Mgr. Ľubomír Galko

1991 – 1992 programátor, Podnik výpočtovej techniky, Bratislava
1992 – 1993 programátor – analytik, CK Arrangement a Consulting, s.r.o., Bratislava
1993 – 2001 SZČO, Riadenie vlastnej siete MO a VO prevádzok a tvorba softwarových aplikácií
2001– 2003 riaditeľ hypermarketu, Kaufland, Slovenská republika, Bratislava
2003 – 2004 zástupca managera prevádzky, Interfruct Slovakia, Bratislava
2004 – 2007 riaditeľ spoločnosti, DN centrum,Bratislava
2007 – súčasnosť riaditeľ spoločnosti, DONA DN, a.s.,Bratislava

(zdroj: osobnosti.sk)

Člen strany: Demokratická strana ()


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Ľubomír Galko

Ľubomír Galko

Ak by polícia si splnila svoju povinnosť už v minulosti, tak pani Jankovská by možno tú bezpečnostnú previerku ani nikdy nedostala. To znamená, tie informácie, ktoré mali byť poskytnuté už veľmi, veľmi dávno Národnému bezpečnostnému úradu, mu boli poskytnuté až v podstate teraz, keď už sú tam noví ľudia, keď je tam nový vietor … Boli to informácie, ktoré by minimálne Národný bezpečnostný úrad motivovali k tomu, aby vykonal ďalšie kroky pri udeľovaní tej bezpečnostnej previerky. Lebo vy máte trestnoprávnu zodpovednosť a potom máte takzvané bezpečnostné riziko. Boli to informácie, bolo ich viacej ako desať, ktoré predstavovali bezpečnostné riziko, významné bezpečnostné riziko a mohli byť vyhodnotené tak, že by tú bezpečnostnú previerku vôbec nedostala.

Informáciu o neposkytnutí dôležitých informácií NBÚ políciou potvrdil okrem Ľubomíra Galka ešte jeden poslanec príslušného parlamentného výboru. Iný takúto informáciu nemá. Rokovania tohto výboru sú neverejné. 

Pre Demagóg.SK túto informáciu potvrdil aj Národný bezpečnostný úrad. Polícia, naopak, akékoľvek nedostatky odmietla, Ministerstvo vnútra mlčí. 

Keďže v prípade existujú protichodné informácie (s vedomím, že pôvodcom jednej z nich je polícia, na ktorej je tieň podozrenia), ktorých pravdivosť či nepravdivosť nie je možné z verejných zdrojov dostatočne overiť, hodnotíme tvrdenie Ľubomíra Galka ako neoveriteľné.   

Vtedajší predseda parlamentného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu Ľubomír Galko na tlačovej konferencii 16. októbra 2016 uviedol, že polícia neposunula NBÚ dôležité informácie o Monike Jankovskej. 

„Na Moniku Jankovskú bolo podaných viac ako desať trestných oznámení. Policajný zbor teda v minulých rokoch NBÚ neinformoval o týchto závažných informáciách, na základe ktorých jej možno nemala byť bezpečnostná previerka udelená.”

Informácie mali podľa Galka siahať do roku 2012. Podľa agentúry SITA ich poslala NAKA bezpečnostnému úradu (až) potom, čo vyšla najavo Jankovskej komunikácia cez Threemu - teda v roku 2019.

Polícia v prvej reakcii odkázala, že sa musí oboznámiť so závermi parlamentného výboru. V pondelok 2. decembra 2019 pre Demagóg.SK uviedla, že „vykonanou kontrolou postupu polície neboli zistené žiadne nedostatky, ani porušenie zákona.

Ministerstvo vnútra neodpovedalo na otázku, či preverovalo postup konkrétnych policajtov a s akým výsledkom.

Asistent poslanca Ľubomíra Galka Peter Kolár pre Demagóg.SK 3. decembra 2019 uviedol, že „táto informácia je pravdivá na sto percent, podrobnosti sú, žiaľ, utajovanou skutočnosťou.”

Touto informáciou disponuje ako člen Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti NBÚ aj Gábor Grendel. Potvrdil to portálu Demagóg.SK. Rokovania výboru na kontrolu NBÚ neverejné. 

