Juraj Blanár

Meno: Ing. Juraj Blanár
Rok a miesto narodenia: 1966, Žilina
Stav: ženatý, tri deti
Národnosť: slovenská

Vzdelanie: 1991 – Vysoká škola dopravy a spojov v Žiline, Stavebná fakulta, odbor: Rekonštrukcia a údržba dopravných ciest – cesty

Profesionálna kariéra:
Od 2012 – poslanec NR SR – podpredseda Zahraničného výboru NR SR
2010 – 2012 – poslanec NR SR – podpredseda Zahraničného výboru NR SR
2006 – doteraz – predseda ŽSK, druhé volebné obdobie
2002 – 2006 – poslanec NR SR – člen Výboru NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru NR SR pre európske záležitosti, podieľal sa na tvorbe viacerých zákonných iniciatív, ktorých cieľom bolo zlepšiť sociálnu situáciu obyčajných ľudí;
2001 – Váhostav-SK, a.s Žilina, riaditeľ odboru marketingu a technického rozvoja
1998 – Váhostav, a.s. Žilina, vedúci útvaru technického rozvoja
1996 – Váhostav, a.s. Žilina, vedúci útvaru technického rozvoja a strediska skúšobníctva
1994 – Váhostav, a.s. Žilina, vedúci strediska skúšobníctva
1991 – 1994 – VŠDS v Žiline, Katedra geotechniky, interný ašpirant a asistent
1991 – Žilinské komunikácie, s.r.o. v Žiline, technik údržby

Zahraničné stáže:
1996 – študijný pobyt v Anglicku na Aston University, University of Birmingham a vo firme WS Atkins Huntingdon, počas ktorého získal certifikát „Manažovanie projektu – Crown Agents International Training Centre, Worthing“ a certifikát skúšania stavebných materiálov – Providence Groupe Services, Birmingham, Anglicko
1993 – 1994 študijný pobyt na Aalborg University, Dánsko

Športové úspechy a aktivity:
Dvojnásobný majster Slovenska, majster a vicemajster Československa v ľahkej atletike v žiackych a dorasteneckých kategóriách.
Niekoľkonásobný účastník Bielej stopy SNP v bežeckom lyžovaní, vrátane najdlhšej trate 50 km.
V období 1986 až 1995 aktívne pôsobil v automobilovom športe na Slovensku a ČSFR ako spolujazdec v Rallye súťažiach a tiež ako zástupca riaditeľa medzinárodnej Rallye Matador Žilina.
Aktívne hrával aj futbal a stolný tenis.
Rekreačne sa venuje behu, lyžovaniu, cykloturistike – na „Stupavskom cyklomaratóne 2012“ sa umiestnil na 2. mieste v kategórii mužov vo veku 40-49 rokov.

Doplňujúce údaje:
Člen Slovakia – UK Alumni Association pri Britskej ambasáde a Britskej rade v Bratislave.
Člen Slovenského komitétu svetovej tunelárskej asociácie ITA a Slovenského komitétu svetovej asociácie pre betón FIB.
Zúčastnil sa aktívne viacerých domácich a medzinárodných odborných konferencií a kongresov.
Plynulo hovorí po anglicky – akademická úroveň podľa International English Language Testing System, The British Council Bratislava.

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Juraj Blanár

Juraj Blanár

Pretože toto sa ešte nestalo, aby odvolávanie člena vlády bolo takýmto spôsobom obštruované a my sme rovnako boli v koalícii a rovnako sme čelili mnohým odvolaniam, ale nikdy to nebolo tak, že 2 mesiace tu nebola uznášaniaschopná, takmer 2 mesiace uznášaniaschopná, Národná rada.

Koalícia OĽaNO, SaS, Za ľudí a Sme rodina obštruovala v lete pokusy opozície o odvolávanie ministra vnútra Romana Mikulca. Na zvolanú schôdzu neprišlo dosť jej poslancov, parlament tak nebol uznášaniaschopný a o nemohol rokovať o opozičnom návrhu. Keď bol vo vláde Smer, tiež čelil odvolávaniu ministrov. Pokusy opozície tiež obštruoval, hoci inak - pri odvolávaní Roberta Kaliňáka schôdzu poslanci otvorili, no koalícia odhlasovala jej presun na obdobie o dva mesiace neskôr. Juraj Blanár nehovorí celú pravdu, ak ako nástroj na obštrukciu nepríjemných návrhov na odvolanie ministrov spomína len uznášaniaschopnosť parlamentu. Takéto schôdze obštruoval - a aj o dva mesiace predĺžil - aj Smer, hoci technicko-formálne inak, no s rovnakým dopadom na odvolávanie ako také. Tvrdenie Juraja Blanára preto hodnotíme už ako zavádzajúce. 

