Ing. József Nagy

Životopis
Meno a priezvisko: Ing. József NAGY
Miesto a dátum narodenia: Dunajská Streda, 11.03.1968
Rodinný stav: ženatý, otec štyroch detí
VZDELANIE:
1974 – 1982 Základná škola v Dunajskej Strede
1982 – 1986 Gymnázium s vyuč. jazykom maďarským v D. Strede
1987 – 1992 VŠE – Vysoká škola ekonomická, Bratislava
DOTERAJŠIE ZAMESTNANIE:
1996 – 2004 Národná marketingová spoločnosť s.r.o. – konateľ
1997 – 1999 Dunstav a.s. Dunajká Streda – obchodný riaditeľ
1999 – 2005 Agrostav Komárno a.s. – predseda DR
2002 –2010 4P publications s.r.o. – konateľ
2002 – 2010 THERMA a.s. – generálny riaditeľ a predseda predstavenstva
2008 – 2010 Agrostav Komárno a.s. – predseda predstavenstva
2010 – poslanec NR SR, výbor pre financie a rozpočet
súčasnosť – minister životného prostredia
Cudzie jazyky: maďarský jazyk – materinský, anglický jazyk- aktívne, nemecký jazyk, ruský jazyk –
pasívne
Práca s PC: Microsoft Word, Excel, Internet
Vodičský preukaz: A, B, E

Člen strany: MOST-HÍD - az együttműködés pártja – strana spolupráce (MOST-HÍD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

József Nagy

József Nagy

Viedol som tie rokovania vtedy sme to nazývali Zelená tripartita, kde boli prizvaní aj tí, ktorí nepripomienkujú alebo nemajú právo pripomienkovať zákony kvôli tomu, lebo nepozbierali 500 podpisov.

Podľa dostupných informácií plánoval do zelenej tripartity začleniť aj občanov, či dotknutých podnikateľov. Nagy pravdepodobne myslel, že zaradil do tripartity aj fyzické a právnicke osoby, ktoré podľa legislatívnych pravidiel nie sú definované ako povinne pripomienkujúce subjekty. Ide napríklad Greenpeace, s ktorými Nagy na tripartite komunikoval. Nie je však pravdou, že právo pripomienkovať vzniká až po nadobudnutí 500 podpisov. Verejnosť majú právo pripomienkovať aj bez 500 podpisov. Ak však dôjde k nazbieraniu 500 podpisov, ide o hromadnú pripomienku, ktorou sa predkladateľ musí zaoberať. Výrok vzhľadom na nepresnosť hodnotíme ako zavádzajúci.

Tlačová správa Ministerstva životného prostredia SR zo 16. februára 2012 spomína zelenú tripartitu ako medzirezortnú pracovnú skupinu:
"O ich význame a prínose dnes na pôde environrezortu diskutoval minister životného prostredia József Nagy spoločne s takmer 50-timi zástupcami Zelenej tripartity. Po prvýkrát tak zástupcovia samospráv, reprezentanti vlastníkov a užívateľov lesov, zástupcovia cestovného ruchu ako aj mimovládnych organizácií a podnikateľskej sféry prerokovali odborné návrhy zonácie, na ktorých sa počas šiestich stretnutí dohodla pracovná skupina zložená z vedeckých a akademických inštitúcií a z rôznych prírodovedných oblastí."

Zelená tripartita mala pozostávať zo zástupcovia priemyslu, tretieho sektora, ako aj miest a obcí.
SITA, 25. novembra 2010:
"Minister životného prostredia József Nagy (Most-Híd) má za sebou prvé pracovné stretnutie so zástupcami mimovládnych environmentálnych organizácií. Ako uviedol po stretnutí minister, hovorili spolu hlavne o prioritách jeho rezortu, o podmienkach spolupráce v tzv. zelených tripartitách. Ministrovo pozvanie dnes prijali zástupcovia Greenpeace, Slovenskej ornitologickej spoločnosti, BROZ - Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia, Ochrany dravcov na Slovensku a členovia Ekofóra."
Podľa informácii spravodajského portálu odpady-portal.sk, Nagy o svojom zámere vytvoriť zelenú tripartitu informoval už pri zvolení do funkcie ministra životného prostredia:

"József Nagy považuje za prioritu vytvorenie zelenej tripartity, do ktorej by chceli na ministerstve zapojiť organizácie zainteresované do ochrany prírody a životného prostredia. "Každá tripartita bude venovaná nejakej konkrétnej oblasti. Jej účastníkmi budú okrem zástupcov ministerstva životného prostredia aj neziskové organizácie, podnikatelia, vlastnícke skupiny a tiež dotknuté obce a obyvatelia“ uviedol József Nagy."

