Mgr. József Berényi

József Berényi sa narodil 6. júna 1967. Vyštudoval históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Absolvoval aj postgraduálne štúdium na Central European University v Budapešti. V období 1994 – 1995 bol výskumným pracovníkom v New School for Social Research v New Yorku a v rokoch 1995 – 1999 pôsobil ako zahranično-politický tajomník za Maďarskú občiansku stranu (MOS).

V rokoch 1999 – 2000 bol poradcom ministra výstavby a regionálneho rozvoja SR a v rokoch 2000 – 2002 bol riaditeľom Odboru regionálneho rozvoja na Úrade vlády SR. V roku 2010 bol zvolený za predsedu Strany maďarskej koalície.

Člen strany: Strana maďarskej komunity (SMK)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

József Berényi

József Berényi

…zobrali na seba (Svet zdravia, pozn.), že 8 miliónov idú investovať v prvých piatich rokoch. Už 7 miliónov investovali teraz, teda od prebratia nemocnice.

V roku 2015 kúpila spoločnosť Svet zdravia (zo skupiny Penta Investments) nemocnice v Galante a v Dunajskej Strede. Výrok kandidáta Józsefa Berényiho sa zameriava na nemocnicu v Galante. Pri kúpe sa skutočne zaviazali k investíciam vo výške 8,7 milióna eur v najbližších piatich rokoch (2015 – 2020). Údaj o doteraz preinvestovaných siedmich miliónoch eur však nie je oficiálne zverejnený, preto sa nám túto informáciu nepodarilo vyhodnotiť. Najaktuálnejšia informácia o preinvestovaní 3,5 milióna eur pochádza z konca roku 2016.
Výrok kandidáta na post predsedu TTSK Józsefa Berényiho preto hodnotíme ako neoveriteľný.

Mgr. József Berényi je podpredsedom Trnavského samosprávneho kraja (TTSK), v nastávajúcich voľbách kandiduje na post predsedu TTSK.

Spoločnosť Svet Zdravia prevádzkuje sieť 17 regionálnych nemocníc na území Slovenska. Patrí do skupiny Penta Investments.

V júli 2015 portál etrend.sk v článku informoval o kúpe nemocníc v Galante a v Dunajskej Strede. "Obe nemocnice doteraz patrili Trnavskému samosprávnemu kraju. ... Prioritou pre Sveta zdravia bude podľa jej vyhlásenia okamžite riešiť problémy s finančnou zadlženosťou, s dlhodobou podinvestovanosťou a z toho vyplývajúcim zlým technickým stavom medicínskej techniky a budov nadobudnutých nemocníc. V priebehu nasledujúcich piatich rokov ich plánujú kapitálovo posilniť v celkovom rozsahu 20,4 milióna eur." (Vydavateľstvo TREND Holding vlastní spoločnosť News and Media Holding patriaca k finančnej skupine Penta.)
Ako informovala na svojich stránkach spoločnosť Svet zdravia: "Celková výška záväzkov po splatnosti oboch nemocníc je 9,2 milióna eur (Galanta: 1,9 milióna eur a Dunajská Streda: 7,3 milióna eur). Okrem zvládnutia tejto zložitej ekonomickej situácie Svet zdravia pripravuje prvú etapu investícií do medicínskej techniky, budov a do informačných technológií v objeme 4,8 milióna eur (GA: 3 milióny eur a DS: 1,8 milióna eur)."
Ľuboš Lopatka, generálny riaditeľ siete regionálnych nemocníc Svet zdravia, na stránkach spoločnosti spresnil: "Dôkazom, že k tejto úlohe pristupujeme zodpovedne, je garantovaná výška kapitálových investícií podľa kúpnej zmluvy počas najbližších piatich rokov v objeme 20,4 milióna eur (Dunajská Streda: 11,7 a Galanta: 8,7)."

V rokoch 2015 – 2020 sú teda v nemocnici v Galante skutočne plánované investície asi vo výške 8,7 milióna eur. 
Informácie v médiách z obdobia rokov 2015 – 2016 nasvedčujú tomu, že nemocnica skutočne navýšila svoj rozpočet, či už na rekonštrukciu a vybavenie rádiologického oddelenia (podľa článku mynitra.sme.sk za viac ako jeden milión eur), obnovenie pracoviska jednodňovej očnej chirurgie alebo napríklad rekonštrukciu výťahov v budove nemocnice.  
József Berényi v diskusii spomína, že niekoľko dní pred nakrúcaním diskusie prebehla zo strany TTSK kontrola splnenia záväzkov v nemocnici v Galante. Údaj o preinvestovaných 7 miliónoch teda môže pochádzať z tejto kontroly. Oficiálne zverejnené údaje, ktoré by potvrdzovali toto tvrdenie alebo opisovali aktuálny stav investícií, nie sú zverejnené ani na stránke spoločnosti Svet zdravia, Penta Investments, ani na webových stránkach TTSK. Nevieme preto jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť túto informáciu.
Podľa citácie generálneho riaditeľa siete Ľuboša Lopatku v článku na portáli svetzdravia.com, preinvestovala spoločnosť v galantskej nemocnici v roku 2016 3,5 milióna eur.