Odvolávanie Romana Mikulca (2021)

23. júla 2021 podal opozičný poslanec Robert Fico návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi. Pod návrh sa podpísalo 34 poslancov.

Podľa Zákona o Národnej rade jej predseda na prerokovanie návrhu podaného podľa odseku 1 zvolá schôdzu národnej rady do 30 dní odo dňa, keď návrh dostal, ak najmenej pätina poslancov nežiada zvolať schôdzu národnej rady do siedmich dní.”

Prvýkrát bol na programe schôdze 25. júla, v systéme zostal ako neprerokovaný. Druhýkrát mali poslanci rokovať o tomto bude 30. augusta, opäť ostal neprerokovaný. V oboch prípadoch bol parlament totiž neuznášaniaschopný. 

Parlament je uznášaniaschopný vtedy, ak je na jeho zasadnutí viac ako 75 poslancov. V prípade odvolávania koaličného ministra to znamená, že poslancov musí na otvorenie schôdze dodať” aj koalícia. 

Rovnako neúspešne sa poslanci Smeru pokúšali o schôdzu aj 9. septembra, parlament opäť nebol uznášaniaschopný. Robert Fico koalíciu kritizoval pre porušenie zákona o rokovacom poriadku aj Ústavy.

(Návrh sa na rokovanie napokon dostal až 16. septembra 2021.)

Odvolávanie Roberta Kaliňáka (2016)

Podobne sa v minulosti pokúšali odvolávať poslanci vtedajšej opozície vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka. 30. júna 2016 predseda parlamentu Andrej Danko schôdzu otvoril, no potom ju prerušil pre transparent Igora Matoviča. 6. júla 2016 navrhol schôdzu prerušiť do ukončenia septembrovej schôdze.

Argumentoval „zahraničnými povinnosťami parlamentu a predsedníctvom EÚ.” Danko blokovanie parlamentu odôvodnil napríklad piatkovým rokovaním Konferencie výborov pre európske záležitosti parlamentov členských štátov Európskej únie (COSAC), ktoré bude v sále Národnej rady,” píše Denník N.

Poslanci jeho návrh schválili, o odvolávaní Kaliňáka parlament nakoniec reálne rokoval a hlasoval až 23. septembra. 

Opozícia vtedy podala podnet na Ústavný súd. Poslanec Daniel Lipšic argumentoval, že predseda parlamentu právo opozície na zvolenie schôdze do 7 dní dnes zúžili na to, že opozícia sa môže len zaprezentovať, a ak väčšina chce, sedem dní neplatí, a môžu schôdzu odložiť trebárs do roku 2020.“ 

Smer vtedy hovoril o štandardnej obštrukcii, opozícia si podľa nich mala zabezpečiť dostatok poslancov.

Keď sme odvolali (v roku 2016, pozn.) pána Kaliňáka, tak sme ale otvorili schôdzu, nebolo to tak ako to oni robia už takmer 2 mesiace. A potom ako tam začal pán Matovič robiť tie svoje šaškoviny, ako to dokázal robiť aj s pánom Sulíkom pred parlamentom, keď kritizovali pána Danka, tak potom predseda Národnej rady prišiel s návrhom, že odkladá hlasovanie, pretože to bolo nedôstojne.

Keď čelila trojkoalícia Smer,SNS, Most-Híd v roku 2016 odvolávaniu Roberta Kaliňáka, predseda parlamentu Andrej Danko otvoril parlamentú schôdzu, potom ju na týždeň prerušili pre transparent Igora Matoviča. Vtedajśie vládne strany obštruovali snahy opozície iným spôsobom, ako to urobila dnešná koalícia OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí pri odvolávaní Romana Mikulca. Faktickú časť tvrdenia Juraja Blanára hodnotíme ako ešte pravdivú.

Odvolávanie Romana Mikulca (2021)

23. júla 2021 podal opozičný poslanec Robert Fico návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi. Pod návrh sa podpísalo 34 poslancov.

Podľa Zákona o Národnej rade jej predseda na prerokovanie návrhu podaného podľa odseku 1 zvolá schôdzu národnej rady do 30 dní odo dňa, keď návrh dostal, ak najmenej pätina poslancov nežiada zvolať schôdzu národnej rady do siedmich dní.”

