Jozef Žiška

Photo by: TASR, link: http://www.24hod.sk/ziska-chcem-tvorit-vyvazenu-komunalnu-politiku-pre-trencanov-cl317209.html

Člen strany: Bez príslušnosti (Nestraníci)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Jozef Žiška

Jozef Žiška

Tento (železničný, pozn.) most má poškodený stredný pilier a plavebná výška nezodpovedá normám, ktoré na túto cestu treba.

Most naozaj má poškodený pilier a pokiaľ mesto chce most využiť pre nové účely, musí most navýšiť na potrebnú plavebnú výšku. V lete 2014 stredný pilier mosta podmyla voda, ktorá odplavila jeho oporné kamene (RTVS, 00:19:30) v dôsledku zvýšeného prietoku rieky.

Plavebná výška starého železničného mosta sú 4 metre, čo nespĺňa normu (.doc, s. 5) Dunajskej stratégie na úrovni 7 metrov. V prípade, že by mesto chcelo využívať most ako cestný, musel by most splniť túto normu okamžite, v prípade iného využitia až po vstupe stratégie do platnosti.

Primátori okolitých miest sme vytvorili v roku 2000 Združenie na rozvoj stredného Považia, kde sme vypracovali ponuky, alternatívy priemyselných parkov. Od Púchova po Nové Mesto, až po Bánovce.

O združení s názvom Združenie na rozvoj stredného Považia sa nám nepodarilo nájsť žiadnu zmienku. V dokumente s názvom Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trenčianskeho samosprávneho kraja vypracovaným v roku 2003 Úradom Trenčianskeho samosprávneho kraja, na ktorého vypracovaní sa podieľali tiež rôzne osoby, sa však spomínajú Združenie pre rozvoj Považia a Združenie pre región Považia (pdf, s. 6). Tieto združenia taktiež stáli za vypracovaním podkladov pre regionálnu koncepciu priemyselných parkov, ktoré zmieňuje Žiška. Z dokumentu taktiež vyplýva, že tieto podklady boli vypracované v roku 2001, čo znamená, že združenie, ktoré Žiška spomína, mohlo byť založené v roku 2000. Keďže ale nie je možné dohľadať žiadne informácie o zakladateľoch, či členoch oboch daných združení, a tým pádom ani zistiť, či je jedno z týchto združením tým, ktoré Žiška myslel, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.

Keď som odchádzal z mesta … tak som asi ako jediný na Slovensku odovzdával mesto s prebytkovým rozpočtom, s vysporiadaným majetkom a s fungujúcimi mestskými organizáciami .. odovzdal som vtedy 52 miliónov (SKK, pozn.) prebytku finančného …

Nepodarilo sa nám zistiť presné údaje o hospodárení mesta Trenčín za rok 2002, dostupné zdroje však naznačujú, že mesto v posledných rokoch Žiškovho pôsobenia vo funkcii primátora vykazovalo prebytok v hospodárení. Nie je však pravda, že by žiadne iné mesto v tom čase nemalo prebytok v rozpočte. Pri náhodnom preverovaní ostatných slovenských miest sme narazili na niekoľko takýchto prípadov. Výrok na základe uvedeného hodnotíme ako nepravdivý.
Podľa oficiálnej stránky mesta Handlová, malo mesto za rok 2002 prebytok v rozpočte. Podobne Žárnovica uvádza na svojej stránke informácie o rokoch 2002 až 2007, kedy bolo finančné hospodárenie mesta ukončené prebytkom. Aj mesto Prešov uzatváralo svoje hospodárenie s účtovným prebytkom, a to napr. v roku 2000, 2001 alebo 2003. Aj rozpočet Prešova na rok 2002 bol schválený ako prebytkový, nepodarilo sa nám však overiť, či v prebytku aj skutočne ostal.

Jozef Žiška končil na poste primátora mesta Trenčín koncom roku 2002. Začiatkom daného roku Mestské zastupiteľstvo schválilo rozpočet s miernym schodkom, nepodarilo sa nám však nájsť informácie o stave koncom roku 2002 a teda pri odchode Žišku z funkcie. Z dostupných informácií ale vyplýva, že počas predchádzajúcich rokov Žiškovho pôsobenia vo funkcii primátora bolo možné záverečné účty mesta označiť za prebytkové.

Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže na základe informácií z rozpočtov mesta Trenčín z rokov 2005-2014 (a teda posledných desiatich rokov) bola hodnota príjmu z predaja kapitálových aktív, pozemkov a nehmotných aktív, čo všetko je možné brať ako majetok mesta presne 2 672 421 974,38 Sk a teda niečo vyše 2,6 miliardy korún. Keďže Jozef Žiška hovorí o majetku predanom za 12 rokov, dá sa predpokladať, že daná suma bude ešte vyššia.

Keď sa pozrieme na spotrebu mesta ako vlastnej organizácie, tak z roka na rok narastá. Mzdový fond sa zvyšuje a výkonnosť tohto aparátu profesionálne zaostáva.

Je pravda, že v posledných rokoch rástli v Trenčíne výdavky na mzdy zamestnancov a taktiež režijné náklady. Výrok hodnotíme ako pravdivý napriek tomu, že sa nám nepodarilo získať žiadne informácie ohľadom výkonnosti personálneho aparátu, a teda nedokážeme posúdiť, či tento "profesionálne zaostáva".
Podľa záverečných účtov, boli výdavky mesta Trenčín na "Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania" nasledovné:
Schválený rozpočet v € Upravený rozpočet v € Plnenie v €
2010 (.pdf) 9 121 028 9 073 258 8 603 309
2011 (.pdf) 8 607 383 8 489 743 8 451 958
2012 (pdf.) 8 972 844 9 050 107 9 075 183
2013 (.pdf) 9 024 544 9 543 548 9 457 617
2014 (.pdf) 9 484 272 (spočítané podľa tabuľky) údaje nie sú k dispozícii údaje nie sú k dispozícii

Podľa rozpočtu (.pdf, str. 12) mesta Trenčín, predstavujú režijné náklady: "mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania, poistné a príspevky do poisťovní a tovary a služby". Inými slovami možno povedať, že sú to bežné výdavky očistené od bežných transferov a splácania úrokov. Režijné náklady mesta Trenčín boli nasledovné (údaje sú spočítané na základe tabuľky):

Schválený rozpočet v € Upravený rozpočet v € Plnenie v €
2010 (.pdf) 23 139 535 24 166 806 22 427 306
2011 (.pdf) 22 787 215 24 492 434 23 979964
2012 (.pdf) 26 627 935 27 404 398 26 659 312
2013 (.pdf) 26 778 284 27 931 247 27 038 929
2014 nie sú k dispozícii súhrnné dáta nie sú k dispozícii súhrnné dáta nie sú k dispozícii súhrnné dáta