Juraj Blanár

Meno: Ing. Juraj Blanár
Rok a miesto narodenia: 1966, Žilina
Stav: ženatý, tri deti
Národnosť: slovenská

Vzdelanie: 1991 – Vysoká škola dopravy a spojov v Žiline, Stavebná fakulta, odbor: Rekonštrukcia a údržba dopravných ciest – cesty

Profesionálna kariéra:
Od 2012 – poslanec NR SR – podpredseda Zahraničného výboru NR SR
2010 – 2012 – poslanec NR SR – podpredseda Zahraničného výboru NR SR
2006 – doteraz – predseda ŽSK, druhé volebné obdobie
2002 – 2006 – poslanec NR SR – člen Výboru NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru NR SR pre európske záležitosti, podieľal sa na tvorbe viacerých zákonných iniciatív, ktorých cieľom bolo zlepšiť sociálnu situáciu obyčajných ľudí;
2001 – Váhostav-SK, a.s Žilina, riaditeľ odboru marketingu a technického rozvoja
1998 – Váhostav, a.s. Žilina, vedúci útvaru technického rozvoja
1996 – Váhostav, a.s. Žilina, vedúci útvaru technického rozvoja a strediska skúšobníctva
1994 – Váhostav, a.s. Žilina, vedúci strediska skúšobníctva
1991 – 1994 – VŠDS v Žiline, Katedra geotechniky, interný ašpirant a asistent
1991 – Žilinské komunikácie, s.r.o. v Žiline, technik údržby

Zahraničné stáže:
1996 – študijný pobyt v Anglicku na Aston University, University of Birmingham a vo firme WS Atkins Huntingdon, počas ktorého získal certifikát „Manažovanie projektu – Crown Agents International Training Centre, Worthing“ a certifikát skúšania stavebných materiálov – Providence Groupe Services, Birmingham, Anglicko
1993 – 1994 študijný pobyt na Aalborg University, Dánsko

Športové úspechy a aktivity:
Dvojnásobný majster Slovenska, majster a vicemajster Československa v ľahkej atletike v žiackych a dorasteneckých kategóriách.
Niekoľkonásobný účastník Bielej stopy SNP v bežeckom lyžovaní, vrátane najdlhšej trate 50 km.
V období 1986 až 1995 aktívne pôsobil v automobilovom športe na Slovensku a ČSFR ako spolujazdec v Rallye súťažiach a tiež ako zástupca riaditeľa medzinárodnej Rallye Matador Žilina.
Aktívne hrával aj futbal a stolný tenis.
Rekreačne sa venuje behu, lyžovaniu, cykloturistike – na „Stupavskom cyklomaratóne 2012“ sa umiestnil na 2. mieste v kategórii mužov vo veku 40-49 rokov.

Doplňujúce údaje:
Člen Slovakia – UK Alumni Association pri Britskej ambasáde a Britskej rade v Bratislave.
Člen Slovenského komitétu svetovej tunelárskej asociácie ITA a Slovenského komitétu svetovej asociácie pre betón FIB.
Zúčastnil sa aktívne viacerých domácich a medzinárodných odborných konferencií a kongresov.
Plynulo hovorí po anglicky – akademická úroveň podľa International English Language Testing System, The British Council Bratislava.

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Juraj Blanár

Juraj Blanár

Jedna z koaličných strán, kde pán minister (Ivan Korčok, pozn.) v súčasnosti je, má vzťahy s Národným Marine Le Pen alebo Ligou Severu v Taliansku, ktorí absolútne absolútne idú proti Európskej únii.

Súčasťou vládnej koalície je aj strana Sme rodina, ktoré je medzinárodne ukotvená v euroskeptickom hnutí Identita a Demokracia. Tvrdenie Juraja Blanára preto hodnotíme ako ešte pravdivé.

Ivan Korčok je nominantom strany Sloboda a Solidarita, ktorá po februárových voľbách 2020 vstúpila do koalície s hnutím OĽaNO a stranami Sme rodiny a Za ľudí. Juraj Blanár odkazuje na politiku strany Sme rodina.