Prvýkrát bol na programe schôdze 25. júla, v systéme zostal ako neprerokovaný. Druhýkrát mali poslanci rokovať o tomto bude 30. augusta, opäť ostal neprerokovaný. V oboch prípadoch bol parlament totiž neuznášaniaschopný. 

Parlament je uznášaniaschopný vtedy, ak je na jeho zasadnutí viac ako 75 poslancov. V prípade odvolávania koaličného ministra to znamená, že poslancov musí na otvorenie schôdze dodať” aj koalícia. 

Rovnako neúspešne sa poslanci Smeru pokúšali o schôdzu aj 9. septembra, parlament opäť nebol uznášaniaschopný. Robert Fico koalíciu kritizoval pre porušenie zákona o rokovacom poriadku aj Ústavy.

(Návrh sa na rokovanie napokon dostal až 16. septembra 2021.)

Odvolávanie Roberta Kaliňáka (2016)

Podobne sa v minulosti pokúšali odvolávať poslanci vtedajšej opozície vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka. 30. júna 2016 predseda parlamentu Andrej Danko schôdzu otvoril, no potom ju prerušil pre transparent Igora Matoviča. 6. júla 2016 navrhol schôdzu prerušiť do ukončenia septembrovej schôdze.

Ale treba si spomenúť, že práve podľa 363 napr. bol uvoľnený a oslobodený aj pán Gábor Grendel v roku 2016…

Generálna prokuratúra zbavila obvinenia podľa sporného paragrafu aj Gábora Grendela, nie však v roku 2016 ale o rok skôr. Tvrdenie Juraja Blanára hodnotíme napriek tejto nepresnosti ako ešte pravdivé. 

Podpredseda parlamentu Gábor Grendel kandidoval v roku 2014 na starostu bratislavského Starého mesta. Týždeň pred voľbami začal vyšetrovateľ stíhať Grendela pre podozrenie z daňového podvodu. 

Obvinenie voči Grendelovi v roku 2015 zrušil vtedajší generálny prokurátor Jaromír Čižnár, podľa portálu Aktuality.sk na to využil práve §363 Trestného poriadku.

K prípadu sa pri uvádzaní Správy generálneho prokurátora SR o činnosti prokuratúry v parlamente vyjadril aj Čižnár „Pokiaľ ide o kauzu Grendel,.. tú kauzu Grendel zrušila Generálna prokuratúra. Generálny prokurátor to zrušil, celé to obvinenie,“ uviedol.

V prvom bode § 363 Trestného poriadku sa uvádza, že „generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.”

Maroš Žilinka urobil (fundované), viac ako 75-stranové rozhodnutie, bol to jeho zástupca námestník, kde jasne zdôvodnil, kde tuším viac ako v štyridsiatich prípadoch porušili vyšetrovatelia a rovnako prokurátori svoje kompetencie…

Námestník Generálneho prokurátora uvádza v rozhodnutí o zrušení stíhania v prípade Vladimíra Pčolinského vyše 40 paragrafov či odsekov, kde mal byť podľa neho porušený zákon. Tvrdenie Juraja Blanára hodnotíme ako ešte pravdivé. 

31. augusta 2021 Generálna prokuratúra rozhodla o zrušení stíhania bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského, ktorý bol obvinený z prijímania úplatku.

Vo veci rozhodol námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera, generálny prokurátor Maroš Žilinka sa kvôli možnému konfliktu záujmov vylúčil z rozhodovania v tejto kauze. 

Pčolinský mal podľa výpovedí prijať úplatok od Zoroslava Kollára, ktorému Generálna prokuratúra týmto rozhodnutím taktiež zrušila obvinenie

Námestník Kandera zrušil obvinenia na základe §363, ktorý dáva generálnemu prokurátorovi mimoriadnu právomoc zasahovať do prípravného konania.

Kanderovo rozhodnutie má 77 strán, argumentuje v ňom o.i. tým, že dôkazy proti obvinenému neboli dostatočne silné. Zároveň vyjadril nesúhlas so spôsobom, akým vyšetrovateľ postupoval pri začatí  oboch trestných stíhaní, v rámci ktorých bol Pčolinský obvinený a kritizuje postupy vyšetrovateľov a prokurátorov.

