Ľubica Laššáková

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Ľubica Laššáková

Ľubica Laššáková

Podľa Zákona o Rozhlase a televízii Slovenska volí generálneho riaditeľa RTVS parlament na návrh príslušného výboru. Tvrdenie Ľubice Laššákovej hodnotíme ako pravdivé.

Verejnoprávna televízia má iné - sčasti oklieštené - podmienky na reklamu v istých časoch. Zároveň jej vyplývajú zo zákona povinnosti vo verejnom záujme, ktoré majú dopad na obsah vysielania - a teda aj na s obsahom súvisiacu reklamu. Tvrdenie Ľubice Laššákovej preto hodnotíme ako pravdivé. 

Zákon o vysielaní a retransmisii hovorí, že „časový rozsah vysielanej reklamy vo vysielaní všetkých televíznych programových služieb vysielateľa na základe zákona nesmie spolu za kalendárny deň presiahnuť 0,5 % súčtu časov vysielania všetkých televíznych programových služieb vysielateľa” v tomto dni. Telenákupné šoty môžu tento podiel zvýšiť na 2,5 %. 

RTVS - na rozdiel od komerčných televízii - vyplývajú zo zákona dodatočné povinnosti, ktoré môžu zmenšovať jej priestor na reklamu: vysielanie istého podielu programov vo verejnom záujme, regionálne vysielanie či vysielanie v jazyku národnostných menšín. 

Verejnoprávna televízia tiež sťaženú reklamu počas tzv. prime time. Od 19. do 22. hodiny nesmie objem vysielanej reklamy prekročiť osem minút počas jednej hodiny.

…každá vláda, ktorá prišla, tak chcela meniť generálneho riaditeľa (RTVS, pozn.), chcela meniť systém financovania atď.

Od vzniku RTVS v roku 2011 každá z troch vlád avízovala zmenu (spôsobu voľby) generálneho riaditeľa či spôsobu financovania. Vlády predchádzajúce tej súčasnej riaditeľov aj vymenili. Tvrdenie Ľubice Laššákovej preto hodnotíme ako ešte pravdivé. 

Vznik RTVS počas vlády Ivety Radičovej

Rozhlas a televízia Slovenska vznikli v dnešnej podobe zlúčením Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu v roku 2011 počas vlády Ivety Radičovej. Riaditeľkou spojenej inštitúcie sa stala Miroslava Zemková. Televízii predtým šéfoval Štefan Nižňanský. 

RTVS počas jednofarebnej vlády Smeru

Po predčasných voľbách 2012 a nástupe jednofarebnej vlády Smeru bola Zemková z funkcie odvolaná, parlament zvolil za riaditeľa Václava Miku. 

RTVS počas koalície Smer, Most-Híd, SNS

Počas tretej - už koaličnej - vlády Roberta Fica premiér povedal, že Slovenská televízia nie je verejnoprávna. Vedenie RTVS nezvládlo úlohu zaistiť verejnoprávnosť. Považujem spravodajstvo RTVS za opozične ladené. Musí dôjsť k výmene na čele RTVS.“

Vláda si do programového vyhlásenia napísala, že prijme také legislatívne opatrenie, ktoré poskytne Rozhlasu a televízii Slovenska stabilné a primerané finančné zabezpečenie plnenia jej zákonných úloh prostredníctvom optimalizácie výšky úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska.“ 

Parlament za nového šéfa RTVS zvolil Jaroslava Rezníka. Jednou z jeho priorít bola zmena financovania RTVS. 

Plány vlády Igora Matoviča

Súčasná vláda Igora Matoviča vo programovom vyhlásení uvádza, že „zváži zavedenie nového finančného modelu financovania RTVS za súčasného zachovania verejnoprávnosti a nezávislosti RTVS.“ 

Pri generálnom riaditeľovi vláda „prehodnotí a prípadne navrhne nový mechanizmus voľby generálneho riaditeľa RTVS do budúcnosti tak, aby bol proces jeho výberu v čo najširšom možnom zábere apolitický.“

Hnutie OĽaNO vo predvolebnom programe 2020 uvádza, že je otvoren(é) diskusii o zrušení koncesionárskych poplatkov, avšak len za predpokladu, že zákonom určí pevné percento financovania zo štátneho rozpočtu, ktoré by zabezpečilo plnohodnotné fungovanie verejnoprávnych médií. Cieľom je výrazne znížiť závislosť verejnoprávnych médií od politických vplyvov.”