Strana v roku 2019 vstúpila do hnutia Európa národov a slobody. Hnutie bolo predchodcom dnešnej politickej skupiny Identita a Demokracia, štvrtej najväčšej v Európskom parlamente. 

Spomedzi 76 zvolených poslancov tejto frakcie je 29 z talianskej strany LEGA, ktorej predsedom je Matteo Salvini. Francúzska strana Národné združenie, ktorej predsedníčkou je Marine le Penová, vo frakcii 23 europoslancov.

Marine le Pen a jej Národné zhromaždenie

V máji 2019 prišla Le Penová na Kollárovo pozvanie na Slovensko. 

Medzi v minulosti deklarované ciele jej krajne pravicovej strany patrilo prerokovanie všetkých Európskych dohôd, zavedenie kontrol na hraniciach medzi členskými štátmi, uzákonenie prednosti francúzskych zákonov pred európskymi a odstúpenie od spoločnej európskej meny.

Matteo Salvini a LEGA

Matteo Salvini nazval v roku 2013 napríklad euro zločinom proti ľudskosti”. O šesť rokov neskôr povedal, že mena Talianom ostáva a dúfa, že nikdo z jeho euroskeptickej strany nebude pochybovať o členstve krajiny v eurozóne. 

Taliansky denník La Repubblica v roku 2019 zverejnil informáciu, že Salvini pripravuje kampaň pre odchod z Únie. Ten to poprel s tým, že takýto nápad nebol nikdy na stole. 

LEGA však býva zaraďovaná medzi krajne pravicové euroskeptické strany.

Členovia skupiny Identita a Demokracia si prajú obmedzenie integrácie a vrátenie moci z Bruselu do rúk členských krajín.

Zahraničná politika strany Sme rodina

Sme rodina vo svojom predvolebnom programe uvádza, že chcú urobit' audit členstva Slovenska v Európskej únii. 

„Audit (...) potrebujeme nielen kvôli tomu, aby sme vedeli jasne a na základe overených údajov povedať, čo nám členstvo v EÚ dalo a čo nám vzalo. Potrebujeme ho predovšetkým kvôli tomu, aby sme vedeli pomenovať záujmy Slovenskej republiky v EÚ….”

Boris Kollár v roku 2019 uviedol, že európsky dom chcú „opraviť - nie zbúrať.”

Podpredseda hnutia Milan Krajniak v roku 2016 povedal, že ak príde snaha o centralizáciu EÚ a Slovensko už nebude môcť ovplyvniť takmer nič, malo by spolok opustiť. Podobne sa vyjadril aj Kollár. 

Zahraničnopolitickú orientáciu strany - a jej postoj k EÚ - skúmali aj politológovia z Univerzity Komenského Marta Králiková, Aneta Világi a Pavol Baboš. 

Zistili sklon k mäkkému euroskepticizmu - a teda k spochybňovaniu dnešného stavu integrácie, rušeniu niektorých inštitúcií a snahe o návrat niektorých kompetencií národným štátom.

Ak sa niekto ešte fotil nejak, tak to bol aj váš predseda (Richard Sulík – pozn.), ktorý vás nominoval na túto pozíciu a dokonca sa fotil pri lietadle, ktoré ani nebolo to lietadlo, ktoré malo byť.

Ivana Korčoka nominovala na post ministra zahraničných vecí SaS. 

Predseda strany Richard Sulík zverejnil v marci na svojom Facebooku fotku s lietadlom, o ktorom mylne predpokladal, že malo priniesť z Istanbulu zdravotnícke pomôcky zadržané pre colné prieťahy. 

Na fotke v skutočnosti bolo ukrajinské lietadlo, ktoré doviezlo z Číny zdravotnícke pomôcky, ktoré objednala ešte predošlá vláda. Sulík svoj status po upozornení opravil. 

Tvrdenie Juraja Blanára hodnotíme ako pravdivé.

Ten prieskum, ktorý sme videli (o tom, ktoré krajiny/zoskupenia pomáhajú Slovensku v boji s koronavírusom, pozn.), je mesiac starý.

