prof. Ing. Ľubomír Jahnátek

(prebrané zo stránky www.osobnosti.sk)

Rodák z Nitry a svoju doterajšiu profesionálnu kariéru venoval chémii najmä plastom.

V rokoch 1978 až 1992 pracoval od najnižších po najvyššie pozície vo Výskumnom ústave spracovania a aplikácie plastických látok. Inklinoval skôr k organickej chémii.

Od roku 1992 do mája 2005 pôsobil ako generálny riaditeľ a výrobno-technický námestník v Plastike Nitra a ako riaditeľ pre stratégiu spoločnosti Duslo Šaľa. V nitrianskej Plastike bol v rokoch 1992 až 1996 riaditeľom a od augusta 2004 do mája 2005 predsedom predstavenstva.

Okrem toho Jahnátek v rokoch 1994 až 1995 pôsobil v Dozornej rade Nováckych chemických závodov a od roku 1994 šesť rokov v kontrolnom orgáne firmy Chémia Bratislava, v ktorej má 49 percent akcií Slovnaft. Cez Plastiku a Duslo získal Jahnátek skúsenosti aj v ďalších sférach. Najväčším odberateľom produktov Plastiky je stavebníctvo. Plastika má v Nitre spoločný podnik s firmou Tanex Plasty na výrobu komponentov pre automobilky, pre ktoré ministerstvo hospodárstva tvorí investičné podmienky. V likvidovanej firme Chémia Bratislava Jahnátek pôsobil s Vratkom Kaššovicom, ktorý šéfoval Slovnaftu.

Pôsobí na Slovenskej technickej univerzite v Trnave, detašovanom pracovisku Nitra.

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Ľubomír Jahnátek

Ľubomír Jahnátek

V prvom polroku sme prijali 2 kľúčové zákony. Je to zákon o obchodných reťazcoch alebo dodávateľsko-odberateľských vzťahoch a zákon o potravinárstve.

Je pravdou, že boli prijaté zákony o obchodných reťazcoch a novela o potravinách. Novela zákona o potravinách však nebola prijatá v prvom polroku vlády R. Fica.

Minister Jahnátek mal na mysli Zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch prijatý v októbri 2012, ktorých predmetom sú potraviny a Zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách, prijatá vo februári 2013. Vláda R. Fica začala úradovať v apríli 2012. V prípade zákona o potravinách nemožno hovoriť, že sa prijal v prvom polroku, teda šiestich mesiacoch vlády R. Fica. 

Vy (Zsolt Simon, pozn.) bez problému vyrobil teraz na programe Rozvoja vidieka, veď tam v infraštruktúre chýbalo 170 miliónov a vy ste to zadlžili o ďalších 20 miliónov. Urobili ste niekoľko desiatok miliónovú sekeru, keď ste predbiehal programy, zaraďoval ste nie tie programy, ktoré majú ísť, čiže hrozí Vám pokuta ďalších 40 miliónov.

Nenašli sme žiadnu relevantnú zmienku o zvýšenej zadĺženosti v programe Rozvoja vidieka a ani o hroziacej pokute za nesprávne zaradené resp. predbiehané programy. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Vtedajší minister pôdohospodárstva Z. Simon o programe Rozvoja vidieka informoval:

"Realokáciou, ktorú nám Brusel schválil a oficiálne oznámil vo štvrtok (4. 8. 2011), sa doriešuje financovanie Regenerácie sídel, kde bola nadkontrahácia vo výške 70 miliónov eur. V oblasti škôl, teda pri Infraštruktúre vzdelávania, riešime nadkontraháciu o 80,7 milióna eur. Zostáva pre budúce obdobie ešte riešiť neblahé dedičstvo po predchodcoch v objeme 170 miliónov eur."


To čo je umožnené (kofinancovanie projektov z fondov EÚ v pomere 85/15, pozn.)a je to fakultatívna možnosť. Je to fakultatívna, pre niektoré krajiny, ktoré majú obrovské ekonomické problémy. Je to tam definované ako vzdialenejšie regióny, lebo niektoré štáty EÚ si dneska nevedia prestaviť, že by kofinancovali 25% z vlastného rozpočtu. Grécko bude možno kofinancovať 15%.

