Juraj Blanár

Meno: Ing. Juraj Blanár
Rok a miesto narodenia: 1966, Žilina
Stav: ženatý, tri deti
Národnosť: slovenská

Vzdelanie: 1991 – Vysoká škola dopravy a spojov v Žiline, Stavebná fakulta, odbor: Rekonštrukcia a údržba dopravných ciest – cesty

Profesionálna kariéra:
Od 2012 – poslanec NR SR – podpredseda Zahraničného výboru NR SR
2010 – 2012 – poslanec NR SR – podpredseda Zahraničného výboru NR SR
2006 – doteraz – predseda ŽSK, druhé volebné obdobie
2002 – 2006 – poslanec NR SR – člen Výboru NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru NR SR pre európske záležitosti, podieľal sa na tvorbe viacerých zákonných iniciatív, ktorých cieľom bolo zlepšiť sociálnu situáciu obyčajných ľudí;
2001 – Váhostav-SK, a.s Žilina, riaditeľ odboru marketingu a technického rozvoja
1998 – Váhostav, a.s. Žilina, vedúci útvaru technického rozvoja
1996 – Váhostav, a.s. Žilina, vedúci útvaru technického rozvoja a strediska skúšobníctva
1994 – Váhostav, a.s. Žilina, vedúci strediska skúšobníctva
1991 – 1994 – VŠDS v Žiline, Katedra geotechniky, interný ašpirant a asistent
1991 – Žilinské komunikácie, s.r.o. v Žiline, technik údržby

Zahraničné stáže:
1996 – študijný pobyt v Anglicku na Aston University, University of Birmingham a vo firme WS Atkins Huntingdon, počas ktorého získal certifikát „Manažovanie projektu – Crown Agents International Training Centre, Worthing“ a certifikát skúšania stavebných materiálov – Providence Groupe Services, Birmingham, Anglicko
1993 – 1994 študijný pobyt na Aalborg University, Dánsko

Športové úspechy a aktivity:
Dvojnásobný majster Slovenska, majster a vicemajster Československa v ľahkej atletike v žiackych a dorasteneckých kategóriách.
Niekoľkonásobný účastník Bielej stopy SNP v bežeckom lyžovaní, vrátane najdlhšej trate 50 km.
V období 1986 až 1995 aktívne pôsobil v automobilovom športe na Slovensku a ČSFR ako spolujazdec v Rallye súťažiach a tiež ako zástupca riaditeľa medzinárodnej Rallye Matador Žilina.
Aktívne hrával aj futbal a stolný tenis.
Rekreačne sa venuje behu, lyžovaniu, cykloturistike – na „Stupavskom cyklomaratóne 2012“ sa umiestnil na 2. mieste v kategórii mužov vo veku 40-49 rokov.

Doplňujúce údaje:
Člen Slovakia – UK Alumni Association pri Britskej ambasáde a Britskej rade v Bratislave.
Člen Slovenského komitétu svetovej tunelárskej asociácie ITA a Slovenského komitétu svetovej asociácie pre betón FIB.
Zúčastnil sa aktívne viacerých domácich a medzinárodných odborných konferencií a kongresov.
Plynulo hovorí po anglicky – akademická úroveň podľa International English Language Testing System, The British Council Bratislava.

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Juraj Blanár

Juraj Blanár

Vy (Ľubomír Galko, pozn.) ste odpočúvali svojich kolegov. Dokonca to potvrdil váš podpredseda Jozef Mihál….

Výrok sa týka kauzy odpočúvania civilistov Vojenským obranným spravodajstvom (VOS) z roku 2011. Po prevalení kauzy bol odvolaný z funkcie vtedajší minister obrany Ľubomír Galko a šéf Pavol Brychta. Súdny rozsudok doteraz nebol vydaný, avšak Galko nebol v prípade obžalovaný ani obvinený. Jozef Mihál, ktorý v čase odhalenia odpočúvania pôsobil ako minister práce a podpredseda strany SaS, vyjadril Galkovi dôveru. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
 
Výroky ohľadom odpočúvania Demagog.SK overoval viackrát - v marci a októbri 2018 u Ľubomíra Galka a Erika Tomáša.

V novembri 2011 po tom, ako boli zverejnené správy o odpočúvaní, vtedajší minister práce a podpredseda strany SaS Jozef Mihál vyhlásil, že verejnosť by mala dôverovať Galkovi, ktorý v prípade podniká potrebné kroky. "V tomto musíme všetci veriť ministrovi obrany, ktorý podniká príslušné kroky, aby prešetril situáciu, ktorá je," povedal Mihál. Vo februári 2017 Mihál SaS opustil a v septembri 2017 založil s Miroslavom Beblavým stranu Spolu - Občianska demokracia.