Online prieskum agentúry Focus pre DenníkN ukázal, že 25 percent občanov hodnotí Rusko ako krajinu, ktorá Slovensku pomáha v boji s koronavírusom, hoci naše úrady žiadnu pomoc neevidujú.

Oslovovanie respondentov prebiehalo 25. a 26. marca 2020. Juraj Blanár tvrdenie povedal 19. apríla - t.j. o 24 dní (a nie mesiac) neskôr. Napriek tomu ho s ohľadom na ducha povedaného hodnotíme ako ešte pravdivé.

Dokonca v tej zásielke (milióna rýchlotestov, pozn.), ak si dobre spomínam, bolo niekoľko 100 000 kusov (testov na Covid-19, pozn.) aj zdarma, ktoré nám dala Čínska ľudová republika.

V rámci dodávky milióna rýchlotestov ich dostal štát zadarmo 10-tisíc (nie 100-tisíc). Nedostal ich však od čínskeho štátu ale od súkromného dodávateľa a jeho partnera. Tvrdenie Juraja Blanára preto hodnotíme ako nepravdivé. 

Ministerstvo vnútra pre Demagóg.SK potvrdilo, že 27. marca prišiel na Slovensko z Číny milión rýchlotestov na covid-19. Z tejto dodávky štát nakoniec kúpil pol milióna testov, zmluva je v Centrálnom registri s dátumom 23. apríl 2020. 

Rezort tiež uviedol, že súčasťou dodávky bolo aj 10-tisíc krvných rýchlotestov a 425-tisíc rúšok, ktoré dostalo Slovensko darom. Bol to však „dar od spoločnosti Refin a jej čínskeho partnera, nie priamo od Čínskej ľudovej republiky.”

6-tisíc darovaných rýchlotestov dostalo ministerstvo, po 2-tisíc klinika infektológie a lekárska fakulta. 

Juraj Blanár pre Demagóg.SK uviedol k počtu darovaných rýchlotestov uviedol, že nepamätá(m) si presný zdroj, kde (som) to čítal, preto len dodáva(m) link na jeden z článkov, ktorý uvádzal rôzne informácie.”

Článok, na ktorý odkazuje, hovorí o dodávke 100-tisíc rýchlotestov z Číny vo štvrtok, 19. marca. 

Z kontextu tvrdenia, ktoré Juraj Blanár v relácii povedal, však vyplýva, že nemohol myslieť túto dodávku ale dodávku milióna rýchlotestov 27. marca - medzi ktorými boli aj darované testy.

Dokonca samotní Češi prejavili záujem o tie rýchlotesty, ktoré vzápätí hneď ako prišli, po nástupe premiér Matovič povedal, že sú úplne zbytočné a treba ich vysypať do Dunaja.

Česká strana uviedla, že od Slovenska by odkúpila milión rýchlotestov z Číny, o ktorých premiér Igor Matovič - no PO nie PRED ich dodaní - povedal, že ich môžeme vysypať rovno do Dunaja. Tvrdenie Juraja Blanára hodnotíme ako ešte pravdivé.

Igor Matovič 25. marca uviedol, že po predchádzajúcej vláde našli na Ministerstve vnútra zazmluvnených milión rýchlotestov z Číny v cene 8,90 eura za kus. V Číne podľa neho kus stojí dva doláre. 

Absolútny bordel, iba na tejto jedinej položke. Milión rýchlotestov za deväť eur a rovno do Dunaja," uviedol

Môžeme potvrdiť, že minister vnútra Jan Hamáček hovoril s Denisou Sakovou. V prípade, že SR nebude mať o rýchlotestery záujem, je ČR pripravená ich odkúpiť,” uviedlo české Ministerstvo vnútra pre Hospodárske noviny.  

Slovenské Ministerstvo vnútra pre Demagóg.SK (29. apríla) potvrdilo, že 27. marca prišiel na Slovensko z Číny milión rýchlotestov na covid-19. 

Z tejto dodávky štát nakoniec predsa kúpil pol milióna testov, zmluva je v Centrálnom registri s dátumom 23. apríl 2020 - kus podľa nej stojí 9,90 eura.