Mgr. Juraj Droba

Juraj Droba sa narodil 25. mája 1971 v Bratislave. Študoval na Fakulte telesnej výchovy a športu, Filozofickej fakulte a Fakulte managementu Univerzity Komenského v Bratislave, a tiež na The University of Pittsburgh a George Washington University. V roku 2001 pracoval na pozícii Junior Executive v APCO Worldwide. V rokoch 2002 – 2008 bol riaditeľom divízie vonkajších vzťahov a členom top manažmentu spoločnosti T-Mobile Slovensko Bratislava. Od roku 2009 je konzultantom a spolumajiteľom značky Double Cross Luxury Vodka a Greenresortu Golf Club Hrubá Borša.
Je popredsedom Zahraničného výboru NR SR, vedúcim Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení NATO a členom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS.

Člen strany: Sloboda a Solidarita (SaS)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Juraj Droba

Juraj Droba

… v BSK chýba 4500 miest v škôlkach, aj keď škôlky sú v právomoci obcí a mestských častí, župa vlastní pozemky a objekty, ktoré môže poskytnúť…

V minulom roku chýbalo v Bratislavskom kraji celkovo 4 677 miest v materských školách. Ako uvádza Juraj Droba, správa škôlok je v právomoci obcí a mestských častí, no zároveň vyššie územné celky disponujú vlastnými pozemkami, s ktorými môžu nakladať. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Na základe Štatistickej ročenky pre materské školy za rok 2016, ktorú vypracoval Centrum vedecko-technických informácií SR (.xls) je možné sledovať, že ku dňu 15. septembra 2016 bolo v Bratislavskom kraji celkovo 4 677 evidovaných nevybavených žiadostí o prijatie dieťaťa do materskej školy. V rámci štátnych materských škôl išlo o 4 246 miest, v rámci súkromných škôl išlo o 82 miest a v cirkevných materských školách chýbalo dokopy 349 miest.




Na základe § 6 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve obec pri výkone samosprávy zriaďuje a zrušuje všeobecne záväzným nariadením podľa siete:

a) základné umelecké školy,
b) materské školy,
c) školské kluby detí, ktoré sú súčasťou základnej školy,
d) centrá voľného času,
e) zariadenia školského stravovania pre žiakov základných škôl a pre deti materských škôl,
f) jazykové školy pri základných školách,
g) strediská služieb škole,
h) školské internáty.

Na riešení problému s chýbajúcimi miestami v materských školách sa ale môžu podieľať aj samosprávne kraje. Na základe zákona č. 302/2001 Z. z.  o samospráve vyšších územných celkov sa v časti Pôsobnosť samosprávneho kraja môžeme dočítať, že "samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov". Okrem toho sa aj podieľa sa na riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja (§ 4, ods. 1, pís. p).

Na základe zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov vyplýva, že pozemky či objekty VÚC (v tomto smere je možné hovoriť napríklad o 4 gymnáziách, 35 stredných odborných školách, 3 spojených školách, 2 konzervatóriách či 2 jazykových školách, ktoré sú v pôsobnosti BSK) by mohli byť využité aj v prospech vytvorenia nových miest v materských škôlkach a tým by mohlo dôjsť aspoň k čiastočnému vyriešeniu problému.

…kamiónová doprava ide cez centrum Malaciek, župa ide rekonštruovať cesty len po hranicu mesta Malacky, vykašlala sa na ten 1,5 km úsek od tabule do centra..

Bratislavský samosprávny kraj sa začiatkom roku 2018 chystá opraviť cestu tretej triedy medzi Rohožníkom a Malackami. Rekonštrukcia začne za hranicou katastrálneho územia mesta Malacky a skončí na hranici zastavaného územia obce Rohožník. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Na základe Vestníka č. 182/2017 (.pdf) zo 14. septembra 2017 vyhlásil Bratislavský samosprávny kraj verejné obstarávanie na rekonštrukciu cesty III/1113. Na základe opisu obstarávania (s. 139) je možné zistiť, že: "Rekonštrukcia cesty začína v staniční 0,000 = 2,183 km v zmysle pasportu, za hranicou k.ú. mesta Malacky. Trasa je vedená v jestvujúcom koridore cesty III/1113, prevažne vo VO Záhorie, k.ú. Riadok a Obora a sčasti v k.ú. obce Rohožník. Koniec úseku km 7,787 = 10,062 km v zmysle pasportu, na hranici zastavaného územia obce Rohožník".