Vo februári 2016 na verejnom súdnom pojednávaní vypovedal bývalý podpredseda strany SaS Juraj Miškov, že Galko prišiel so zoznamom odpočúvaných do straníckeho sídla. Podľa Miškova bola na zozname uvedená aj jedna z jeho podriadených na ministerstve hospodárstva, kde v tom čase Miškov zastával funkciu ministra.

Bývalý minister obrany Ľubomír Galko odmieta tvrdenia, podľa ktorých mal vedieť o činnosti VOS. Podľa jeho slov VOS konala autonómne. V kauze bolo obvinených päť bývalých pracovníkov VOS, medzi ktorými bol aj jeho bývalý šéf Pavol Brychta, zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a poškodzovania cudzích práv. Dôvodom ich obvinenia boli podozrenia z toho, že dali sudcom schvaľovať odposluchy ľudí žiadosťami s predstieranými a vykonštruovanými dôvodmi. V roku 2015 však bolo voči bývalému šéfovi VOS zastavené trestné stíhanie s odôvodnením, že pri odpočúvaní nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa. Podľa denníka Pravda Ľubomír Galko nebol "obvinený v prípade odpočúvania aj napriek tomu, že ako minister mal  zodpovednosť a bol priamy nadriadený tajných, ktorí odpočúvali."

Aj napriek tomu, že kauza sa odohrala na prelome rokov 2010/2011 verejnosť doteraz (október 2018) nepozná finálny verdikt, za čo boli orgány činné v trestnom konaní často kritizované.

…táto verzia (o talianskej mafii, pozn.), ktorú sme povedali, je nateraz vylúčená. Nehovoril o tom, ani generálny prokurátor na svojej tlačovke.

Blanár sa odvoláva na tlačovú konferenciu, na ktorej začiatkom októbra Robert Fico novinárom povedal, že za dôveryhodné "musíme považovať vylúčenie verzie, že za vraždou mohla stáť talianska mafia prepojená na úrad vlády". Súvis s generálnym prokurátorom však neuviedol, nevysvetlil ani zdroj, ktorý by dokazoval toto tvrdenie. Je síce pravdou, že na tlačovej konferencii z 1. októbra generálny prokurátor o talianskej stope nehovoril, avšak to nemusí znamenať, že je vylúčená. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. 

2 .októbra Robert Fico na tlačovej konferencii, na ktorej sa zúčastnili okrem neho takmer všetci hlavní predstavitelia strany Smer-SD, uviedol: „Tak ako považujeme doterajšie výsledky oficiálneho vyšetrovania za dôveryhodné, za rovnako dôveryhodné musíme považovať vylúčenie verzie, že za vraždou mohla stáť talianska mafia prepojená na úrad vlády.“ Toto jeho tvrdenie vyvolalo vlnu kritiky, keďže sa neopiera o žiadny zdroj. To, odkiaľ mal Fico takúto informáciu, nevedela 3. októbra povedať ani ministerka vnútra Denisa Saková. 

Tlačová konferencia generálneho prokurátora, na ktorú sa Blanár odvoláva, sa uskutočnila 1. októbra. Oznámil na nej, kto sú v prípade vraždy obvinení, akým podielom sa na vražde pravdepodobne podieľali, či koľko za ňu dostali. To, od koho šli peniaze, a teda totožnosť objednávateľa, na konferencii neuviedol:

"Robí sa na tom, aby sme zistili, odkiaľ tá objednávka prišla, nezostane to len v tejto polohe. Kam to povedie, aký bude výsledok, je predčasné hovoriť. Je pravdepodobnosť veľmi vysoká, že ona vyplatila peniaze, ale je otázka, odkiaľ mala peniaze." 

Je pravda, že k talianskej stope sa generálny prokurátor počas tejto tlačovej konferencie nevyjadril. To však ešte neznamená, že je vylúčená, ako to uviedol Robert Fico o deň neskôr. 

…Si zoberte, že jeden denník nemenovaný (Denník N, pozn.), zverejnil verziu, ako to (únos Vietnamca, pozn.) vlastne bolo. Nejaké motorky, telefonáty atď. Vzápätí tento denník to sám poprel a označil to, že to nie je pravda.

