Juraj Šeliga

Člen strany:


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Juraj Šeliga

Juraj Šeliga

V súhrnnej správe s odporúčaniami (2017) Benátska komisia uvádza, že šanca uchádzať sa o funkciu generálneho prokurátora pre kandidátov, ktorí neboli v prokuratúre, ale majú dostatok skúsenosti v súdnictve alebo advokácii, môže zvýšiť transparentnosť a nezávislosť úradu. Tvrdenie Juraja Šeligu preto hodnotíme ako ešte pravdivé. 

„It is also to be welcomed that the conditions for the election of the Chief Special Prosecutor and special prosecutors have been broadened [...] to enable the access not only of prosecutors, but also of persons having at least 12 years (for the Chief Special Prosecutor) or 10 years (for special prosecutors) of work experience as a judge or attorney, to such positions. In addition, persons ‚whose previous work shows that he/she has special knowledge and competences to work on the cases falling under the jurisdiction of the Special Public Prosecutor’s Office' will be eligible for such positions (see Articles 12 and 13 of the revised Draft Law). This should reduce the risk of the Special Prosecutor’s Office being too inward looking and may help to foster a more independent outlook. [...]”

Zo zdroja, z ktorého Juraj Šeliga pri tvrdení vychádzal, takáto informácia nevyplýva. Prehľad podľa takýchto kritérií neposkytuje. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako neoveriteľné. 

Juraj Šeliga sa pri tvrdení opieral o porovnávaciu štúdiu Open Society Institute z januára 2019. 

Tá však takéto tvrdenie neuvádza. Hovorí iba”, že 8 z 28 generálnych prokurátorov do svojej funkcie nastúpilo z inej než prokurátorskej profesie. To však nemusí znamenať, že pred touto ne-prokurátorskou profesiou boli kedysi prokurátormi. Prehľad podľa takéhoto kritéria štúdia neposkytuje. 

Tvrdenie zo štúdie mal Šeliga korektne zachytené na plagáte, ktorý počas relácie ukazoval. Pred nástupom do funkcie boli sudcami generálni prokurátori Holandska, Cypru, Bulharska, Litvy a Švédska. Poľský GP bol ministrom, český bol v Eurojuste a anglický GP bol advokátom. 

„Toto bola súčasne informácia, ktorú sme chceli komunikovať - teda že 8 z 28 GP bezprostredne pred nástupom do funkcie neboli prokurátori,” uviedol pre Demagóg.SK Šeligov asistent Martin Záthurecký.

Ako pomôcku mal pán Šeliga priložený plagát, v ktorom je táto štatistika zachytená presne nie len čo sa týka počtov, ale aj čo sa týka presného wordingu. Ide tak pri najlepšom svedomí o nepresnosť vo vyjadrení sa,” dodal.

Piati z dvadsiatich siedmich krajín Európskej únie nikdy nepôsobili na prokuratúre, 5 generálni prokurátori.

Podľa štúdie, z ktorej Juraj Šeliga vychádzal, malo v roku 2019 - ešte počas členstva Veľkej Británie v EÚ - skúsenosť s prácou prokurátora 6 z 28 generálnych prokurátorov členských krajín. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako ešte pravdivé. 

Juraj Šeliga sa pri tvrdení opieral o porovnávaciu štúdiu Open Society Institute z januára 2019. 

Tá hovorí, že 22 z 28 generálnych prokurátorov krajín EÚ má skúsenosť s prokurátorskou prácou, 6-ti nemajú. 

Štúdia počítala medzi krajiny EÚ ešte aj Veľkú Britániu, tá z nej však k 31. januáru 2020 odišla. Jej vtedajší generálny prokurátor Max Hill bol predtým advokátom a šéfom asociácie trestných právnikov. 

Predseda Rady prokurátorov SR Juraj Purgat pre portál Demagóg.SK uviedol, že Veľká Británia má špecifický a úplne odlišný systém. 

