Ing. Ľubomír Vasilišin

Po ukončení Strednej školy poľnohospodárskej – ekonomika poľnohospodárstva úspešne absolvoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave, fakulta ekonomiky a riadenia výrobných procesov. Po ukončení štúdia na VŠE pracoval ako odborný referent na revíznom oddelení Krajskej finančnej správy v Košiciach a následne po vzniku daňových orgánov pracoval pri výkone daňových kontrol ako vedúci kontrolnej skupiny na oddelení daňovej inšpekcie Daňového riaditeľstva SR v Prešove do roku 1997. Od roku 1999 je daňovým poradcom a súdnym znalcom v odbore ekonomika a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo a súčasne sa zaoberá vedením účtovníctva a poradenstvom pre tretie osoby.

Člen strany: 7 statočných (7 statočných)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Ľubomír Vasilišin

Ľubomír  Vasilišin

Nedávno bol zverejnený globálny rebríček konkurencieschopnosti, zo 144 krajín sme po 16 rokoch na 78. Rebríčku, Slovensko. Česi má 46. miesto. Maďari zmietaní krízou majú 63. miesto.

Ľ. Vasilišin správne uvádza postavenie Slovenska, Česka a Maďarska v rebríčku merania konkurencieschopnosti v roku 2013. Slovensko sa prvýkrát hodnotilo pred 16 rokmi. Vasilišin neuvádza úplne presný počet hodnotených krajín. Tých nie je 144 ale o štyri viac. Podstata výroku je však pravdivá, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.

Rebríček (.pdf) konkurencieschopnosti The Global Competetivness Report 2013-2014 hodnotí 148 krajín. Dáta zodpovedajú februáru a aprílu 2013. Slovensko sa v tomto hodnotení umiestnilo na 78. priečke. Česká republika sa umiestnila na 46. priečke a Maďarsko na 63. priečke. 

The Global Competetivness report 2012-2013 hodnotila 144 krajín. Podľa tohoto merania, sa Slovensko umiestnilo na 71. mieste, čo bolo najhoršie umiestnenie od zaradenia Slovenska do hodnotenia, od roku 1997. Hodnotenie 2013-2014 (78. pozícia) je teda rovnako najhoršie umiestnenie od roku 1997.

Slovensko ako jediná krajina z V4 nemá žiadnu položku z cestovného ruchu v sadzobníku zníženej sadzby DPH.

Všetky krajiny V4 disponujú zníženou sadzbou DPH. Do cestovného ruchu bezpochyby patrí aj ubytovanie v hoteloch. 

Podľa správy Európskej komisie, ktorá uvádza stav k mesiacu júl 2013 (.pdf, s. 5), aplikovalo Slovensko na hotelové ubytovanie 20% daň, čo je najvyššia možná hodnota DPH na Slovensku. Česká republika má na hotelové ubytovanie 15% daň DPH z pridanej hodnoty oproti najvyššej 21% dani. Maďarsko ma ubytovanie v hoteloch zdanené 18% daňou DPH, oproti najvyššej 21% dani. Poľsko zdaňuje ubytovanie v hoteloch daňou DPH vo výške 8% oproti 23% najvyššej sadzby DPH. 


PSK má najnižší podiel na celkovom HDP Slovenska zo všetkých krajov. Je teda pravdou, že je najchudobnejším krajom na Slovensku. Priemerná nominálna mzda je v PSK najnižšia spomedzi všetkých regiónov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Podľa stránok Prešovského samosprávneho kraja je Prešovský kraj skutočne najchudobnejší na Slovensku, pokiaľ chudobu meriame pomocou jeho podielu na tvorbe celkového HDP Slovenska: 

"Prešovský kraj v ekonomickej výkonnosti a v príjmoch obyvateľstva zaostáva v hospodárskom rozvoji za úrovňou Slovenskej republiky. Na tvorbe celoštátneho hrubého domáceho produktu (HDP) sa Prešovský kraj podieľa objemom deväť percent, čo predstavuje najmenší podiel zo všetkých ôsmich krajov Slovenska. Regionálny HDP postupne rastie, ale napriek tomu patrí stále k podpriemerným v rámci EÚ."

Túto informáciu potvrdzujú aj stránky Štatistického úradu SR: 

"Hospodárstvo kraja charakterizuje predovšetkým priemysel a poľnohospodárstvo s vhodnými podmienkami pre rozvoj cestovného ruchu. Na celoslovenskej tvorbe hrubého domáceho produktu a pridanej hodnote sa kraj podieľa najnižším percentom. Dosahuje sa tu najnižšia úroveň priemernej nominálnej mesačnej mzdy, ktorá je takmer o jednu štvrtinu nižšia ako celoslovenský priemer."