 V prípade obvinenia Pčolinského Kandera identifikoval 17 porušení Trestného poriadku a 11 porušení Trestného zákona. V prípade Kollára našiel podľa neho 14 porušení Trestného poriadku a 5 porušení Trestného zákona (s. 2,3). 

Zrušenie obvinenia Pčolinského a Kollára bolo terčom kritiky zo strany médií aj odbornej verejnosti. Jej hlavným dôvodom je fakt, že dôvodnosť a zákonnosť stíhania Pčolinského posudzovalo viacero súdov, pričom všetky videli dôvody na pokračovanie trestného stíhania. 

Prípad videlo 8 sudcov Najvyššieho súdu, dvaja sudcovia Špecializovaného trestného súdu a traja sudcovia Ústavného súdu.

Úrad špeciálnej prokuratúry uviedol, že „od vzniku Úradu špeciálnej prokuratúry nebolo nikdy rozhodnuté o zrušení obvinenia obvinenému, ktorého dôvodnosť trestného stíhania bola preskúmavaná v rámci konania o väzbe Špecializovaným trestným súdom a Najvyšším súdom Slovenskej republiky.”

Z rovnakých dôvodov návrh kritizovala aj prezidentka SR či Nadácia Zastavme korupciu.

To hovorí pán Sulík, ktorý … je tu 18 mesiacov a hovorí o tom ako bude už minulý rok v novembri, ako on bude stabilizovať ceny energie a doteraz sa nič nestalo.

Richard Sulík hovoril, že zastabiliizuje ceny energií predĺžením zmlúv na porpodu obnoviteľných zdrojov a rozloží tak dotácie v čase. To vláda ja presadila. Rovnako presadila zaplatenie časti historického dlhu energetikom zo štátneho rozpočtu, čo by inak museli platiť spotrebitelia. Môže byť legitímna debata, či vláda a Richard Sulík robí dosť na zamedzenie zvýšenia cien energií, nesedí ale, že Sulík a) nedostál svojmu sľubu z novembra, ani že doteraz b) „sa nič nestalo”. Tvrdenie Juraja Blanára preto hodnotíme ako nepravdivé. 

Ohlasovaná stabilizácia cien

Minister hospodárstva Richard Sulík spolu s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) v novembri 2020 oznámil snahu o stabilitu cien energií. Chceli to zabezpečiť zmenou v zmluvách na podporu obnoviteľných zdrojov energie z roku 2010. 

Ministerstvo s ÚRSO ohlásili plán na predĺženie tejto zmluvy o 10 rokov za podmienky zníženia výkupnej ceny od výrobcov. 

Podpora výrobcov zelenej energie tvorí podľa rezortu 18 percent z koncovej ceny. Zároveň je časťou cenového mixu, ktorý vie štát ovplyvniť.

Približne 40 percent z celkovej sumy tvorí podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) trhová, resp. burzová cena. Na ňu politici vplyv nemajú.

Zvyšnú 60-percentnú časť tvoria distribučné poplatky, ale aj tarify a iné náklady kompenzujúce straty a cenu dodávok. Tie reguluje práve ÚRSO. 

Vývoj cien energie

19. novembra 2020, v deň zverejnenia tlačovej správy, dosiahol vývoj ceny elektriny F PXE SK BL Cal-22 na Pražskej energetickej burze hodnotu 47,44 eur za megawatthodinu. 

Od zostavenia Matovičovej vlády 21. marca do novembra 2020 bola táto cena relatívne stabilná. K 14. septembru je to však už 104,75 eur za megawatthodinu. Táto cena tvorí asi 40 percent celkovej ceny elektriny, ktorú platia spotrebitelia. 

Podľa ÚRSO je za rastom cien elektriny na burzách vyššia cena ropy, zemného plynu a emisných povoleniek.  

Opatrenia vlády / ministerstva

Minister hospodárstva Richard Sulík predložil návrh zákona, ktorý má priniesť zníženie ročného objemu finančných nákladov predĺžením doby podpory a súčasným znížením ceny elektriny, ktorá bola výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie stanovená pri uvedení zariadenia do prevádzky.”

Štát tak ušetrí približne 70 miliónov eur a bude môcť splatiť historický dlh distribučným spoločnostiam. Návrh zákona parlament schválil 2. júna.

Vláda taktiež presadila zaplatenie 180 miliónov eur na podporu ekologických elektrární zo štátneho rozpočtu, ktoré by inak podľa platných pravidiel mali platiť spotrebitelia. Ide o dlh voči energetikom, ktorý predchádzajúce vlády tlačili pred sebou.