Tam sa funkcia generálneho prokurátora historicky vyvinula z funkcie hlavného poradcu Koruny, kedy bol na tieto služby najatý profesionálny advokát (attorney), neskôr bol zástupcom Koruny v sporoch a dnes generálny prokurátor zastrešuje Úrad kráľovskej prokuratúry (Crown Prosecution Service) aj úrad Služby vládneho právneho poradenstva (Government Legal Service).”

V ostatných európskych štátoch podľa Purgata vykonáva funkciu generálneho prokurátora kariérny prokurátor, alebo bývalý sudca (Cyprus, Litva a Švédsko). V Holandsku riadi prokuratúru štvorčlenná Rada generálnych prokurátorov, ktorej jeden člen nie je prokurátor a ten je expertom zodpovedným za oblasť financií, IT a za ľudské zdroje.”

Vy (vláda Smeru – pozn.) ste nechali deficit … 1,2 miliardy sa podarilo presunúť z eurofondov, ktoré neboli vyčerpané. Ďalšie peniaze sa alokujú z nového programovacieho obdobia. Teraz Eduard Heger musí hľadať ďalšie peniaze, to znamená, že peniaze sa vyplácajú ale bolo ich treba nájsť, nehovoriac o tom, že sme si museli požičať cez 5 miliárd na finančných trhoch.

Aj tretia vláda Roberta Fica - ako všetky doterajšie slovenské vlády - hospodárili s deficitom. Novej vláde sa podarilo presunúť 1,2 miliárd nevyčerpaných eurofondov na oživenie ekonomiky postihnutej koronavírusom. Ďalších 7 miliárd si však musela požičať. Napriek nepresnosti v čísle 5/7 (požičaných miliárd) hodnotíme aj s ohľadom na formálnu správnosť povedaného tvrdenie Juraja Šeligu ako ešte pravdivé. 

Deficit

Podľa Ministerstva financií dosiahol štátny deficit na konci roku 2019 2,201 miliárd eur. V porovnaní s rokom 2018 vzrástol o 87%. 

Úrad podpredsedkyne vlády pre investície a informatizáciu Veroniky Remišovej oznámil, že v spolupráci s ministerstvami našli v nevyčerpaných eurofondoch rezervy vo výške 1,252 miliardy eur. 

Po rokovaniach s Európskou komisiou sa im podarilo presunúť peniaze na pomoc ekonomike zasiahnutej koronavírusom - na udržanie pracovných miest, podporu podnikov a zdravotníctva. 

Predaj dlhopisov

Slovensko si k 10. máju 2020 požičalo na dlhopisových  trhoch vyše 7 miliárd eur. Spravilo tak v troch kolách - najprv si dvakrát požičalo 1,5 miliárd, neskôr v máji 4 miliardy eur. 

Je to doteraz najväčšia pôžička Slovenska a tiež najväčší predaj štátnych dlhopisov v regióne strednej a východnej Európy,napísal o predaji dlhopisov DenníkE.

Vyplácanie pomoci

K 7. máju štát vyplatil firmám, zamestnancom a podnikateľom 20,3 milióna eur ako pomoc súvisiacu s pandémiou za marec. To sú však iba peniaze v rámci nástroja tzv. kurzarbeit. 

Ten celý balíček pomoci, ktorý sme nachystali, mal v sebe aj ďalšie časti - a to platby za OČR, ktoré sú veľké sumy, rádovo stovky miliónov. Potom sú tam časti za PN a odloženie preddavkov na dani a odvodov,” vysvetľoval Eduard Heger. 

K 7. máju bolo podľa hovorcu Sociálnej poisťovne vyplatených 65-tisíc tzv. pandemických OČR.

Pre porovnanie rozdielu: k 14. máju štát vyplatil cez kurzarbeit 30 miliónov eur, celková pomoc s inými opatreniami však bola 106 miliónov eur.

Od 25. apríla môžu o peniaze v rámci Prvej pomoci žiadať aj ľudia, ktorí dlžia Sociálnej či zdravotnej poisťovni, daňovému úradu či úradu práce; no majú povolený splátkový kalendár. 

Možnosť dostať ekonomickú pomoc od štátu dostali dodatočne aj profesionálni športovci. Tvrdenie Juraja Šeligu preto hodnotíme ako pravdivé.