Demagóg.SK sa pýtal aj iných - koaličných aj opozičných - členov dotknutého výboru, či disponujú informáciami ako poslanci Grendel a Galko.

Peter Antal (Most-Híd) uviedol, že nedisponuje informáciami, ktoré majú Grendel a Galko a nevie sa preto vyjadriť k tomu, či polícia pochybila. 

Grendel tvrdí, že Antal na dotknutom zasadnutí výboru nebol. Iní členovia výboru na email neodpovedali. 

Národný bezpečnostný úrad pre portál Demagóg.SK potvrdil, že je pravdou, že v minulosti nedostal od polície dôležité informácie týkajúce sa Moniky Jankovskej, ktoré mohli mať vplyv na hodnotenie jej bezpečnostnej previerky. 

NBÚ tiež potvrdil, že tieto informácie dostal od polície až po tom, čo vyšla najavo komunikácia Moniky Jankovskej s Mariánom Kočnerom.

Pán Trnka ešte vôbec stále behá po slobode a že ešte funguje na Generálnej prokuratúre.

Aj tri dni po zverejnení nahrávky rozhovoru Dobroslava Trnku s Mariánom Kočnera, ktorá odhalila vážne podozrenia z korupčného správania sa, bol Trnka stále prokurátorom Generálnej prokuratúry - a na slobode. Výrok Ľubomíra Galka preto hodnotíme ako pravdivý. 

Galko hovorí situácii po zverejnení nahrávky pochádzajúcej z leta 2014 medzi vtedy generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom a Mariánom Kočnerom. Nahrávku zverejnil DenníkN v októbri 2019. 

Kočner na nahrávke „vyšetruje” Trnku a pýta sa ho, ako presne a prečo spolu s Trnkovými kamarátmi vydierali Jaroslava Haščáka, keď od neho žiadali peniaze za zvukovú nahrávku „Gorily”. 

Kočner po Trnkovi kričí, opakovane mu nadáva, varuje ho, že ho zabijú” a že si to odnesie aj jeho syn. Pripomína mu tiež, že peniaze za kauzy, kde Kočner vraj niečo ustál”, má Trnka uložené u neho a vždy, keď Trnka peniaze potreboval, Kočner mu ich dal. 

„Nie, ty si nezobral nikdy nič. Ak sa niekto odmenil a ešte raz, nebol to ani Rehák, nebol to ani Majský, všetky peniaze, ktoré skončili u mňa, ty si nikdy nechcel vedieť, koľko a za čo, a povedal si, že ich mám držať ja,” hovorí na nahrávke Trnkovi Kočner. 

Vtedajší generálny prokurátor na nahrávke vysvetľuje, ako manipuloval s Kočnerovým” zvukovým záznamom, ktorý pre neho schovával; ako ho ukladal u maďarského notára a ako s ním chceli vydierať Jaroslava Haščáka. 

Kočner Trnkovi hovorí, že Trnka vraj vie, že Haščák je človek, ktorý okrem iného pomáhal, do p..e, a kupoval poslancov, keď si sa mal stať generálnym prokurátorom.”

Trnka sa pred Kočnerom bráni - namiesto toho, aby nahrávku a informácie o nej poskytol polícii a nechal ju aj Kočnera preveriť. 

Podľa DenníkaN si nechala polícia k nahrávke vypracovať znalecký posudok, ktorý hovorí, že hlasy na nej skutočne patria Trnkovi a Kočnerovi.

Trnka po zverejnení nahrávky 15. októbra uviedol, že bude nápomocný pri vyšetrovaní a zváži dočasné prerušenie svojej funkcie. 

V čase výroku Galkovho výroku bol Trnka stále prokurátorom Generálnej prokuratúry. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár mu funkciu pozastavil až 31. októbra 2019. Tvrdenie Ľubomíra Galka preto hodnotíme ako pravdivé.

Tam (v nahrávke Gorila, pozn.) toho bolo výrazne viacej (o strane Smer – pozn.). Tá pasáž, kde sa hovorilo o zdravotníctve a o Pavlovi Paškovi, že sa môže naňho obrátiť.

