Jozef Viskupič

Člen strany: Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Jozef Viskupič

Jozef Viskupič

…pán Mikuš totiž to ani nepredstavil svoj volebný program, ľudia veľmi nemali čo porovnávať…

Na základe analýzy volebnej kampane do predsedníctva VÚC 2017 v TTSK môžeme konštatovať, že zatiaľ čo novozvolený Jozef Viskupič viedol pomerne intenzívnu kampaň založenú na komplexnom volebnom programe, dosluhujúci predseda Tibor Mikuš kampaň viedol len v nízkej miere a ucelený volebný program nezverejnil. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Mikušova kampaň nejaví známky intenzity ani neponúka ucelený volebný program. Kampaň sa začala až v októbri, tzn. 4 týždne pred voľbami. Mikuš neplánoval organizovať žiadne volebné zhromaždenia ani stretnutia s novinármi. Jeho postoj ku kampani dopĺňajú aj jeho vyjadrenia, ktoré naznačujú, že jeho stratégiou vo voľbách nie je dôraz na kampaň. Pre MyTrnava povedal: "Som presvedčený, že dosiahnuté pracovné výsledky sú viac ako propagačná kampaň." Podobný prístup k volebnej kampani pritom môžeme sledovať aj v roku 2013, kedy Mikuš odkázal, že osobné mítingy neplánuje, lebo s občanmi sa stretáva priebežne počas celého obdobia pri plnení pracovných povinností. Mikuš nemal vo voľbách 2013 ani vlastný web, a to platí aj pre súčasné voľby. Pre Mikuša sme nenašli ani osobnú stránku, ani stránku na facebooku. Jedinou hmatateľnou podobu kampane boli prenajaté bilboardy s heslom "Zodpovedne a vytrvalo". Na základe týchto informácií môžeme tvrdiť, že Mikuš nepredstavil ucelený volebný program.

Z Viskupičovich slov tiež vyplýva, že na rozdiel od Mikuša, on program mal. To potvrdzuje dokument o budúcnosti kraja s názvom Spolu vytvoríme kraj, ktorý zverejnil ešte v septembri. Propagoval ho aj na vlastnej stránke. Dokument je príkladom komplexného volebného programu. Rieši školstvo, zdravotníctvo, dopravu a iné. Volebný program bol súčasťou širšej kampane, ktorá výrazne využívala internet a sociálne siete - už spomenutá vlastná stránka, no tiež Viskupičov profil na facebooku, a tiež stránka OĽaNO.

Na záver teda konštatujeme, že Mikuš nepredstavil ucelený volebný program, a teda nie je možné ho porovnávať s Viskupičovým. Viskupič v jednokolovej voľbe vyhral s 42,91 % hlasov. Mikuš skončil druhý s 30,56 %.

Podľa aktuálnej analýzy ciest II. triedy v Trnavskom kraji, ktorú realizuje Slovenská správa ciest každý rok, je 182,8 km úsekov nevyhovujúcich a 25,7 km úsekov v havarijnom stave. Spolu je teda týchto ciest 208,5 km. Výrok kandidáta na post Trnavského samosprávneho kraja teda nebol fakticky pravdivý. Výrok Jozefa Viskupiča preto hodnotíme ako nepravdivý.

Analýzu ciest realizuje každoročne Slovenská správa ciest (SSC). V dokumente Celkový prehľad stavu vozoviek cestných komunikácií SR, ktorú vydala SSC 1. januára 2017, (.pdf, s. 73) sú cesty II. triedy rozdelené na základe ich stavu do kategórií "veľmi dobrý", "dobrý", "vyhovujúci", "nevyhovujúci" a "havarijný". Z hľadiska vyjazdených koľají a pozdĺžnej nerovnosti (IRI) je 4,2 %(22,1 km) ciest v Trnavskom kraji vo veľmi dobrom stave, 23,9 % (126,2 km) v dobrom stave, 32,3 % (170,3 km) vo vyhovujúcom stave, 34,7 % (182,8 km) v nevyhovujúcom stave a 4,9% (25,7 km) ciest je v havarijnom stave. V nevyhovujúcom a havarijnom stave je v Trnavskej župe teda spolu asi 208,5 km ciest druhej triedy. Údaj, ktorý vo svojom výroku Jozef Viskupič použil teda nie je presný. Najviac nevyhovujúcich a havarijných úsekov je v Banskobystrickom kraji, a to 297,6 km.

Je možné, že Jozef Viskupič použil výsledok merania stavu ciest II. triedy podľa ukazovateľa "pozdĺžnej nerovnosti (IRI)", kde je dĺžka nevyhovujúcich úsekov v Trnavskom kraji 148,3 km a 14,9 km je v havarijnom stave. Výsledky prezentované vyššie sú z meraní na základe pozdĺžnej nerovnosti i vyjazdených koľají.

Jozef Viskupič hovorí o piešťanskom letisku, ktorému hrozila likvidácia alebo zánik minulý rok po tom, ako sa zistilo o jeho katastrofálnom hospodárení a obrovskom dlhu. Viskupič spolu so svojimi kolegami z OĽaNO na kauzu upozorňoval, ale nie je možné zistiť, akú úlohu hrala ich aktivita v konečnom rozhodnutí o osude letiska. Výrok je neoveriteľný. 

Najväčší akcionár letiska je TTSK a jeho predseda Tibor Mikuš bol dlho za to, aby letisko skončilo v likvidácii. Napokon sa letisko podarilo zachrániť po príspevku štátu v hodnote 160 000 €.

Viskupič a opozičné hnutie OĽaNO-NOVA upozorňovali na podozrivé spravovanie letiska krajom a jeho napojenie na podnikateľa Vladimíra Poóra, či finančnú skupinu Slavia Capital a domnievali sa, že je za tým snaha pomocou likvidácie sprivatizovať letisko.
Valné zhromaždenie akcionárov ohľadne letiska však o likvidácii nakoniec nerokovalo a ohlásilo možný príchod zahraničného investora. Viskupič napokon pre TASR uviedol, že "úloha poslancov ako mediátorov pri záchrane letiska bola do bodky splnená"

Zlúčenie Slovenskej správy ciest a Národnej diaľničnej spoločnosti avizoval Árpád Érsek (Most-Híd) už v roku 2016 a neskôr aj v máji 2017, ako o tom píše aj portál sluby.sme.sk. Spojením dvoch firiem spadajúcich pod Ministerstvo dopravy, by mala vzniknúť spoločnosť, ktorá bude mať na starosti cesty I. triedy, rýchlostné cesty a diaľnice. Sľub by mal byť splnený do konca roku 2018. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Najmenej ciest v nevyhovujúcom až havarijnom stave má Žilinský kraj - 9%, po ňom nasleduje Nitriansky kraj. Košický a Trnavský sa delia o tretie miesto s niečo cez 21 %. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Spoločnosť Slovenská správa ciest každoročne uverejňuje na svojom webe prehľad stavu ciest I., II. a III. triedy. Najnovší dokument (s.20, .pdf) z júna 2017 ukazuje stav ciest II. triedy na základe hlavných prehliadok vykonaných v roku 2017. Podľa neho dokážeme spočítať a porovnať nevyhovujúci až havarijný stav ciest II. triedy v percentách v jednotlivých krajoch. 

Najmenší počet havarijných až nevyhovujúcich ciest má Žilinský kraj so súčtom 9 %. Druhý najlepší je Nitriansky kraj so 17 % a na treťom mieste je Trnavský a Košický kraj s 21 %.