Súčasná cesta III. triedy medzi Rohožníkom a Malackami nevyhovuje dnešnému dopravnému zaťaženiu. Zlý stav prehlbuje intenzita dopravy ťažkých nákladných vozidiel z priemyselných závodov. Medzi taký patrí napríklad závod Holcim (Slovensko) a.s., ktorý sa zaoberá výrobou a predajom cementu, transportovaného betónu a kameniva a ktorý je situovaný v Rohožníku. Projekt rekonštrukcie ráta s priamym napojením na diaľničnú sieť D2, z čoho vyplýva odľahčenie prejazdu ťažkých nákladných vozidiel cez mesto Malacky a v smere Rohožník - Pernek - Lozorno. Súčasťou rekonštrukčných prác bude úprava smerového a výškového vedenia cestnej komunikácie a šírkového usporiadania na 9,5 km, čím bude nová komunikácia kategorizovaná ako komunikácia II. triedy. Podľa spomínaného verejného obstarávania je celková dĺžka navrhovaného úseku 7,787 km (.pdf, s. 139).

Projekt Modernizácia cesty III. triedy 50310 medzi obcou Rohožník a mestom Malacky je projektom Akčného plánu BSK pre roky 2014 – 2020. V rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) (.pdf) v rámci prioritnej osi 1 (Bezpečná a ekologická doprava v regiónoch) je cieľom zabezpečiť kvalitné pripojenie znevýhodnených miest a vidieckych regiónov ako aj prepojenie lokálnej siete na infraštruktúru TEN-T a cesty I. triedy.

Na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (.pdf) bude projekt financovaný z polovice Európskou úniou (3 929 877,85 e­ura), 45 % bude poskytnutých zo štátneho rozpočtu (3 536 890,06 e­ura), piatimi percentami projekt spolufinancuje Bratislavská župa (392 987,78 eura).

BSK nemeria počet pasažierov, odmeňuje dopravcov podľa plánu dopravnej obslužnosti, podľa počtu kilometrov

Zmluva medzi BSK a dopravcom Slovak Lines stanovuje, že dopravca je odmeňovaný podľa počtu kilometrov a nie podľa počtu pasažierov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Vieme, že BSK zabezpečuje dopravnú obslužnosť územia prímestskými autobusovými linkami a z verejných zdrojov uhrádza stratu spôsobenú dopravcovi v súvislosti so zabezpečením dopravnej obslužnosti územia a poskytnutými zľavami z cestovného podľa cenníka cestovného.

V zmluve je objem služieb na rok 2017 určený v čl. 1, bod a): "objem dopravných výkonov v súlade s platnými dopravnými licenciami, a vyplývajúcich z objednávateľom záväzne schválených cestovných poriadkov, je maximálne 13.002.000 km (km z cestovných poriadkov)". (.pdf)

Zmluva medzi BSK a dopravcom Slovak Lines taktiež v odseku V čl. 1 stanovuje, že objednávateľ, teda BSK má okrem iného povinnosť "Špecifikovať tarifné podmienky na základe ktorých sa budú prepravovať cestujúci." (.pdf)


Integrovaná doprava v BSK, jediné, čo je integrované, sú cestovné lístky, nie sú integrované grafikony…

Problémy s integrovanou dopravou na území BSK trvajú od spustenia III. etapy Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji (IDS) v novembri 2015 (kedy bol okrem iného zavedený jednotný cestovný lístok) až do súčasnosti. Súladu grafikonov sa priamo týkajú nedostatočná prepojenosť dopravcov zapojených do systému, a teda dlhá doba čakania pri prestupoch a nedostatočné nadväzovanie dopravných spojov. Plán dopravnej obslužnosti Bratislavského kraja (PDO) schválený v máji 2017 sa primárne zameriava práve na zlepšenie integrácie jednotlivých cestovných poriadkov a zvýšenie počtu spojov. Výrok Juraja Drobu je pravdivý. 

I. etapa Integrovaného dopravného systému bola spustená 1. júna 2013, jej koordinátorom a realizátorom je spoločnosťou Bratislavská integrovaná doprava, a.s. (BIS). Charakteristikou takéhoto systému dopravy sú jednotné prepravné a tarifné podmienky. Vznikol jeden cestovný lístok IDS, ktorý je možné používať za rovnakých prepravných podmienok u rôznych dopravcov. Od počiatku boli do systému zaradení traja dopravcovia: Dopravný podnik Bratislava, Slovak Lines a Železničná spoločnosť Slovensko. V roku 2018 sa do IDS  má zapojiť aj dopravca RegioJet.