V roku 2010 bol podiel Prešovského kraja na HDP Slovensko bol 8,2%, čo bolo najmenej zo všetkých krajov. 

Udávame aj vývoj priemernej mzdy v porovnaní s ďalšími krajmi. 
Dôvodom transformácie nemocnice v Humennom a Svidníku bola strata. Cieľom bolo stabilizovať zdravotníctvo. V tomto prípade však nešlo o predaj ale skôr o prenájom majetku, s tým, že PSK previedol nepeňažný majetok do akciovej spoločnosti, kde ma menšinový podiel. Ľ. Vasilišin správne uvádza príčinu transformácie, no už nie celkom správne hovorí o predaji namiesto nájmu. Výrok vzhľadom na túto nepresnosť hodnotíme ako zavádzanie.

Uznesenie k transformácii nemocnice v Svidníku a Humennom z júna 2006 uvádza:
"a) vstup Prešovského samosprávneho kraja do akciovej spoločnosti Spoločné zdravotníctvo, a.s. za podmienky zmeny stanov k prevodu nehnuteľného majetku
b) nepeňažný vklad Prešovského samosprávneho kraja do spoločnosti Spoločné zdravotníctvo, a.s., pozostávajúci z majetku v správe Nemocnice s poliklinikou arm. generála Ludvíka Svobodu Svidník a Nemocnice s poliklinikou Andreja Leňa Humenné v hodnote určenej znaleckým posudkom vyhotoveným na ťarchu spoločnosti Spoločné zdravotníctvo, a.s. s tým, že Prešovský samosprávny kraj nadobudne akcie v hodnote nepeňažného vkladu a získa podiel v akciovej spoločnosti Spoločné zdravotníctvo a .s. vo výške 34%.

- berie na vedomie
Zmluvu o nájme nehnuteľností, nebytových priestorov a ostatného majetku uzavretej medzi spoločnosťou Spoločné zdravotníctvo, a.s. a Nemocnicou s poliklinikou arm. generála Ludvíka Svobodu Svidník
- Zmluvu o nájme nehnuteľností, nebytových priestorov a ostatného majetku uzavretej medzi Spoločné zdravotníctvo, a.s. a Nemocnicou s poliklinikou Andreja Leňa Humenné
uzavreté na dobu určitú do doby získania povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti zo strany neziskovej organizácie Nemocnica arm. gen. L. Svobodu Svidník, n.o. a neziskovej organizácie Nemocnica A. Leňa Humenné, n.o."

Inými slovami, tým, že PSK previedol nepeňažný majetok a získal za to 34% akcií v novovzniknutej spoločnosti Spoločné zdravotníctvo, ktoré spravuje nemocnice vo Svidníku a Humennom, došlo k prevodu majetku, ktorý mal PSK v týchto nemocniciach. Následne nemocnice Humenné a Svidník uzavreli zmluvy o nájme majetku so spoločnosťou Spoločné zdravotníctvo a.s. Nedošlo tak k predaju majetku, ale len k jeho prenájmu na dobu určitú.

Nutnosť transformácie nemocníc bolo prezentovaná poslancami PSK s cieľom stabilizovať zdravotníctvo. Je pravdou, že tak nemocnica Humenné, ako aj Svidník boli ešte v roku 2006 v strate (.pdf, s. 3 a 6).

Nemocnica v Starej Ľubovni sa transformovala (.pdf, s. 15) na neziskovú organizáciu už v roku 2005. Rovnako aj nemocnica vo Vranove nad Topľou sa transformovala na neziskovú organizáciu už v roku 2005.
Je pravdou, že Fakultná nemocnica v Prešove si objednávala strážnu službu na dva roky za sumu takmer 800 tisíc eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Trend (31. januára 2013):

"Fakultná nemocnica v Prešove hľadá od decembra (decembra 2013, pozn.) strážnu službu. Predpokladaná hodnota zákazky je 781 830 eur. Prešovská nemocnica už skúsenosti so súťažami na SBS má. Od roku 2008 ju stráži Súkromná bezpečnostná služba Shield. Podľa vestníka získala zákazku už dvakrát. V roku 2008 ponúkla nemocnica za bezpečnosť 8,5 milióna korún (280-tisíc eur). Svoju prvú zmluvu so Shield uzavrela na presne rovnakú sumu. Neskôr v roku 2010 už nemocnica predpokladala hodnotu vyše 600-tisíc eur. Opäť uzavrela zmluvu s tou istou firmou, tentoraz na 200-tisíc eur."