Ľubomír Petrák

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Ľubomír Petrák

Ľubomír Petrák

Napriek tomu, že strana Smer-SD verejne komunikovala, že chce znížiť DPH na detské produkty na 10 percentnú či dokonca nulovú úroveň, tento zámer sa v podobe návrhu zákona do Národnej rady nedostal, nemohol preto parlamentom prejsť. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

O zámere znížiť DPH na produkty pre deti, vrátane plienok, výživ a sunarov, začala vládna strana Smer-SD hovoriť začiatkom roka 2018. Toto opatrenie malo byť spoločne so zvýšením minimálnej mzdy, zvýšením platov zamestnancov v štátnej sfére či pomocou pre dôchodcov súčasťou druhého vládneho sociálneho balíčka. Robert Fico na straníckom sneme v decembri 2018 otvoril diskusiu, či by v prípade detských výživ, plienok a sunarov malo ísť o zníženie DPH na 10 % alebo by boli tieto produkty od dane oslobodené úplne.

Posledná novela zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty pochádza zo septembra 2018 a nadobudla účinnosť 1. januára 2019. V návrhu sa však zníženie sadzby dane na detské produkty nespomína, rovnako ani v predošlých či neskorších návrhoch pozmeňovacích zákonov.

…my (SMER-SD, pozn.) hovoríme o tom, že treba posilniť spoluprácu a výraznejšie posilniť napríklad vplyv Európskej rady a mierne oslabiť vplyv Európskej komisie.

V programe strany Smer-SD či vo vyhláseniach jej oficiálnych predstaviteľov nenájdeme žiadne informácie o tom, že by sa strana zasadzovala o posilnenie vplyvu Európskej rady či oslabenie vplyvu Európskej komisie. Petrákovo tvrdenie, formulované ako “hovoríme”, preto hodnotíme ako nepravdivé.

Portál euractiv.sk vydal v súvislosti s voľbami do EP analýzu (.pdf), z ktorej sa okrem iného dozvedáme o postojoch jednotlivých politických strán k rozličným európskym témam. Na otázku prechodu z jednomyseľného hlasovania na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v špecifických otázkach spoločnej zahraničnej politiky EÚ odpovedal Smer-SD kladne (str. 10). Rovnako odpovedal aj na otázku možného posilňovania kompetencií EÚ za určitých okolností, avšak v prípade bližšej špecifikácie strana Smer-SD neuviedla nič, teda ani víziu o silnejšej Rade EÚ a slabšej EK. Pred voľbami do EP v roku 2019 uverejnila na svojej webstránke strana Smer-SD krátku vizualizáciu, z ktorej sa však opäť nedozvedáme nič z toho, čo spomenul vo výroku Petrák.

Hovorili sme o tom, že treba migrantov umiestniť a zachytiť v krajinách odkiaľ prichádzajú, formou pomoci.

Ľubomír Petrák má vo svojom výroku na mysli nápad predsedu strany SMER-SD a bývalého premiéra Roberta Fica, ktorý v roku 2015 presadzoval budovanie bezpečných zón pre utečencov a poskytovanie humanitárnej pomoci v krajinách, odkiaľ utečenci prichádzajú. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Nápad predstavil Robert Fico po tom, ako Slovensko odmietlo prijať povinné kvóty pri prerozdeľovaní utečencov. Podľa Fica by sa pomoc mala poskytovať na dobrovoľnej báze a mala by sa sústrediť v krajinách, odkiaľ ľudia utekajú. Európska únia by sa tak  mala “dohodnúť na vytvorení bezpečných zón v Líbyi, kde by utečenci dostávali lekársku pomoc a cítili by sa tam bezpečne,” navrhol Fico. Bývalý premiér sa takisto zasadzoval za to, aby sa riešili konflikty v krajinách, kde migrácia vzniká: “Malo by ísť o politickú stabilizáciu krajín, aby ľudia nemali dôvod odtiaľ odchádzať.

Strana Smer – sociálna demokracia, od samého začiatku (…) vo frakcii socialistov a demokratov.

Smer-SD je súčasťou Strany európskych socialistov (PES) a súčasne frakcie Pokrokového spojenectva socialistov a demokratov (S & D) od roku 2004, kedy sa na Slovensku konali prvé voľby do Európskeho parlamentu. Všetci europoslanci za stranu Smer-SD sa od počiatku hlásia práve k tejto frakcii. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Prvé voľby do Európskeho parlamentu (EP) na Slovensku sa konali v roku 2004. Smer-SD v nich obsadil tri kreslá - stranu zastupovali Monika Beňová, Miloš Koterec a Vladimír Maňka, pričom všetci patrili do vtedajšej Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (S & D). V roku 2009 Smer-SD do Europarlamentu vyslal piatich poslancov, Moniku Beňovú, Moniku Smolkovú, Katarínu Neveďalovú, Borisa Zalu a Vladimíra Maňku. Všetci menovaní opäť spolupracovali v rámci frakcie S & D. V tretích voľbách, v roku 2014, sa za Smer-SD do EP dostali Maroš Šefčovič (na jeho miesto neskôr nastúpila Monika Smolková), Monika Beňová, Boris Zala a Vladimír Maňka. Tí sa takisto zaradili do frakcie S & D. Nakoniec, po voľbách v roku 2019 strana Smer-SD do Europarlamentu vyšle Moniku Beňovú, Miroslava Číža a Roberta Hajšela. Všetci traja sa hlásia k S & D.

Smer-SD bol v minulosti zo strany socialistov a demokratov viackrát kritizovaný. V roku 2006 dokonca došlo k pozastaveniu členstva strany v PES. Tento krok navrhli lídri S & D v reakcii na politickú spoluprácu Smeru-SD so Slovenskou národnou stranou. Vo februári 2008 bolo členstvo strany medzi európskymi socialistami obnovené. Ďalšie tenzie nastali v roku 2015, kedy predseda S & D dokonca navrhol vylúčenie Smeru-SD. Frakcii sa nepáčila Ficova kritika európskej politiky voči utečencom a údajné islamofóbne výroky. Po vzájomnej diskusii a objasnení situácie však Smer-SD ostal súčasťou frakcie S & D.

Ľubomír Petrák je členom Výboru NR SR pre európskeho záležitosti, ktorého kompetenciou je okrem iného aj schvaľovanie stanovísk Slovenskej republiky ohľadne európskych záležitostí. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.