Karol Galek

Člen strany: Sloboda a Solidarita (SaS)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Karol Galek

Karol Galek

Predsedom dozornej rady, ktorej úlohou je dozorná a kontrolná úloha spoločnosti SPP - distribúcia je Rastislav Chovanec, ktorý je súčasne aj štátnym tajomníkom Ministerstva hospodárstva SR. Výrok Karola Galeka, tak hodnotíme ako pravdivý.

Rastislav Chovanec sa stal predsedom Dozornej rady SPP v roku 2012. Pozíciu štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva získal 10. júla 2014. Pre úplnosť ešte uvádzame, že už v rokoch 2006 – 2010 a 2012 – 2016 pôsobil ako poradca Úradu vlády SR pre (zahraničné) investície).

Rastislav Chovanec študoval na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity, titul získal v odbore medzinárodné podnikanie.Bol poradcom predsedu vlády pre zahraničné investície a v rokoch 2012 – 2016 poradcom predsedu vlády pre investície. Svoju kariéru začínal v SARIO, ako projektový manažér sekcie priamych zahraničných investícií.

Úloha štátneho tajomníka je podľa zákona č. 575/2001 Z.z., politicky obsadzovaná funkcia v štátnej exekutíve. Štátneho tajomníka vymenúva a odvoláva vláda SR na návrh príslušného ministra. V neprítomnosti zastupuje ministra v plnom rozsahu. Výnimkou je rokovanie vlády, kde neprítomného ministra nezastupuje pri hlasovaní, nakoľko jeho hlas je iba poradný.

Pri viacodvetvových ministerstvách môže vláda určiť, že na ministerstve budú pôsobiť dvaja štátni tajomníci, tak ako to je i v prípade Ministerstva hospodárstva. Druhým štátnym tajomníkom je totiž Vojtech Ferencz

Toto nám vyčítala aj Európska komisia. Mali sme tu pajlot, ktorý presne o tomto hovoril, že ten regulačný úrad nie je nezávislý a takisto treba zabezpečiť vyššiu dereguláciu.

Je pravdou, že sa spustila procedúra EU Pilot, pretože boli na Slovensku pochybenia o nezávislosti regulačného úradu. Európska komisia skutočne zdôrazňuje aj potrebu vyššej deregulácie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Otázky o nezávislosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sa objavujú už niekoľko rokov. Napríklad SaS v roku 2015 podala návrh na odvolanie šéfa ÚRSO s odôvodnením, že konal v rozpore so zákonom o regulácii. Podľa daného zákona má predseda ÚRSO konať nezávisle od pokynov štátnych orgánov, samosprávy alebo iných osôb. 

EU Pilot bol
vytvorený Európskou komisiou za účelom rýchlejšej a lepšej vzájomnej
výmeny informácií pri riešení sťažností alebo dožiadaní týkajúcich sa správnej
interpretácie, implementácie a aplikácie práva EÚ. 

EK sa zaujímala o transpozíciu tzv. tretieho energetického balíčka. Išlo jej hlavne o to, akým spôsobom je zaistená nezávislosť orgánov vlády od ÚRSO. Skúmali odôvodnenosť a opodstatnenosť rozhodnutí úradu a zaistenie nezávislého mechanizmu odvolania voči jeho rozhodnutiam. Predseda ÚRSO vydáva rozhodnutia a zároveň je aj predsedom Regulačnej rady, teda rozhoduje aj o odvolaniach čo sa zdalo Komisii značne podozrivé. Brusel žiadal o vysvetlenia predpisov týkajúcich sa oddelenia prevádzkovateľov prenosových sústav/prepravných sietí, nezávislosti a právomocí národných regulačných orgánov aj ochrany spotrebiteľov. Oficiálne boli dve smernice tretieho energetického balíka zavedené zákonmi o energetike a o regulácii z roku 2012, Európska komisia má množstvo pochybností o správnosti ich transpozície. 

Vytváranie jednotného trhu EÚ s energiami znamená i harmonizáciu pravidiel v jednotlivých členských štátoch. Európska komisia viac krát odporučila členským krajinám EÚ nemonopolnú činnosť dodávky elektriny a plynu deregulovať. Podľa opatrenia Balík pre energetickú úniu sa majú postupne všetky regulované ceny pre koncových odberateľov odstrániť. V Balíku pre energetickú úniu sa píše: "Komisia sa bude v rámci
pravidiel hospodárskej súťaže a správy hospodárskych záležitostí usilovať o postupné
zrušenie regulovaných cien pod úrovňou nákladov. Zároveň členské štáty vyzve
k vytvoreniu časového plánu postupného zrušenia všetkých regulovaných cien
." (.pdf, s. 12).