…poslanci z Galanty, Dunajskej Stredy, napriek tomu, že nemáme z toho priamy úžitok, ale hlasovali sme vždy za finančnú pomoc pre toto letisko.

V zastupiteľstve TTSK v súčasnom volebnom období sa hlasovalo o pohľadávkach piešťanského letiska raz, a to 22. apríla 2015. Návrh v prospech letiska bol schválený, pričom štyria poslanci z Galanty a Dunajskej Stredy neboli na hlasovaní prítomní a jeden poslanec z Dunajskej Stredy sa hlasovania zdržal. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 

Akcie piešťanského letiska vlastní TTSK (59,31 %), štát cez Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (20,65 %) a samotné mesto Piešťany (20,04 %). Jeho majetok má hodnotu vyše 22 miliónov eur. Na informačnom portáli TASR, bolo 21. novembra 2016 uverejnené, že "z dlžnej sumy 1,8 milióna eur predstavuje vyše 600.000 eur dlh predstavenstvu a dozornej rade na nevyplatených odmenách, 500.000 eur je záväzok za daň z nehnuteľnosti mestu Piešťany od roku 2010."

Na desiatom zasadnutí TTSK, 22. apríla 2015, bolo jedným z bodov aj rokovanie o budúcnosti piešťanského letiska. „Návrh na postúpenie pohľadávky spoločnosti SMS TTSK s.r.o., Starohájska 10, 917 01 Trnava voči dlžníkovi – spoločnosť Letisko Piešťany, a.s., Žilinská cesta 597/81, 921 01 Piešťany na Trnavský samosprávny kraj a jej vklad do základného imania spoločnosti Letisko Piešťany, a.s.“ (str.13, .pdf)

Ako sa aj ďalej v zápisnici píše, v podstate išlo o prevod pohľadávky spoločnosti SMS TTSK s.r.o. vo výške 1 459 213,84 € na Trnavský samosprávny kraj za odplatu vo výške 1 €. Dôvodom tohto prevodu bolo oddlženie spoločnosti Letisko Piešťany, a.s., a to spôsobom kapitalizácie pohľadávky. To znamená, že akcionár - TTSK nestratí svoju pohľadávku voči spoločnosti Letisko Piešťany, a.s., "ale jej kapitalizáciou dôjde k navýšeniu jeho majetkovej účasti a posilneniu vplyvu na rozhodovacích právach akcionára." 

Na stránke Trnavského samosprávneho kraja nájdeme výsledky hlasovaní na jednotlivých zasadnutiach. Zasadnutie z 22. apríla 2015 je jediné v tomto volebnom období, počas ktorého poslanci hlasovali o živote a budúcnosti piešťanského letiska, pričom hlasovanie dopadlo nasledovne (str.15, .pdf). Návrh na postúpenie pohľadávky spoločnosti SMS TTSK s.r.o. voči dlžníkovi – spoločnosť Letisko Piešťany, a.s., na Trnavský samosprávny kraj a jej vklad do základného imania spoločnosti Letisko Piešťany, a.s. bol schválený. 32 poslancov hlasovalo v prospech návrhu a dvaja sa zdržali. (Výpis hlasovania, bod 8, .pdf)

V zastupiteľstve TTSK zasadá osem poslancov za obvod Dunajská Streda a sedem poslancov za obvod Galanta. Na hlasovaní o piešťanskom letisku z apríla 2015 ale boli štyria z týchto poslancov neprítomní - Nagy, Kvarda, Gál a Érsek (neskoršie nahradený Lászlóm Miklósom). Poslanec László Bacsó, zvolený za okres Dunajská Streda z SMK, sa ako jediný z prítomných poslancov za Dunajskú Stredu resp. Galantu zdržal hlasovania. Ostatní prítomní za návrh zahlasovali.

…cesty prvej triedy v niektorých okresoch sú v oveľa horšom stave, ako cesty druhej a tretej triedy. Napríklad v (v okrese, pozn.) Dunajskej Strede (…).

Podľa dokumentu Slovenskej správy ciest Prehľad stavu ciest I., II. a III. triedy (stav ciest k júnu 2017) sa nachádza na území TTSK skoro 268 km cesty I. triedy, z toho 13,1% úseku je označené za havarijný. Najviac havarijných a nevyhovujúcich úsekov ciest I. triedy(.pdf, s. 12) je v okrese Skalica (49,66%), Senica (47,59%) a Dunajská Streda (38,09%). V niektorých okresoch Berényiho tvrdenie platí (napríklad spomenutý okres Dunajská Streda alebo Trnava), avšak nie je až taký veľký rozdiel v pomere nevyhovujúcich alebo havarijných úsekov k celkovej siete ciest I. alebo II. a III. triedy. V niektorých okresoch, naopak, jeho tvrdenie vôbec neplatí. Je to napríklad okres Piešťany či Galanta. Berényiho výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Na území TTSK sa nachádza celkom 268 kilometrov cesty I. triedy, ďalších 527 kilometrov cesty II. triedy a 1065 kilometrov III. triedy (.pdf, s. 29). Demagog.SK porovnával pomer nevyhovujúcich alebo havarijných úsekov k celkovej siete ciest I., II. a III. triedy. Úseky sú klasifikované Slovenskou správou ciest do piatich kategórií (stav veľmi dobrý, dobrý, vyhovujúci, nevyhovujúci a havarijný).

