Katarína Neveďalová

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Katarína Neveďalová

Katarína Neveďalová

Ale dnes už naozaj máme (myslí Európsky parlament, pozn.) reálne možnosť napríklad aj o rozpočte a o ďalších veciach povedať svoje slovo a zablokovať. … Prvá vec kde bolo využité toto právo, to bolo práve v decembri 2009, keď bola debata o dohode SWIFT … a debatovali sme o predĺžení tejto spolupráce so Spojenými štátmi na výmene údajov. A keď EP zistil, že Komisia vyjednala veľmi zle podmienky s USA, kde napríklad dĺžka pokial si oni mohli nechávať údaje bola nepomerne vyššia oproti tomu, čo EÚ mohla, tým že my sme museli všetky údaje povinne dávať USA a od nich sme ich získavali iba na špeciálne požiadanie s odôvodnením, čo boli naozaj nevýhodné podmienky, ktoré nevyjadrovali partnerstvo. EP naozaj prvý krát naozaj využil túto možnosť zablokovať … hlasoval proti tejto dohode SWIFT, a tým pádom to bolo celé zablokované.

Európsky parlament (ďalej len EP) má významné právomoci vo veciach schvaľovania rozpočtu, spolupracuje s Radou a Komisiou. Tieto právomoci sú ustanovené v článkoch 310-315 Zmluvy o fungovaní EÚ (hovorovo známej ako Lisabonská zmluva, ďalej ZFEÚ). Podľa článku 314 nemôže návrh rozpočtu priamo „zablokovať“, avšak môže ho zásadne meniť a prejednávať s Radou a Komisiou. V prípade legislatívnych aktov je postup veľmi podobný (čl. 288-294).

Lisabonská zmluva nadobudla platnosť 1. decembra 2009. Na prelome rokov 2009 a 2010 EP skutočne odmietol pôvodný návrh dohody SWIFT, ktorou malo byť legislatívne ustanovené zhromažďovanie telekomunikačných dát a výmena týchto dát s USA ako prostriedok ochrany voči teroristickým hrozbám. Pôvodný návrh dohody predložený Komisiou v novembri 2009 však podľa názoru EP obsahoval ustanovenia, ktoré neboli v súlade s pravidlami pre zber dát v EÚ, a takisto zvýhodňovali USA. Na základe týchto skutočností, EP inicioval voči pôvodnému návrhu zmeny – zmeny, ktoré spomína Katarína Neveďalová boli ustanovené v článku 6. Získané dáta mohli byť po novom uchované iba na dobu špecifických procedúr alebo vyšetrovania, pre ktoré boli využívané. Americká strana sa zaviazala každoročne všetky ostatné dáta, ktoré neboli individualizované pre protiteroristické účely, vymazať. Tento návrh následne EP v júli 2010 schválil a revidovaná dohoda SWIFT vstúpila do platnosti 1. augusta 2010.

Na základe vyššie uvedeného hodnotíme výrok K. Neveďalovej ako pravdivý.

Dnes už majú členské krajiny a národné parlamenty, ktoré môžu takisto ovplyvňovať legislatívu Európskeho parlamentu, ktoré môžu zablokovať dokonca prijatie nejakej legislatívy, tým že sa dohodnú, ale nie jeden parlament a nie jeden človek, musia sa dohodnúť ako výbor, musia podať námietku a keď sa ich nájde dostatočný počet na to, aby zablokovali, tak jednoducho môžu zablokovať aj národné parlamenty legislatívu EÚ to je práve vďaka Lisabonskej zmluve, ktorá platí od 1. decembra 2009

Je síce pravda, že právomoci národných parlamentov voči EÚ sa vďaka Lisabonskej zmluve posilnili, avšak tvrdenie, že môžu "zablokovať" prijatie nejakej legislatívy, považujeme za zavádzajúce, pretože samotné národné parlamenty môžu len "vrátiť" návrh naspäť Komisii, pričom tento návrh môže byť opäť v rovnakej podobe schválený Radou EÚ a Európskym parlamentom. Pod pojmom "zablokovanie" chápeme v podstate stiahnutie alebo odmietnutie návrhu.