Natália Milanová však opakovane povedala, že „môj osobný názor je totiž, že (koncesionárske poplatky) by mali zostať zachované.” Tento názor hovorila pred voľbami. 

SaS pred voľbami sľubovala, že zruší(me) koncesionárske poplatky RTVS a zmluvu so štátom a zavedie(me) financovanie RTVS priamo

zo štátneho rozpočtu pevným percentom HDP, napríklad 0,15% z roku t-2.”

Zmeníme model financovania RTVS tak, aby bola financovaná zo štátneho rozpočtu percentuálne a zároveň zrušíme koncesionárske poplatky,” napísalo si do programu hnutie Sme rodina.  

Strana Za ľudí v programe uvádza, že „financovanie RTVS prispôsobí(me) rozsahu služby, ktorú nám bude mať poskytovať. Zváži(me), či pre stabilitu dostatočného financovania RTVS nebude vhodnejšie naviazať ho na pevný podiel z HDP.”

Áno, je pravda, 1,5 milióna, 1,6 milióna, o ktorých pani ministerka hovorila, sme sa snažili dostať do opery. Ja veľmi konkrétne poviem prečo, pretože hudobníci, ktorí hrali v symfonickom orchestri, ktorí hrali v Slovenskej filharmónii atď. mali rádovo niekoľko sto EUR vyššie platy boli to takí istí muzikanti ako tí naši v tej opere a jednoducho dospeli sme k situácii, že zamestnanci opery v zbore odchádzali do filharmónie, odchádzali do RTVS atď.

Argumentácia Ľubice Laššákovej nesedí. Slovenské národné divadlo dalo síce v roku 2019 na mzdy a poistné o vyše 2,8 milióna eur viac než pôvodne plánovalo a asi 1,3 milióna z toho hradil štát. Hudobníkom SND medziročne (2018/2019) stúpli priemerné mesačné platy. No tie stúpli aj hudobníkom filharmónie a rozdiel medzi ich priemernými platmi a platmi hudobníkov SND sa aj po deklarovanom naliatí väčšieho množstva peňazí do opery (SND) zvýšil. Tvrdenie Ľubice Laššákovej preto hodnotíme ako celok ako nepravdivé.

V decembri 2019 Ministerstvo kultúry oznámilo, že našlo peniaze na zvýšenie platov technických zamestnancov Slovenského národného divadla aj na odmeny pre umelcov. Ministerka Ľubica Laššáková tiež iniciovala valorizovanie platov o 10 percent pre tie časti zamestnancov, ktoré boli dovtedy z plošného valorizovania platov vyňaté. 

Zo Správy o činnosti vyplýva, že SND minulo v roku 2019 na mzdy a poistné z vlastných tržieb o vyše 2,8 milióna eur viac než pôvodne plánovalo. 

Porovnanie miezd SND a SF 2018

Podľa informácií, ktoré portálu Demagóg.SK poskytlo Ministerstvo kultúry, bola priemerná základná mzda hudobníkov SND v roku 2018 953 eur, s príplatkami to bolo 1123 eur. 

Priemerná základná mesačná mzda hudobníkov v orchestri Slovenskej filharmónie bola k 31.12.2018 1215,1 eur, s príplatkami 1537 eur. 

Priemerná základná mesačná mzda hudobníkov Slovenského filharmonického zboru bola k 31.12.2018 1002,4 eur, s príplatkami 1245,6 eur. 

Hudobníci SND teda v roku 2018 v priemere bez príplatkov zarábali o 262 eur menej (s príplatkami o 414 eur menej) ako hudobníci orchestra filharmónie. V porovnaní s hudobníkmi filharmonického zboru zarábali v priemere o asi 50 eur menej (s príplatkami o 122 eur menej). 