V spomenutom okrese Dunajská Streda je až 38,09 % ciest I. triedy v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave. Nevyhovujúce alebo havarijné úseky tvoria 28,64 % ciest II. a 23,54 % ciest III. triedy. Skutočne sú tak cesty I. triedy v tomto okrese v horšom stave, ale rozdiel nie je až taký významný.




V okrese Galanta je v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave 22,1 % ciest I. triedy, 23,71 % ciest II. a 18,02 % ciest III. triedy, čiže cesty I. triedy sú o niečo v lepšom stave.

V okrese Hlohovec je podiel úsekov s nevyhovujúcim alebo havarijným stavom 19,91 % u ciest I. triedy, 8,81 % u ciest II. a 14,75 % u ciest III. triedy. V okrese Piešťany je len 0,29 % ciest I. triedy v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave, u ciest II. triedy je podiel týchto úsekov 2,34 % a u ciest III. triedy 10,56 %, čiže Berényiho výrok neplatí ani v tomto okrese. V okresoch Senica a Skalica je skoro polovica ciest I. triedy v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave, je to 47,59 % a 49,66 %. V trošku lepšom stave sú cesty II. a III. triedy v Senici, 30,79 % a 25,09 %. V Skalici naopak až 57,10 % ciest II. triedy a 20,91 % ciest III. triedy je v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave. Berényiho tvrdenie by platilo pre trnavský okres, tam 14,05 % ciest I. triedy je v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave oproti 7,13 % ciest II. a 4,22 % ciest III. triedy.





Ako o tom písal aj regionálny portál denníka SME: "Trnavský samosprávny kraj v tomto volebnom období obnovil 80 kilometrov ciest II. a III. triedy za 23,2 milióna eur. Kraj má vo vlastníctve 1 584 kilometrov ciest, ich opravu a údržbu zabezpečuje rozpočtová organizácia Správa a údržba ciest."

Podľa výsledkov volieb do VÚC v roku 2013, ktoré uverejnil Štatistický úrad, vidíme, že v Trnavskom kraji v druhom volebnom kole skončil József Berényi na druhom mieste s počtom hlasov 31 884, čo predstavuje oproti víťaznému kandidátovi Tiborovi Mikušovi podiel hlasov 39,73 %. Po zaokrúhlení môžeme povedať, že Berényiho podiel z počtu hlasov bol 40%. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

V roku (19)91, po revolúcii, nás bolo najviac (členov maďarskej menšiny, pozn.) a dnes je nás najmenej v porovnaní s rokom 1961, takže je tu veľký úbytok.

Podobný výrok Józsefa Berényiho sme overovali 25. februára 2016. Podľa portálu infostat sa k maďarskej národnosti pri sčítaní v roku 1961 hlásilo 518 782 obyvateľov, v poslednom sčítaní to bolo 458 467. Taktiež platí, že v roku 1991 sa k maďarskej národnosti hlásilo z dokumentovaných rokov najviac obyvateľov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

V roku 1991 bol počet obyvateľov maďarskej národnosti na území Slovenska 567 296. V nasledujúcich rokoch došlo k poklesu počtu obyvateľov hlásiacich sa k maďarskej menšine a pri sčítaní obyvateľstva v roku 2011 ich bolo 458 467. Podľa posledných údajov z roku 2014 bolo na Slovensku celkovo 457 000 občanov maďarskej národnosti. Od roku 1991 teda došlo k poklesu príslušníkov maďarskej menšiny o 110 296.V nasledujúcom grafe je možné vidieť vývoj počtu obyvateľov maďarskej národnosti na základe sčítania obyvateľstva od roku 1950 po zatiaľ posledné sčítanie. Zatiaľ posledné sčítanie obyvateľov na Slovensku prebehlo v roku 2011. K maďarskej národnosti sa pri tomto sčítaní prihlásilo 458 467 (.pdf, s.7) obyvateľov. V medzicenzovom období 2001–2011 sa teda znížil počet obyvateľov hlásiacich sa k maďarskej národnosti o 62 061.


Aj vo vyjadrení ako podiel celkovej populácie môžeme pozorovať úbytok občanov hlásiacich sa k maďarskej národnosti.


Podľa najaktuálnejších informácií Štatistického úradu z roku 2014 bolo v uvedenom roku na Slovensku 457 000 občanov hlásiacich sa k maďarskej národnosti. Treba poznamenať, že pri sčítaniach obyvateľstva pred rokom 1991 bol počet uvedených národností značne obmedzujúci a chýbala tu napríklad možnosť uvedenia rómskej národnosti. Počet obyvateľov, u ktorých nebola zistená národnosť, klesol z 382 493 v roku 1991 na 8 782 v roku 2011.