Nahrávka podobná spisu Gorila - rovnako ako samotný spis - skutočne obsahuje viacero rozhovorov a informácií, ktorá sa týkajú strany Smer - vrátane témy zdravotníctva a spomenutia Pavla Pašku. Výrok Ľubomíra Galka preto hodnotíme ako pravdivý. 

Spis Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, opisuje stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty s vplyvnými politikmi. Rozprávajú sa okrem iného o províziách pri štátnych obchodoch z rokov 2005 a 2006, ale aj o financovaní strany Smer. 

Ústavný súd v minulosti rozhodol, že Slovenská informačná služba vyhotovila nahrávky z akcie Gorila nezákonne. 

Zároveň ústavní sudcovia v roku 2019 pri inej veci skonštatovali, že „existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou)” a „ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa.”

V októbri 2019 dostali viaceré slovenské redakcie 39 hodinovú nahrávku, ktorú niekdajší šéf vyšetrovateľov kauzy Gorila Lukáš Kyselica označil za nahrávku podobnú spisu Gorila”.

V analytickom prepise nahrávky Gorila je viacero pasáži, ktoré sa týkajú strany Smer. V jednej z nich - z 22. marca 2006 - sa Jaroslav Haščák rozpráva s Robertom Ficom o zdravotníctve.

Haščák sa pýta na pozíciu zdravotníctva v agende SMERu. Fico hovorí, že zdravotníctvo preskočilo za posledné roky všetky témy. Pre SMER je zdravotníctvo vynikajúci príklad ako zlyhali reformy.”

V odborných kruhoch je ako odborník cenený Pavol Paška. Haščák sa pýta na záujem SMERu o post ministra zdravotníctva. Fico hovorí, že sa o tento post nebudú biť. Možný kandidát SMERu je Pavol Paška, ktorý má ale bližšie k sociálnym veciam (MPSVaR). Aj Fico preferuje obsadenie MPSVaR. Haščák sa pýta Fica, či sa môže stretnúť s Paškom. Fico súhlasí.”

Do konca rozprávajú ešte o Pavlovi Paškovi. Fico hovorí, že Haščák môže s Paškom dlhodobo počítať. Z krátkodobého hľadiska ale Paška neurobí nič, čo by mu zväzovalo ruky. Haščák bol raz s Paškom pred 5 rokmi (stretnutie cez Flašíka). Haščák ide budúci týždeň do Londýna na 2 dni. Fico mu dohodne stretnutie s Paškom.”

Jozef Rajtár, ktorý sa do toho zahrýzol a ktorý sa významnou mierou pričinil o to, že Bašternák a Kočner sú dnes v base.

Jozef Rajtár prispel do odhaľovania „kauzy Bašternák” viacerými novými informáciami, zároveň podal niekoľko trestných oznámení, ktoré vyvolali konanie polície. Trestné stíhanie pre skutok, za ktorý bol Bašternák nakoniec odsúdený, však polícia začala pred podaním trestných oznámení Jozefa Rajtára - navyše v inej veci. Stalo sa tak po tom, ako na prípad upozornili médiá. 

Marián Kočner je väzobne stíhaný pre kauzu zmenky. Jozef Rajtár na neho podal viacero trestných oznámení - no v iných kauzách. K tomu, že Kočner sedí vo väzbe, Rajtár teda „výraznou mierou” neprispel. Výrok Ľubomíra Galka preto hodnotíme ako nepravdivý. 

Kauza Bašternák

V máji 2016 podal Rajtár trestné oznámenie pre možné daňové podvody niekdajšej Bašternákovej firmy „Real Forum Invest.” O päť mesiacov začala polícia trestné stíhanie vo veci. Začiatkom roku 2018 mal prísť budovu ohodnotiť súdny znalec, ktorého si objednala prokuratúra.

V decembri 2017 podal Rajtár ďalšie trestné oznámenie. Žiadal v ňom Bašternákove väzobné stíhanie. Mal podozrenie na subvenčný podvod a poškodzovanie záujmov EÚ.

Na jar 2018 podal Rajtár ďalšie trestné oznámenie v kauze Bašternák, pretože sa domnieval, že ekonomické podvody mohla spáchať organizovaná skupina.