Podľa legislatívnych pravidiel vlády SR hromadná pripomienka s 500 a viac podpismi je pripomienka, ktorou sa predkladateľ musí zaoberať. Pripomienkovať však môže každá jedna fyzická osoba, verejnosť, nepotrebuje k tomu 500 vyzbieraných podpisov aby mohli vôbec pripomienku poslať.

Legislatívne pravidlá (.doc) vlády:
"Verejnosť môže zaslať pripomienky v elektronickej podobe prostredníctvom portálu, v elektronickej podobe na určenú elektronickú adresu alebo v listinnej podobe. ...Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa uskutoční vždy, ak predkladateľ nevyhovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa stotožnilo aspoň 500 fyzických osôb alebo právnických osôb."

Nagy mal pravdepodobne na mysli, že pozval na tripartitu aj iných ako povinne pripomienkujúce subjekty definované legislatívnymi pravidlami: 

Čl. 13, odsek 2:
a) podpredsedom vlády, ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy,
b) Úradu vlády Slovenskej republiky, sekcii vládnej legislatívy - odboru aproximácie práva,
c) Národnej banke Slovenska,
d) Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky,
e) Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky,
f) Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky,
g) zástupcom zamestnávateľov a zástupcom zamestnancov podľa osobitného predpisu,13) ak ide o návrh zákona týkajúci sa hospodárskych a sociálnych záujmov, ako aj ďalším orgánom a inštitúciám, ak to vyplýva z osobitného predpisu alebo ak tak určí vláda.

(3) Pripomienkové konanie k návrhu zákona sa uskutočňuje aj s vyššími územnými celkami, Združením miest a obcí Slovenska, Úniou miest Slovenska, hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou a mestami, ktoré sú sídlom kraja a s orgánmi a inštitúciami, ktorým sa ukladajú úlohy alebo ktorých sa problematika návrhu zákona týka, ako aj s verejnosťou, a to ešte pred predložením návrhu zákona na rokovanie vlády.

Hneď ako sme sa dozvedeli túto správu (zastavenie trestného stíhania vo veci Interblue, pozn.), tak ja som vyzval ministra vnútra Kaliňáka, aby konal a aby obnovil vyšetrovanie tejto kauzy.

8. Októbra 2013 vyzval József Nagy ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby obnovil vyšetrovanie v kauze predaja emisií Interblue Group, potom čo 7. Októbra 2013 pre televíziu Markíza hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Andrea Dobiášová uviedla: "Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry zastavil trestné stíhanie
vo veci z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na
postúpenie veci,"
  s tým, že rozhodnutie nie je právoplatné. 

TASR, 8. októbra 2013:
"Podľa poslanca polícia musí obnoviť vyšetrovanie kauzy, "lebo existuje výrok Špeciálnej prokuratúry SR, že štát už na začiatku uzavrel maximálne nevýhodnú zmluvu". Nagy trvá na tom, že pri predaji emisií za prvej Ficovej vlády sa stal "trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku" a došlo k "zneužitiu právomoci verejného činiteľa"."

Vzhľadom k tomu že pán poslanec Nagy vyzval ministra vnútra Roberta Kaliňáka deň potom ako sa zverejnilo stanovisko prokuratúry, hodnotíme tento výrok ako pravdivý.

Ja si myslím, že malo by to (ochrana proti povodniam, pozn.) byť v jednej ruke, ale a dokonca v tom čase sám som rezervovane sa vyjadroval k tým prehrádzkam a najmä k hospodárnosti využitia týchto prostriedkov.