Na základe Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v EÚ a Protokolu (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality (oba zahrnuté v Lisabonskej zmluve, str. 263 a 267) sa do istej miery zvýšili právomoci národných parlamentov. Národné parlamenty členských krajín môžu na základe týchto (okrem oblastí, kde má EÚ výlučnú právomoc) vysloviť parlamentnou väčšinou nesúhlas s predloženým návrhom zákona, pokiaľ nie je v súlade s princípom subsidiarity. "Každý národný parlament môže Európskej komisii doručiť svoje odôvodnené stanovisko, že daný návrh je v rozpore so zásadou subsidiarity. Ak takýto názor bude zastávať jedna tretina národných parlamentov, tak Európska komisia bude musieť návrh ešte raz posúdiť.Ak bude takýto názor zastávať jednoduchá väčšina hlasov národných parlamentov a Európska komisia bude chcieť svoj návrh aj naďalej udržať (nestiahne ho, ani nezmení) bude musieť vypracovať svoje odôvodnené stanovisko, ktoré bude postúpené Európskemu parlamentu a Rade EÚ. ... Následne Rada a Európsky parlament budú tiež posudzovať súlad návrhu so zásadou subsidiarity v prvom čítaní." (Citované z dokumentu MPSVR SR, str. 5-6)

Pri prvom pokuse o predloženie návrhu teda stačí nesúhlas tretiny národných parlamentov. V takomto prípade sa zvykne hovoriť o "žltej karte". Komisia môže návrh prepracovať alebo jednoducho len jasnejšie odôvodniť opodstatnenosť daného návrhu. Ak je návrh odmietnutý aj pri druhom pokuse, tentokrát však väčšinou národných parlamentov, zvykne sa hovoriť o "oranžovej karte". Či je možné v legislatívnom procese pokračovať, by teda v konečnom dôsledku bolo na rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady a nie národných parlamentov. Tie môžu "prinútiť" Komisiu, prípadne Radu a Európsky parlament, aby návrh znovu preskúmali a vysvetlili dôvody na jeho prijatie, avšak samotné národné parlamenty nedokážu návrh "zablokovať" alebo stiahnuť.

Čiže my (myslí tým EP, pozn.) môžeme veľmi významným spôsobom ovplyvniť to ako ten finálny text vyzerá. Ja vám môžem povedať príklad: Program pre mládež a vzdelávanie a šport Erasmus+, ktorého som bola jedným zo spravodajcov, keď prišiel text z Komisie bol úplne katastrofálny z nášho pohľadu, my sme navrhli úplne iný text … z nášho návrhu sa nakoniec prijalo približne 90% bolo zakomponované do finálneho textu. Napríklad Európska komisia navrhovala zrušiť špeciálnu kapitolu a financie pre mládežnícku politiku. My ako parlament sme boli zásadne proti tomu, presvedčili sme Európsku radu a dvaja proti jednému (Parlament a Rada proti Komisii, pozn.) sme to istým spôsobom zmenili a je tam špeciálna kapitola pre mládež.

Napriek istým diskutabilným častiam, hodnotíme výrok Kataríny Neveďalovej ako pravdivý, pretože Európsky parlament (ďalej len EP) môže významne ovplyvniť ako finálny text vyzerá a EP spolu s Radou sa skutočne významne zasadili o finálnu podobu nariadenia, ktorým sa zriadil program Erasmus+.

Európsky parlament môže významne ovplyvniť ako finálny text vyzerá, keďže na základe čl. 289 - 294 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie (hovorovo označovanej ako Lisabonská zmluva) môže navrhovať v troch čítaniach zmeny v návrhoch právnych aktov, ktoré mu boli predložené komisiou, a tieto následne spätne predloží na schválenie Rade a Komisii.

Nový program Erasmus+ (Plný názov programu je „Erasmus+“: Program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport) bol prijatý na základe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013. Prijatiu skutočne predchádzala výrazná korektúra a veľké množstvo doplnení zo strany EP, najmä v návrhu Výboru pre kultúru a vzdelanie a ďalších. 