Denník N zverejnil začiatkom augusta článok, ktorý podrobne opisuje únos a prevoz Vietnamca z Bratislavy do Moskvy. Krátko na to sa vo veci začalo vyšetrovanie, ktoré ukázalo, že vo svedectvách policajtov, ktoré v lete zverejnil Denník N, boli nepresnosti. Médium na ne samo poukázalo v článku v októbri 2018. V tejto súvislosti je dôležité podotknúť, že nepresnosti v prvom článku sú dôsledkom toho, že v tom čase vyšetrovanie prípadu bolo iba na začiatku. Medzi spomínanými verziami únosu Denník N publikoval ďalších 52 článkov o únose vietnamského občana, nejednalo sa teda o popretie "vzápätí", ako tvrdí Blanár. Keďže však Denník N skutočne opravil svoju pôvodnú správu, hodnotíme výrok ako pravdivý. 

2. augusta 2018 zverejnil Denník N rozsiahly a podrobný článok o tom, ako mal byť z územia Slovenskej republiky násilím do lietadla zavlečený občan Vietnamu. Denník N v ňom informoval, že na podrobnostiach spolupracoval s nemeckým Frankfurter Allgemeine Zeitung. Článok sa tiež opieral o svedectvá policajtov, ktorých mená denník neuviedol, no napísal, že ich má k dispozícii.

"Hovorili sme s príslušníkmi slovenských bezpečnostných zložiek, ktorí vedia o únose. Toto je príbeh, ktorý poznajú slovenskí policajti, a takto nám ho rozpovedali."

Na druhý deň od uverejnenia článku, 3. augusta 2018, polícia informovala, že sa týmito novými zisteniami, ktoré médium prinieslo, bude zaoberať. Ministerstvo vnútra ako aj Robert Kaliňák článok označili za "scifi", "nezmysel", "obludnosť", Kaliňák odmietol napríklad to, že by pred hotelom Bôrik telefonoval, či poukazoval na to, že "na teórii o únose cez Slovensko, ktoré prezentovali nemecké médiá, nesedí viacero vecí. V prvom rade na zozname cestujúcich, ktorý nám poskytli vietnamské úrady, nebolo meno tohto stíhaného občana Vietnamu a neprevážali sme ani žiadneho ležiaceho pacienta alebo spútaného človeka. Verím, že všetky okolnosti tohto prípadu vysvetlia oficiálne vietnamské orgány prijateľným spôsobom."   

Denník N zverejnil 1. októbra 2018 článok, kde sám poukazuje na nepresnosti zverejnené v auguste.

"Doterajšie vyšetrovanie ukázalo aj to, že v svedectvách policajtov, ktoré Denník N zverejnil, boli nepresnosti."

Jednou z nich je, že kolónu, ktorá išla s Vietnamcami na letisko, sprevádzalo päť motocyklov. Nebolo to tak. Policajti, s ktorými sme hovorili, si presun kolóny s uneseným mohli pomýliť s inou návštevou vietnamskej delegácie, ktorá bola na Slovensku vlani v marci a boli pri tom aj motorky.

Druhá chyba sa týka Kaliňákovho ochrankára Ladislava O. V prvom texte sme napísali, že do Moskvy letel s vietnamskou vládnou delegáciou. V skutočnosti zostal na Slovensku a odcestoval s Kaliňákom do Rakúska. Vyplýva to z výpisu hovorov, ktorý ukázal aj redakcii. Preukazuje to aj jeho komunikácia s centrálou na ochranke."

Čo sa týka Kaliňákovho telefonovania, podľa Denník N "Inšpekcia ministerstva vnútra preverovala aj informáciu, že Robert Kaliňák pred príchodom vietnamskej delegácie na Bôrik pred hotelom nervózne telefonoval a hovoril o pase. Vypočula preto trinásť policajtov, ktorí boli podľa nej na mieste. Viacerí povedali, že sa na návštevu delegácie už nepamätajú, iní zasa to, že Kaliňák netelefonoval."

Pokiaľ však ide o samotný únos, výpovede dvoch policajtov pred slovenskými vyšetrovateľmi podľa denníka potvrdzujú zavlečenie Vietnamca do slovenského vládneho špeciálu. 

"Potvrdili tak verziu, ktorú Denník N zverejnil začiatkom augusta na základe výpovedí policajtov, ktorí chceli zostať v anonymite."

…kto bol prvý a prišiel s verziou, že je potrebné prevziať moc? Bola to pani podpredsedníčka Nicholsonová, ktorá hovorila, že je potrebné urobiť revolúciu a svojim spôsobom ako prevrat.