Je pravdou, že v čase realizovania Projektu revitalizácie a integrovaného manažmentu povodí SR zaoberajúci sa výstavbou prehrádzok, sa Nagy ako vtedajší minister životného prostredia vyjadroval kriticky k finančným prostriedkom určených na tento projekt. 
V októbri 2010 vláda schválila Program revitalizácie a integrovaného manažmentu povodí SR, ktorý sa zaoberá ochranou proti povodniam prostredníctvom budovania prehrádzok, a ku ktorému bola vznesená kritika nielen zo strany odbornej verejnosti a občianskych aktivistov, ale aj zo strany ministerstiev. V čase schvaľovania tohoto programu Ministerstvo životného prostredia bola začlenené pod Ministerstvom pôdohospodárstva. Ministerstvo životného prostredia sa obnovilo od 1. novembra 2010. Ministrom životného prostredia sa stal J. Nagy. Správa o realizovaní Programu revitalizácie a integrovaného manažmentu povodí SR bola schválená 13. júla 2011. Ministerstvo životného prostredia neznieslo pripomienky, no Nagy program kritizoval. 
Rezervovaný postoj k prehrádzkam vyjadril Nagy v júli 2011. SME, 13. júla 2011:
"Ich vybudovanie pretlačil vládny splnomocnenec pre integrovaný manažment povodí a krajiny Martin Kováč a premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) na ne zo svojej rezervy vyčlenila 580-tisíc eur.

Optimizmus splnomocnenca i obcí však neopätujú ministerstvá, ktoré mali na protipovodňové opatrenia doteraz monopol. Kováčovej správe o pilotnom projekte v 23 obciach, ktorú dnes preberie vláda, neuverili. S ešte väčším počtom výhrad prišlo ministerstvo životného prostredia Józsefa Nagya (Most-­Híd), ktorému chýba zapojenie odbornej verejnosti, vyčíslenie nákladov na prevádzkovanie objektov či analýza ich prínosu."

Je pravdou, že opozícia navrhla vždy svojho vlastného kandidáta na post šéfa NKÚ a tento kandidát sa uchádzal o hlasy NR SR vždy sám. Celkovo navrhla opozícia svojho kandidáta už celkovo päťkrát. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 
Opozícia navrhla svojho kandidáta do voľby o post šéfa NKÚ celkovo už päťkrát. Treba však upozorniť, že išlo o troch rôznych kandidátov (Krnáča, Klimeša a Žilinku), pričom dvaja z kandidátov boli opozíciou navrhnutý až dvakrát (Krnáč, Klimeš). 

Posledná voľba šéfa NKÚ sa uskutočnila 28. mája 2013. Opozícia navrhla kandidáta Maroša Žilinku. Tohto kandidáta však nakoniec stiahla, keďže SMER presadil tajné hlasovanie. 
Pre doplnenie uvádzame aj predchádzajúce tri voľby šéfa NKÚ:
Údaje v nasledujúcej tabuľke vychádzajú zo stenografických prepisov schôdzí NR SR z 26.7.201218.9.201211.12.2012 a 14.3.2013

Dátum schôdze Kandidát Počet hlas. lístkov Neplatných Za Proti Zdržalo sa Počet potrebných hlasov
26.7.2012 Kamil Krnáč 146 9 53 33 51 74
18.9.2012 Kamil Krnáč 148 9 63 49 27 75
11.12.2012 Vladimír Klimeš 136 6 59 31 40 69
14.3.2013 Vladimír Klimeš 124 28 39 40 17 63

SMER-SD deklaroval, že podporí kandidáta opozície 10 hlasmi. Ak by sme započítali hypotetických 10 hlasov SMER-SD tak Klimeš získal 29 hlasov opozície. Tento počet hlasov 10 hlasov deklarovali predstavitelia SMER-SD v diskusných reláciách. Koľko hlasov v skutožnosti SMER dodal, nie je vzhľadom na tajnosť hlasovanie možné zistiť. 

Ak by sme započítali hypotetických 10 hlasov SMER-SD tak Krnáč by získal v prvej voľbe podporu 43 poslancov hlasov opozície a v druhých voľbách 53 hlasov, zatiaľčo v poradí tretej voľbe Klimeš 49 hlasov opozičných poslancov. 

Pán premiér povedal, že nejaké závažné skutočnosti (na Generálnej prokuratúre, pozn.) a doteraz sme sa nedozvedeli a nedostavil sa ani na výbor.