K. Neveďalová pravdepodobne hovorila o kapitole č. 3 vo finálnom návrhu, ktorá sa zameriava na mládež, mládežnícku politiku a aj jej financovanie. Nepodarilo sa nám dohľadať informáciu, že by Komisia chcela vyslovene zrušiť túto samostatnú kapitolu. Pravdou však zostáva, že v pôvodnom návrhu komisie táto kapitola nie je (odkaz vyššie). O zaradenie tejto kapitoly, ktorá obsahuje aj nariadenia pre financovanie, sa však skutočne postaral dodatok Výboru pre kultúru a vzdelanie v návrhu EP z leta 2012. Všetky návrhy Výboru pre kultúru a vzdelanie sú prístupné na tomto odkaze.

Nový program Erasmus+, kde sme zvýhodnili práve odborné vzdelávanie, kde sme dali viacej financií na tieto podporné programy. Takisto sme tam zakomponovali väčšiu spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami a rôznymi firmami, ktoré ponúkajú odborné stáže.

Program Erasmus+ je naozaj zameraný aj na odbornú prípravu, podporuje partnerstvá medzi vzdelávacími inštitúciami a podnikmi (firmami, pozn.) a v porovnaní so súčasným programom bol jeho rozpočet výrazne zvýšený. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Erasmus+ je najnovší program pre podporu vzdelávania, odbornej prípravy a šport schválený EP a do platnosti vstúpil v januári 2014. Celkový rozpočet pre tento program je 14,7 mld., čo činí 40% navýšenie oproti súčasným programom. Na stránke Erazmus+ sa píše: 
"Erasmus+ má tri hlavné ciele: dve tretiny rozpočtu sú určené na štúdium v cudzine, a to v rámci EÚ i za jej hranicami, zvyšok je pridelený na podporu partnerstiev vzdelávacích zariadení, mládežníckych organizácií, podnikov, miestnych a regionálnych orgánov a mimovládnych organizácií, ako aj na reformy zamerané na modernizáciu vzdelávania a odbornej prípravy a podporu inovácií, podnikateľských schopností a zamestnateľnosti."


Podľa tlačovej správy Európskej komisie je program zameraný aj na odbornú prípravu: "Okrem univerzít a vzdelávacích inštitúcií budú po prvýkrát financované aj nové inovačné partnerstvá: tzv. „znalostné aliancie“ a „aliancie sektorových zručností“ budú budovať synergie medzi vzdelávaním a oblasťou práce tým, že umožnia, aby inštitúcie vyššieho vzdelávania, poskytovatelia odbornej prípravy a podniky podporovali inováciu a podnikanie a aby rozvíjali nové učebné plány a kvalifikácie s cieľom riešiť medzery v oblasti zručností."

Ďalšia tlačová správa hovorí o spolupráci vzdelávacích inštitúcií s podnikmi a neziskovými organizáciami:"125 000 škôl, inštitúcií odborného vzdelávania a prípravy, inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a vzdelávania dospelých, mládežníckych organizácií a podnikov dostane finančné prostriedky na vytvorenie 25 000 „strategických partnerstiev“ s cieľom podporovať výmenu skúseností a kontaktov s pracovným prostredím"

"3500 vzdelávacích inštitúcií a podnikov získa podporu na vytvorenie viac než 300
„znalostných aliancií“ a „aliancií sektorových zručností“ na podporu zamestnanosti,
inovácií a podnikateľských schopností"

"Erasmus+ poskytne financovanie aj pedagógom, pracovníkom s mládežou a na partnerstvá medzi univerzitami, vyššími strednými školami, strednými školami, podnikmi a neziskovými organizáciami"
Rozvodovosť na Slovensku bola v roku 2013 na úrovni 42,94%, pričom bola na podobnej úrovni posledné tri roky. Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože rozdiel sedem percentuálnych bodov nepovažujeme za zanedbateľný.


Index rozvodovosti v SR 2001-2013 (počet rozvodov na 100 sobášov)

Zdroj: údaje z Databázy regionálnej štatistiky ŠÚ SR

Štatistický úrad SR pravidelne publikuje aj grafické znázornenie rozvodovosti podľa územia. Posledná mapa je zatiaľ dostupná len za rok 2012





 
Rozvodovosť na Slovensku od roku 1950 až po rok 2011 číselne zachytáva aj štúdia, ktorá vychádza z údajov Štatistického úradu SR.