Vyobrazeniu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ako zámienky na uskutočnenie štátneho prevratu, majdanu, destabilizácie štátu, zvrhnutia vlády a tiež prezentovaniu vyjadrení poslankyne Nicholsonovej ako nabádania alebo plánovania revolúcie sa venovali najmä konšpiračné, dezinformačné a propagandistické weby. Toto tvrdenie Blanára je však vybraté z kontextu celého vyjadrenia Nicholsonovej. Blogové a facebookové príspevky Nicholsonovej svedčia o tom, že poslankyňa mala na mysli personálne zmeny vo vláde a  podporovala pokojný priebeh protestných zhromaždení. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Nahrávku vyjadrenia poslankyne Nicholsonovej priniesol aj dezinformačný web infovojna. Lucia Nicholsonová v tejto nahrávke hovorí: ,,Máme za to, že polícia pod vedením Kaliňáka a Gašpara nedokáže objektívne vyšetriť a ja by som išla v tomto ešte ďalej - tu musí dôjsť k prevratu, tam tí ľudia nemajú čo ďalej robiť. Aj keby rovno odstúpil Kaliňák a Gašpar, tak si nemyslím, že bude objektívne vyšetrovanie zaručené. A preto si myslím že toto je na pád vlády." Z celkového kontextu je jasné, že Nicholsonová nehovorí o štátnom prevrate ale o zmene na pozícii ministra vnútra a policajného prezidenta.

Súhrn týchto konšpiračných teórii priniesol portál antipropaganda.sk. (článok 1, článok 2)

O tom, že Nicholsonová mala na mysli zmeny vo vláde a nie štátny prevrat, svedčí i príspevok na jej blogu, ktorý uverejnila 8.marca 2018: "Tá alternatíva môže vzísť jedine z predčasných parlamentných volieb. Slovensko, ktoré po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej precitlo, je iné Slovensko ako to, ktoré dalo v roku 2016 v parlamentných voľbách vláde R. Fica mandát."

Volanie po prevzatí moci alebo štátnom prevrate v dobe po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nevidno ani v statusoch Lucie Nicholsonovej na sociálnej sieti Facebook. Naopak, Nicholsonová 8. marca 2018 vyzvala ľudí k pokojnému priebehu pochodu Za slušné Slovensko. "Prosím, demonštrujme zajtra rozvážne a pokojne. Tí na druhej strane sú schopní vyvolať provokácie a roztržky, aby si potom mohli rozvíjať svoje konšpiračné teórie."

V rozhovore .týždňa zo 6.3.2018, a teda krátku dobu po vražde, s Nicholsonovou, Lipšicom, Remišovou a Čaputovou sa nijakým spôsobom nespomína prevrat či revolúcia. 

Podľa portálu iDnes.cz  bol jedným z prvých politikov, ktorí sa vyjadrili ku vražde Jána Kuciaka v súvislosti s vládou, prezident Andrej Kiska. Ten vo svojom stanovisku uviedol, že je potrebná rozsiahla a zásadná rekonštrukcia vlády alebo predčasné voľby. Opozičné strany SaS a Sme rodina sa vyslovili za predčasné voľby. Strana OĽaNO najskôr volala po odvolaní Kaliňáka a Gašpara no neskôr Veronika Remišová uviedla, že rekonštrukcia vlády už nie je možná. 


… významne nám pomohli eurofondy pri zmierňovaní tých (regionálnych, pozn.) rozdielov, (…).

Podľa štatistík OECD z roku 2016 Slovensko patrí medzi štáty s najväčšími regionálnymi rozdielmi hlavne čo sa týka výšky príjmov a miery nezamestnanosti (.pdf). Súvislosti s touto problematikou Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku poukázal na to, že napriek dobrým makroekonomickým výsledkom Slovenska niektoré regióny z tohto pozitívneho vývoja neprofitovali. Jedným z priorít Európskej komisie resp. jej kohéznej politiky je práve znižovanie regionálnych rozdielov medzi regiónmi EÚ. V programovom období 2014 - 2020 je pre najmenej rozvinuté krajiny Slovenska vyčlenená suma 9,13 milióna eur z celkovej sumy vynaloženej pre účely kohéznej politiky, ktorá predstavuje 13,9 milióna eur. Podľa riaditeľa INEKO Petra Goliaša, na Slovensku sa od roku 2013 regionálne rozdiely v miere nezamestnanosti pomaly znižujú, naopak rozdiely v miere chudoby či príjmoch sú nemenné, čoho dôkazom je aj analýza INEKO o regionálnych rozdieloch na Slovensku (.pdf, s. 2). Nakoľko však neexistuje výskum alebo štatistika, ktorá by skúmala priamy vzťah medzi eurofondami a zmiernením regionálnych rozdielov, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.