Výrok poslanca Nagya hodnotíme ako pravdivý, keďže je pravdou, že R. Fico hovoril o závažných skutočnostiach sa Generálnej prokuratúre, no tieto skutočnosti nebol celkovo už dvakrát ozrejmiť Brannobezpečnostnému výboru NR SR a raz sa nedostavil k tejto veci na Ústavnoprávny výbor NR SR. 

Opozičné strany sa domáhajú vysvetlenia "závažných udalostí" na Generálnej prokuratúre (GP), ktoré viedli k skrátenému legislatívnemu konaniu novely zameranej na riešenie kauzy Jozefa Čentéša. 

Robert Fico sa konkrétne nevyjadril o aké okolnosti ide, ale podľa jeho vyjadrení je nutná zmena vo vedení GP. Agentúry TASR a SITA 30. apríla 2013:
"Vláde sa hromadia informácie o generálnej prokuratúre, ktoré naznačujú, že tam musí nastať výmena vo vedení. „Zdá sa, že nefunkčnosť tejto inštitúcie ako takej nadobúda pomerne významný rozmer," konštatoval premiér Robert Fico po rokovaní vlády. Fico však odmietol konkretizovať informácie, ktorými disponuje, lebo je viazaný tajomstvom."

Na základe informácií agentúry SITA 13. mája 2013 sa premiér Fico vrátane poslancov za Smer-SD a predsedu výboru Pašku nedostavili na zasadnutie Brannobezpečnostného výboru NR SR (Výbor pre obranu a bezpečnosť), ktorý iniciovali opozičný poslanci.
"Premiér Robert Fico neprišiel na mimoriadne rokovanie parlamentného brannobezpečnostného výboru, na ktorom mal informovať poslancov o aktuálnom stave na Generálnej prokuratúre SR. Na zasadnutie sa nedostavili ani poslanci za Smer-SD vrátane predsedu výboru Jaroslava Bašku. Brannobezpečnostný výbor tak nebol uznášaniaschopný, na predsedu vlády márne čakali Richard Vašečka (OĽaNO), Ľubomír Galko (SaS) a nezaradení Daniel Lipšic a Alojz Hlina." 

Predseda vlády neprišiel ani na druhé pozvanie Výboru pre obranu a bezpečnosť 23. mája 2013:

"Poslanci Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť sa ani na druhý pokus nedozvedeli, pre aké závažné skutočnosti na Generálnej prokuratúre (GP) prijala vláda novelu o Ústavnom súde SR v zrýchlenom režime. Aj druhé mimoriadne rokovanie výboru, ktorého jediným bodom bola správa o aktuálnom stave na GP, sa totiž pre neuznášaniaschopnosť skončilo skôr, ako sa začalo. Dôvodom bola neprítomnosť väčšiny poslancov, neprišiel ani premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorý mal správu predniesť."
R. Fico mal prísť vysvetliť dianie na GP aj na Ústavnoprávny výbor. Predseda vlády nedošiel a výrok nebol uznášania schopný. Agentúra TASR 25. mája 2013 informovala:
"Po tom, ako sa šéf exekutívy ani poslanci Smeru-SD opakovane nedostavili na brannobezpečnostný výbor, témou by sa mal teraz zaoberať Ústavnoprávny výbor NR SR. Jeho rokovanie inicioval poslanec OĽaNO Miroslav Kadúc, pod návrh sa podpísali aj Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS), Martin Poliačik (SaS) a Radoslav Procházka (nezaradený). "Do pôsobnosti Ústavnoprávneho výboru NR SR patrí v zmysle rokovacieho poriadku kontrola činnosti GP. Dúfam, že predseda výboru Róbert Madej (Smer-SD) nebude pokračovať v ceste, ktorú nastolil jeho stranícky kolega z brannobezpečnostného výboru Jaroslav Baška. Ten trikrát zmaril rokovanie svojho výboru, a tak neumožnil vysvetlenie dôvodov na skrátené legislatívne konanie, ktoré podľa mojich vedomostí nepoznal a nepozná takmer nikto z poslancov NR SR," vyhlásil Kadúc."

Podľa informácií NR SR, najbližšie zasadnutie Ústavnoprávneho výboru bude 13. júna 2013. Najbližšie zasadnutie Výboru pre obranu a bezpečnosť je plánované na 12. júna 2013.