Ing. Július Brocka

Vzdelanie:

1976-1981 Slovenská technická univerzita v Bratislave, špecializácia – statika stavebných konštrukcií
1972-1976 Gymnázium J. Hollého v Trnave
1963-1972 Základná škola v Báhoni

Priebeh zamestnaní:

od r. 2006 poslanec Národnej rady SR za KDH
Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií (člen)
Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu (člen)
1998 – 2006 poslanec Národnej rady SR za KDH, predseda Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie, člen Stálej delegáci NR SR do Zhromaždenia Západoeurópskej únie
1994 poslanec NR SR, člen Rozpočtového výboru Národnej rady SR
marec – december 1994 minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
1990 poslanec Slovenskej národnej rady (SNR), zvolený ako člen Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) vo voľbách v roku 1990, 1992 a 1994
1981-1990 projektant v Stavoprojekte Trnava

Politická činnosť:

2000 podpredseda KDH pre ekonomiku
1999 člen Predsedníctva KDH
1997 predseda Krajskej rady KDH Trnavského kraja
1996 člen Predsedníctva KDH
1990-1992 predseda poslaneckého klubu KDH v SNR
1990-1996 predseda OKC KDH v Trnave

Ovláda francúzsky, anglický a ruský jazyk.

(zdroj: www.osobnosti.sk)

Člen strany: Kresťanskodemokratické hnutie (KDH)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Július Brocka

Július Brocka

Zajtra skupina poslancov predloží do Národnej rady tento návrh (Ústavný zákon o ochrane rodiny, pozn.). KDH tento návrh predkladalo aj v roku 2006 a vtedy neboli prezidentské voľby.

V septembri roku 2004, nie 2006, Ministerstvo spravodlivosti pod vedením Daniela Lipšica z KDH predložilo návrh zákona o rodine v roku 2004. Zákon bol neskôr vrátený prezidentom. V roku 2004 sa síce prezidentské voľby konali, ale už v apríli, teda niekoľko mesiacom pred predložením tohto návrhu zákona. 
V roku 2006 návrh zákona o rodine predložili len poslanci Madej (SMER) a Černá (ANO), a týkal sa rozvodov dohodou. Tento návrh neprešiel prvým čítaním.

Podľa údajov ŠÚ SR klesol počet narodených detí v roku 2012 oproti roku 2011. Samotný Štatistický úrad však upozorňuje že tento pokles má však na svedomí zmena metodiky zberu dát. Ak by ku zmene metodiky nedošlo, počet narodených detí by oproti roku 2011 narástol. J. Brocka zle interpretuje údaje ŠÚ SR. Od roku 2001 má pôrodnosť na Slovensku rastúci trend. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

Významný pokles narodených detí v roku 2012 oproti roku 2011, ktorý predstavuje až počet 5 288 (.pdf, s. 9) "Tento pokles je spôsobený zmenou v metodike zisťovania počtu 
narodených. Od roku 2012 sa do počtu narodených nezarátavajú narodené deti
matkám, ktoré majú trvalý pobyt na Slovensku, ale deti sa im narodili v zahraničí." 


Na základe dát ŠÚ SR sme vypracovali graf pôrodnosti na Slovensku od roku 2001. Posledné dva údaje zobrazujú dáta za rok 2012 so zmenou metodiky a ako by vyzerali čísla z roku 2012, ak by sa metodika nemenila.


Je štatisticky preukázané, že v rodinách, ktoré nie sú zosobášené, sa rodí menej detí. Sa rodí menej detí ako v rodinách, ktoré sú zosobášené.

Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože štúdia Ekonomickej komisie Spojených národov potvrdzuje, že v sledovaných európskych krajinách je v priemere pôrodnosť v manželstvách na mierne vyššej úrovni než mimo nich. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Štúdia Ekonomickej komisie Spojených národov potvrdzuje, že v európskych krajinách sú zosobášené páry plodnejšie (majú viac detí) než nezosobášené. Tento trend má síce výrazné odlišnosti medzi jednotlivými krajinami, napr. v krajinách (Francúzsko, Švédsko), kde je počet spolu žijúcich nezosobášených párov najvyšší, je ich plodnosť veľmi podobná plodnosti zosobášených. Naopak, v krajinách, kde je tento spôsob spolunažívania skôr raritou, ako Taliansko a flámska časť Belgicka majú nezosobášené páry veľmi nízku plodnosť. V ostatných krajinách ostáva plodnosť v manželstvách na mierne vyššej úrovni než mimo nich. Táto štúdia nesleduje Slovensko, sleduje však 14 európskych štátov.

Podľa štatistík Eurostatu v Európskej únii za posledné desaťročia dramaticky vzrástol podiel detí narodených mimo manželstva, a vo viacerých krajinách dosiahol nadpolovičnú hodnotu. V roku 2010 sa celkovo v 27 krajinách EU narodilo mimo manželstva 38,3% detí, čo je stále menej než polovica.  Výrok Júliusa Brocku hodnotíme ako pravdivý.

Brocka uvádza štatistiku neplodnosti "tu" teda na Slovensku. Podľa vyjadrenia hlavného odborníka Ministerstva zdravotníctva pre reprodukčnú medicínu a vedúceho lekár Centra reprodukčnej medicíny UNB Martina Petrenka, na Slovensku nemôže počať dieťa bez pomoci medicíny 15 až 20 percent párov. V roku 2011 uvádzal vtedajší hlavný odborník na reprodukčnú medicínu Ministerstva zdravotníctva Jozef Války uviedol, že "Ide približne o 15 percent partnerov, keď obaja majú normálny nález, ale nemôžu mať deti."

Vzhľadom na to, že Brocka uvádza číslo o pät percentuálnych bodov nižšie, výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Existujú viaceré štatistiky, ktoré udávajú priemernú neplodnosť v rôznych regiónoch:

Sanatórium pre liečbu neplodnosti píše, že "2 až 10% párov nie je schopných počať dieťa prirodzeným spôsobom". Odvolávajú sa na štatistiky WHO.
Americký vládny portál Women´s Health uvádza, že 10% žien v Spojených štátoch vo veku 15-44 rokov má ťažkosti s otehotnením alebo donosením dieťaťa. 
Americká spoločnosť pre reproduktívnu medicínu tvrdí, že 12% populácie v reproduktívnom veku je postihnuté neplodnosťou.
Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že až štvrtina párov v rozvojových krajinách trpí neplodnosťou.
Portál UpToDate tvrdí, že v Európe a Severnej Amerike sa každoročne vyskytne 15% párov, ktorým sa napriek úsiliu nepodarí počať.