Podotýkame, že v rámci mzdy majú výkonní umelci v Slovenskej filharmónii zabudované príplatky za postúpenie autorských práv za zvukovo-obrazové záznamy, ktoré SF streamuje na internete,” doplnil pre Demagóg.SK riaditeľ Slovenskej filharmónie Marián Lapšanský. 

K odchodom umelcov uviedol, že v rokoch 2017 až 2019 Slovenská filharmónia prijala 19 výkonných umelcov do orchestra Slovenská filharmónia, Slovenského filharmonického zboru a Slovenského komorného orchestra; z toho bolo 5  zo SND – 2 orchester SF (2017 a 2019), 2 zbor SFZ (2019) a 1 SKO (2017).”

Porovnanie miezd SND a SF 2019

Podľa informácií, ktoré portálu Demagóg.SK poskytlo Ministerstvo kultúry, bola priemerná základná mzda hudobníkov SND v roku 2019 1049 eur, s príplatkami to bolo 1221 eur. 

Priemerná základná mesačná mzda hudobníkov v orchestri Slovenskej filharmónie bola k 31.12.2019 1355,3 eur, s príplatkami 1681,5 eur.

Priemerná základná mesačná mzda hudobníkov Slovenského filharmonického zboru bola k 31.12.2019 1077 eur, s príplatkami 1318 eur. 

Hudobníci SND teda v roku 2019 v priemere bez príplatkov zarábali o 306 eur menej (s príplatkami o 460 eur menej) ako hudobníci orchestra filharmónie. V porovnaní s hudobníkmi filharmonického zboru zarábali v priemere o asi 28 eur menej (s príplatkami o 97 eur menej). 

Hudobníkom orchestra teda išiel medziročne 2018/2019 plat hore - no rozdiel v porovnaní s hudobníkmi orchestra filharmónie sa zvýšil, kym rozdiel v porovnaní s hudobníkmi filharmonického zboru sa znížil.

…my sme chceli spustiť výberové konanie na generálneho riaditeľa Lúčnice. Tento proces sa stal mediálne tak nepríjemný, že jednoducho samotní členovia výberových komisií postupne začali sa ospravedlňovať, neboli ochotní ísť do toho, pretože sa báli, že kohokoľvek by vybrali, všetko by bolo mediálne zmetené.

Ministerstvo stoplo pripravované výberové konanie na šéfa Lúčnice, rozpadla sa mu výberová komisia. Či bol dôvodom odstúpenia jej členov mediálny tlak, však z verejne dostupných zdrojov potvrdiť nemožno. Tvrdenie Ľubice Laššákovej preto hodnotíme ako neroviteľné.

V novembri 2019 vyhlásilo Ministerstvo kultúry výberové konanie na nového generálneho riaditeľa Umeleckého súboru Lúčnica. Dovtedajší riaditeľ mal telesu šéfovať len do času, kým rezort nevyberie vo výberovom konaní jeho nástupcu.  

3. februára 2020 - deň pred verejným vypočutím kandidátov - ministerstvo oznámilo, že vypočutie sa neuskutoční, pretože „po odstúpení väčšiny členov nie je výberová komisia trvalo uznášaniaschopná.”

Podľa denníka SME požiadali o zrušenie výberového konania koncom januára členovia umeleckej rady Lúčnice. Dôvodom malo byť zloženie komisie a obavy, že by nesledovala záujmy súboru. 

Rada vraj mala pochybnosti o kandidátovi Júliusovi Jackuliakovi, majiteľovi agentúry Feeling, ktorá súboru zabezpečovala vystúpenia. Podľa lúčničiarov mala na súbore zarábať cez vysokú cenu lístkov. 

Spojenie Lúčnice a agentúry dokazuje aj Zmluva o spolupráci v Centrálnom registri zmlúv.

Hovorca ministerstva k odstúpeniu členov komisie uviedol, že „dôvody boli individuálne, avšak jedným z najdôležitejších dôvodov bola neutíchajúca negatívna mediálna kampaň." O pochybnostiach pri zložení komisia predtým informoval PlusJedenDeň.

Portál Demagóg.SK oslovil so žiadosťou o poskytnutie dôkazu pre svoje tvrdenie aj Ľubicu Laššákovú - email však zostal bez odpovede.