Ako vyplýva z dohody Rady EÚ, kofinancovanie z fondov EÚ vo výške 85% je podľa novej zmluvy o Spoločnej poľnohospodárskej politike skutočne vyhradené len pre vybrané regióny, presnejšie pre menej rozvinuté regióny, vzdialené regióny a Egejské ostrovy. Nejde teda o regióny s obrovskými ekonomickými problémami ako Jahnátkov príklad - Grécko. Je síce fakt, že Egejské ostrovy partia Grécku, no nejde o celé Grécko, ktoré bude môcť kofinancovať v pomere 85 ku 15. Výrok vzhľadom na nepresnú interpretáciu dohody hodnotíme ako zavádzajúci.  

Consilium, 24. septembra 2013:

Concerning the co-financing rates for rural development, the Council accepted the Parliament request to increase the rate for less developed regions, outermost regions and smaller Aegean islands on a voluntary basis to 85%.
This constitutes a major additional concession from the Council side on the clear understanding that an overall agreement is now concluded on CAP reform.

SPPK, 25. septembra 2013:

"Sadzby kofinancovania: Maximálne sadzby kofinancovania EÚ budú do 85% v menej rozvinutých regiónoch, predovšetkým v regiónoch menších Egejských ostrovov, 75% v prechodných regiónoch, 63% v iných prechodných regiónoch a 53% v iných regiónoch pre väčšinu platieb, ale môžu byť vyššie pre opatrenia podporujúce transfer vedomostí, kooperácie, ustanovenia skupín a organizácií výrobcov a zavádzania grantov pre mladých farmárov, ako aj pre projekty LEADER a pre výdavky spojené so životným prostredím a klimatickou zmenou v rámci rozličných opatrení."

Dneska už môžem s potešením povedať, že chvála Bohu už sme sa dohodli, dohodli (programovacie obdobie 2014-2020, pozn.) sme sa na úrovni ministrov poľnohospodárskych. V prvom pilieri dostávame, čiže to sú tie priame platby viac ako 2,7 miliardy € na nové programovacie obdobie. V druhom pilieri, to je program rozvoja vidieka dostávame cez 1,9 miliardy €…

Je pravdou, že Slovensko v programovacom období 2014 až 2020 bude mať na priamych platbách 2,7 mld. eur a na na druhom piliery 1,9 mld. eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Posledná dohoda na Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (CAP) bola dosiahnutá 24. septembra 2013. Problematickými boli predovšetkým objem priamych platieb, peňazí v jednotlivých pilieroch a pomer kofinancovania. Nakoniec však došlo k finálnej dohode. 

Najnovšia podoba dohody (s. 149)o priamych platbách hovorí, že nové zmeny týkajúce sa financovania priamych platieb vstúpia do platnosti 1. januára 2015 pre programovacie obdobie 2014-2020. To znamená, že počas obdobia 2015-2020 by Slovensko malo získať strop vo výške približne 2,3 miliardy eur na účely priamych platieb. Zmeny sa ale netýkajú roku 2014, a preto môžeme brať do úvahy stanovený rozpočet z 13. marca 2013 pre rok 2014 takmer 390 miliónov eur. To znamená, že celková suma určená na priame platby je vo výške 2,7 miliardy eur.

Na základe poslednej dohody (Annex I.a) týkajúcej sa rozvoja vidieka by Slovensko malo získať 1,9 miliardy eur na tento účel.

Aj my sme zaviedli model a ja som bol prekvapený, vyčlenili sme 600 000 € na dotovanie mzdy, keď mám pravdu povedať pre novo vytvorené pracovné miesta v poľnohospodárstve a potravinárstve a sme zostali až prekvapení, lebo ten záujem je na 1 900 000 €. Zrazu sa vytvorilo 300 nových pracovných miest.

Nepodarilo sa nám nájsť presné informáciu o modely, alebo o dotovaní pracovných miest ministervom pôdohospodárstva. Našli sme síce správu (2.5.2012, Roľnícke noviny), v ktorej sa minister vyjadruje, že by chcel podporiť vznik nových pracovných miest až čiastkou 2 milióny eur, podobne ako vyjadrenie Roberta Fica počas spoločnej tlačovky na ministerstve (15.1.2013, europrofit.sk), v ktorej hovorí, že ministerstvo pôdohospodárstva má predložiť návrhy na riešenie nezamestnanosti vidieku, žiadne správy o výsledných projektoch sme však nezaregistrovali. Nevieme však potvrdiť, či niečo takéto skutočne neexistuje, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.