do 450 vzoriek denne. 

Prvýkrát stúpol počet testov na 3000 v polovici apríla, koncom tohto mesiaca štát denne otestoval aj 5400 vzoriek. 

S ústupom pandémie, ktorý súvisel s drastickými opatreniami (obmedzovanie pohybu, zatváranie hraníc), klesal v máji a júni aj počet testov. Stúpať začal opäť v auguste, kedy sme v druhej polovici mesiaca testovali okolo 4000 vzoriek denne. 

Od. 29. augusta do 2. septembra zdravotníci spravili od 1900 po 3500 testov denne. 3. septembra urobili vyše 4700 testov. 

„Ja som vo svojom výroku upozornil, že pár dní predtým (3. septembrom – pozn.) to bolo dramaticky menej ako marketingových 4700. Rozdiel medzi 1900 až 3500 verzus 4700 mi príde dramatický a upozorňujem tým na marktingové zneužitie témy pánom (Michalom) Šipošom – je to pravdivé a legitímne,” uviedol Ľuboš Blaha pre Demagóg.SK. 

Na nepravdivý údaj 5000 (sľúbených testov) denne, ani na fakt, že úroveň 4700 zdravotníci dosiahli už aj pred 3. septembrom, nereagoval.