Bašternák sa dostal do väzenia v marci 2019. Súd mu vymeral 5 rokov za neodvedenie daní a poistného. Trestné stíhanie v tejto veci otvorila polícia v apríli 2016 - teda mesiac pred prvým trestným oznámením Jozefa Rajtára. Stalo sa tak po tom, čo Denník N a Trend upozornili na nedostatky vo vyšetrovaní.

Kauzy Mariána Kočnera

Marián Kočner je väzobne stíhaný v kauze „zmenky”. Trestné oznámenie na neho podala Televízia Markíza. Najvyšší súd ho do väzby poslal v júni 2018, pretože sa obával, že bude ako obvinený pokračovať v trestnej činnosti. Dôvody Kočnerovho „zabásnutia” teda súviseli práve a len s kauzou zmeniek. V apríli 2019 rozšíril súd jeho väzbu aj na útekovú. Kočner sa pre zmenky medzičasom postavil pred súd.

Poslanec SAS Jozef Rajtár podal v júni 2017 na Mariána Kočnera trestné oznámenie pre podozrenie z krátenia daní pri prevode bytov v komplexe Five Star Residence. V októbri 2018 polícia Kočnera obvinila. Ďalšie trestné oznámenie podal Rajtár v marci 2018 - pre podozrenie, že ekonomické trestné činy pri sporných prevodoch vykonala organizovaná skupina.

Rajtár v októbri 2018 pre aktuality.sk povedal, že až do zadržania Kočnera mal policajnú ochranu. Pridelili mu ju v súvislosti s nebezpečným vyhrážaním sa. 

Asistent Ľubomíra Galka Peter Kolár pre Demagóg.SK 3. decembra uviedol, že „významná miera je síce všeobecný pojem no Jozef Rajtár svojou aktivitou, vystupovaním na protestoch ako i ich spoluorganizovaním okrem iného vytváral celospoločenský tlak, vďaka ktorému mala polícia odvahu kauzy riešiť a doťahovať.”

Demagóg.SK oslovil so žiadosťou o vyjadrenie aj Jozefa Rajtára. Ponúkli sme mu, aby upresnil, prípadne doplnil svoje aktivity v kauzách Mariána Kočnera a Ladislava Bašternáka. Email zostal bez odpovede.

Určite je tam (v kauze Gorila, pozn.) veľa trestných činov, ktoré možno už boli premlčané.

Bývalí vyšetrovatelia kauzy uviedli v rozhovoroch pre médiá viacero podozrení z trestných činov vyplývajúcich zo spisu Gorila, ktoré však označili za premlčané. Výrok preto hodnotíme ako ešte pravdivý. 

Spis Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, opisuje stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty s vplyvnými politikmi. Rozprávajú sa okrem iného o províziách pri štátnych obchodoch z rokov 2005 a 2006, ale aj o financovaní strany Smer. 

Ústavný súd v minulosti rozhodol, že Slovenská informačná služba vyhotovila nahrávky z akcie Gorila nezákonne. 

Zároveň ústavní sudcovia v roku 2019 pri inej veci skonštatovali, že „existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou)” a „ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa.”

V októbri 2019 dostali viaceré slovenské redakcie 39 hodinovú nahrávku, ktorú niekdajší šéf vyšetrovateľov kauzy Gorila Lukáš Kyselica označil za nahrávku podobnú spisu Gorila”.

Bývalý šéf vyšetrovateľov tímu Gorila v rozhovore pre DenníkN povedal: Minimálne v jednom prípade sme v Gorile preukázali, že jedna podozrivá osoba vykonala pri jednej privatizácii také kroky v prospech toho, kto privatizoval, že keby to nebolo premlčané, išlo by o porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku.”

Gajdoš tiež povedal, že pri vyšetrovaní privatizácie viaceré inštitúcie nearchivovali veci, ktoré archivovať mali: Ak by sme aj dokázali pochybenie pri archivovaní, takéto delikty sú už dávno premlčané.”

Gajdošov nasledovník na čele tímu Lukáš Kyselica v októbri 2019 uviedol, že stále sú tam trestné činy, ktoré nie sú premlčané.”

Premlčaciu dobu trestného činu - a teda dobu, po ktorej zaniká jeho trestnosť - upravuje § 87 Trestného zákona v závislosti od závažnosti skutku.