Najväčšie zmeny dosiaľ priniesla III. etapa IDS, ktorá začala 1. novembra 2015. Patrí medzi ne napríklad rozšírenie systému na celý kraj a rozdelenie BSK na jednotlivé tarifné zóny (.pdf), vydanie nového cenníka a prepravného poriadku IDS, vznik novej webovej stránky, loga a infolinky, (.pdf, s. 10-13). V praxi to vyzerá tak, že cestujúci môžu v rámci kraja a jedného cestovného lístku využívať mestskú hromadnú dopravu (MHD), prímestské autobusy a vlaky. Druh lístka sa volí podľa toho, koľko zón a za aký čas chcú cestujúci precestovať.

Nový systém bol však od svojho spustenia rozsiahle kritizovaný. Medzi najčastejšie body kritiky patrili zvýšenie ceny cestovných lístkov, neprehľadnosť systému a absencia informačnej kampane, nemožnosť oddeliť cenu MHD od ceny prímestských vlakov a autobusov, absencia záchytných parkovísk, chýbajúce "označovače" lístkov na železničných staniciach, chybné lístky, či vypršanie platnosti lístka v prípade meškania spoja. Závažným problémom boli neskoordinované cestovné poriadky dopravcov zapojených do systému, teda práve chýbajúca integrácia grafikonov. V závislosti na to došlo k nenadväzovaniu dopravných spojov a zvýšeniu času čakania na prestup, najmä medzi vlakmi a autobusmi. Neprehľadnosť a vyššie ceny IDS kritizoval v roku 2015 vo svojom blogu aj Juraj Droba.

Podľa predsedu správnej rady Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondreja Mateja nebolo možné nový systém dopravy v BSK označiť ako integrovaný: „Teraz sa v Bratislave bavíme len o nejakom jednotnom cestovnom lístku, o nejakých trasách, na ktorých sa tvárime, že autobusy plynule nadväzujú na vlaky, ale vôbec to nie je pravda. Skôr mi to pripadá tak, že pod rúškom integrovanej dopravy sa len snažia dopravcovia získať viac peňazí od cestujúceho“, dodal.

Juraj Droba sa o problémoch s integráciou dopravy v BSK vyjadril opätovne v septembri 2017. Súhlasil s ním aj ďalší kandidát na predsedu BSK Rudolf Kusý. Podľa bývalého bratislavského primátora Milana Ftáčnika dodnes nebola vyriešená nedostatočná nadväznosť spojov a dĺžka prestupových časov. Pretrvávajúce problémy IDS potvrdzuje aj schválenie a zverejnenie strategického dokumentu rozvoja verejnej dopravy v kraji v máji 2017, spomínaný PDO, ktorý má tri etapy. "K východzím návrhom zmien v prvej etape patrí nastavenie intervalových cestovných poriadkov, zvýšenie počtu spojov a zlepšenie nadväznosti prímestskej autobusovej a železničnej regionálnej dopravy". Vybudovanie záchytných parkovísk je súčasťou až tretej fázy, ktorá má byť zrealizovaná najneskôr do roku 2030.

Dnes ak stredná škola vyvíja nejakú podnikateľskú činnosť, resp. zárobkovú činnosť, keďže podnikať nemôže, funguje to tak, že tie peniaze, ktoré zarobí, musí vrátiť späť, a potom sú jej spätne prideľované

Školy majú zákonné oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť, pričom právne predpisy nezakotvujú povinnosť odovzdať zisk zriaďovateľovi školy. Ten musí dať na podnikateľskú činnosť len súhlas. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. 

Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. je škola a školské zariadenie oprávnené vykonávať podnikateľskú činnosť, ak to neodporuje poslaniu školy. V oblasti vykonávania podnikateľskej činnosti je významný aj metodický pokyn č. 12/2009. V čl. 4 ods. 2, 3 a 4 je pritom uvedené (.rtf, s. 3): 

"(2)Škola, školské zariadenie, ktoré sú rozpočtovými organizáciami, sú oprávnené prekročiť rozpočtový limit výdavkov o zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení.

(3)Zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení odvedie škola, školské zariadenie, ktorá má príspevkovú formu hospodárenia do rezervného fondu.

(4)Zisk z podnikateľskej činnosti použijú školy, školské zariadenia ako doplnkový zdroj ďalšieho rozvoja a skvalitňovania činnosti) na financovanie bežných a kapitálových výdavkov súvisiacich s hlavnou činnosťou."

Začať s výkonom podnikateľskej činnosti však môžu len so súhlasom zriaďovateľa (čl. 2 ods. 2 už citovaného metodického pokynu). 

Školy a školské zariadenia podnikajú najčastejšie v oblasti prednáškových činností, kurzov, seminárov (jazykových, hudobných...), ubytovacích služieb, stravovacích služieb, činností spojených s propagáciou školy, výpožičkami kníh a prenajímaním školských priestorov a zariadení v čase, keď nie sú využívané na výchovno-vzdelávací proces.