V balíku pre energetickú úniu "Hoci dnes v Európskej únii existujú pravidlá pre energetiku stanovené na európskej
úrovni, v praxi sa uplatňuje 28 vnútroštátnych regulačných rámcov. Tento stav nemôže
ďalej pretrvávať. Potrebujeme integrovaný energetický trh otvorený väčšej hospodárskej
súťaži, zvýši trhovú efektívnosť lepším využívaním zariadení na výrobu energie v celej
EÚ a spotrebiteľom prinesie prijateľné ceny."
 (.pdf, s. 3). Komisia v trvá na tom,
aby členské štáty plne implementovali a presadzovali tretí balík predpisov pre vnútorný
trh s energiou, najmä pokiaľ ide o oddelenie a nezávislosť regulačných
orgánov. 

…na májovej schôdzi (v roku 2016, pozn.), predložili sme novelu zákona o regulácii, kde sme veľmi jasne povedali regulačná rada musí byť oddelená od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, v dnešnej situácii, tak ako to funguje od roku 2012, je na čele Regulačného úradu a rady, tá istá osoba, to znamená ten, tá Rada, ako odvolací orgán nie je žiadnym spôsobom nezávislá.

Spomínaný návrh zákona bol prerokovaný na štvrtej schôdzi NR SR dňa 25. mája 2016, pričom sa v návrhu sa skutočne píše o tom, že člen Regulačnej rady nesmie byť členom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.26. novembra 2012 bol za predsedu ÚRSO vymenovaný Jozef Holjenčík, ktorý sa zároveň stal aj predsedom Rady. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. 

29. apríla 2016 bol Národnej rade Slovenskej republiky doručený návrh zákona poslancov NR SR Karola Galeka, Jany Kiššovej a Miroslava Ivana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.Návrh zákona bol zamietnutý v I. čítaní. Prítomných bolo 137 poslancov z celkových 150, za hlasovalo 59 poslancov, proti 9 a 69 poslancov sa zdržalo hlasovania. Najviac poslancov, ktorí hlasovali za novelu zákona, boli z klubov SaS, Oľano-Nova, ĽS Naše Slovensko a klub Sme rodina.
Novela zákona okrem iného zakotvovala zmeny týkajúce sa členstva v Rade, keď členom Rady nemal byť zamestnanec Úradu. 

Podľa platného a účinného znenia zákona o regulácii v sieťových odvetviach je však hlavným orgánom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví je Regulačná rada, ktorá má päť členov a jedného podpredsedu. Medzi kompetencie Rady okrem iného patrí rozhodovanie v odvolacom konaní, výnimkou je rozhodovanie o pokute (§ 6, ods. 3, pís. d).

Ďalej zákon zakotvuje, že členom Rady síce nemôže byť zamestnanec Rady, ale uvedené neplatí pri predsedovi Rady (§ 7 ods. 4). Členov Rady menuje a odvoláva prezident SR. Teda možno povedať, že pri takomto právnom stave môžeme pochybovať o nezávislosti Rady. Avšak treba dodať, že zo zákona vyplýva, že nemusí nastať situácia, akú opisuje Galek, že jedna a tá istá osoba je na čele aj ÚRSO aj Rady. 

…potom prišiel ten neslávne známy január, konkrétne 18.1., kedy sa to naozaj všetko prevalilo (škandál s energiami, pozn.) a začali reagovať aj ostatní, ktorých sa to týkalo.

Politická kauza ohľadom enormného zvyšovania cien sa prevalila v stredu 18. januára. V ten deň sa v priebehu pár hodín ku samotnej kauze vyjadrovali na tlačových konferenciách zástupcovia OĽANO, SaS alebo predseda NR SR Andrej Danko. Po tomto dni o udalostiach informovali postupne ďalšie médiá. Výrok tak hodnotíme ako pravdivý.

 
Ešte deň predtým na celú situáciu upozornili Vládu SR samotní starostovia dotknutých obcí počas pracovného programu v Martine. Nepáčilo sa im totiž enormné zvyšovanie cien energií. 

Až o deň neskôr, t.j. 18.1., poukázali v priebehu tlačovej konferencie na problém poslanci opozičného hnutia OĽANO. Tí upriamili pozornosť predovšetkým na to, že koaliční predstavitelia dlhodobo uisťovali ľudí, vraj ceny energií sú stabilné a dokonca budú aj nižšie.. Zároveň vyzvali premiéra Fica, aby okamžite zastavil zvyšovanie poplatkov za energie pre chudobnejších ľudí a aby odvolal predsedu ÚRSO, Jozefa Holjenčíka,
V rovnaký deň sa k zvyšovaniu cien energií, vyjadril na tlačovej konferencii aj predseda NR SR Andrej Danko, ktorý nad rozhodnutím ÚRSO vyjadril pohoršenie.

K celému problému sa v priebehu dňa vyjadrila aj SaS, ktorá upozornila, že dostala množstvo konkrétnych podnetov od občanov podložených zálohovými platbami, ktoré vyvracajú sľuby vlády.