Jozef Mikloško

Člen strany: Kresťanskodemokratické hnutie (KDH)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Jozef Mikloško

Jozef Mikloško

Ale napríklad v Mníchove majú 5-tisíc zamestnancov, mníchovská diecéza, ktorí sú na plný úväzok, ktorým odvody platí a to sú zamestnanci cirkvi.

Jozef Mikloško hovorí o počte zamestnancov na nepastorálnych pozíciách v Mníchovskej diecéze. Podľa oficiálnej stránky Mníchovskej arcidiecézy bol v roku 2014 počet zamestnancov pracujúcich na plný úväzok 9516. Z toho spolu 8253 pôsobilo na nepastorálnych pozíciách, a 1263 v pastoračnej službe. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Z celkového počtu 9516 bolo zamestnaných 3790 ľudí v centrách starostlivosti o deti, 1263 v pastoračnej službe, 1390 vo farnostiach, 1277 v diecéznych školách, 868 vo volebnej pozorovateľskej misii, 471 učiteľov náboženstva a nakoniec 457 bolo zamestnancov v diecéznych centrách pre starostlivosť o deti.

V Taliansku napríklad ho majú, ide o 0,8%, v Španielsku 0,7% zo základu dane (systém financovania cirkví, pozn.). Čiže to je dôležité, že nie z daní, ale zo základu dane a v Taliansku napríklad 88% ľudí dáva na cirkev, 10% dáva na štátne organizácie a iba 2% na nevládne.

Výrok Jozefa Mikloška hodnotíme ako pravdivý, pretože talianske zákony umožňujú daňovým poplatníkom poukázať 0,8 % zo základu dane z príjmu cirkevným organizáciám alebo štátu. V Španielsku je možné rovnako venovať 0,7% zo základu z dane z príjmu. Podľa informácií talianskeho Ministerstva hospodárstva a financií bolo za rok 2014 pre cirkev poukázaných 86,68 % z prostriedkov venovaných na základe výpočtu základu dane z príjmu.

Taliansky zákon číslo 222 platný od roku 1985 označovaný ako "otto per mille" je možné poukázať 0,8% zo základu dane z príjmu náboženskej organizácii alebo štátu za účelom financovania spoločenských a humanitárnych aktivít (pdf., s.1). Na druhej strane, španielske zákony umožňujú na základe rozhodnutia daňovým poplatníkom venovať 0,7 % zo základu dane z príjmu (pdf. s. 77). 

Na základe štatistických údajov talianskeho Ministerstva hospodárstva a financií bolo rozdelenie dotácií na základe dane z príjmu za rok 2014 nasledovné:
  • dotácie pre štát: 13,35 %
  • dotácie pre cirkevné organizácie spolu: 86,65 %
Na základe uvedených informácií hodnotíme výrok Jozefa Mikloška ako pravdivý.

Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože na základe informácií poskytnutých zástupcami cirkví pre ČTK uverejnených v denníku SME, bolo na Slovensku od roku 1989 postavaných približne 659 kostolov.

Spomedzi na Slovensku zastúpených cirkví bolo možné zistiť nasledovné počty postavených kostolov po roku 1989:
  • Rímskokatolícka cirkev: vyše 450 kostolov
  • Pravoslávna cirkev: 129 kostolov a modlitební
  • Gréckokatolícka cirkev: takmer 50 kostolov
  • Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) - 30 kostolov

Napríklad štát financuje Belgicko, Luxembursko aj nateraz u nás. Ďalej v Amerike napríklad, vo Francúzsku, v Portugalsku členovia platia cirkvi. V Rakúsku je taký tiež príspevok automatický, však vieme o tom dobre. V Nemecku je cirkevná daň, vo Švajčiarsku škandinávske krajiny, ktoré by sa u nás určite neosvedčilo. Niekde sa financuje majetkovými výnosmi, napríklad Veľká Británia, Vatikán, ktoré má veľké múzeá a tak ďalej. Čiže nechávam to, čo som v Taliansku veľmi zblízka videl, nechávam to na pána kolegu Krajcera. Tá asignačná daň, ktorá sa aj mne zdá, že je pre Slovensko najvhodnejšia.

Výrok môžeme považovať vo všeobecnosti za pravdivý, aj keď Mikloškovi chýbali isté detailnejšie informácie o financovaní cirkví v daných štátoch. V Rakúsku skutočne platí, že registrované cirkvi môžu vyberať cirkevnú daň, momentálne to však využíva len katolícka cirkev. Vo Francúzsku sú cirkvi primárne financované členmi, existuje však niekoľko historických výnimiek, na financovaní ktorých sa podieľa štát.

Belgickofinancovanie štátom, 
rovnako financuje laické organizácie
Luxemburskofinancovanie štátom, 
okrem iného aj moslimskej komunity
USA1.dodatok Ústavy zakazuje výber cirkevnej dane, odluka cirkvi od štátu. Cirkvi sú financované svojimi členmi
Francúzskoformálna odluka cirkvi od štátu, cirkvi sú priamo financované členmi. Existuje tu však financovanie kostolov postavených pred rokom 1905, ktorých zriaďovateľom je štát, a konkordát (zmluva s Vatikánom) z roku 1801, podľa ktorej štát mierne finančne podporuje niektoré farnosti vo vybraných regiónoch východného Francúzska. Náklady na kostoly a ich zamestnancov sa pohybujú okolo 150 miliónov eur ročne. Nepriamo dochádza k financovaniu cirkví aj cez finančnú podporu súkromných škôl, vrátane tých náboženských.
Portugalskodobrovoľné financovanie vybranej cirkvi, asignačný systém, okrem toho zmluva štátu so Svätou Stolicou
Rakúskocirkevná daň pre katolíkov povinná
Nemeckocirkevná daň súčasťou federálnej dane, platia členovia danej cirkvi
Švajčiarskocirkevnú daň si riadia jednotlivé kantóny, rôzne spôsoby zdanenia, dobrovoľná alebo povinná cirkevná daň pre jej veriacich
Škandinávianapr. Fínsko- 2 štátne cirkvi platitelia daní sú veriaci, Dánsko- 1 štátna cirkev, z 13% financovaná štátom
Veľká Britániaštátna Anglikánska cirkev, majetkové výnosy a z 3/4 financované daňami veriacich 
Vatikánfinancovaný veriacimi katolíkmi a majetkovými výnosmi
Taliansko0,8% daní z príjmov ide cirkvám, asignačný systém




…táto vatikánska zmluva v siedmom bode hovorí, že Slovenská republika uznáva uplatňovanie výhrady vo svedomí podľa zásad cirkvi katolíckej. To bolo len voči katolíckej, samozrejme vzápätí potom o pár mesiacov také isté zmluvy podpísal aj štát aj s ďalšími 11-timi cirkvami, ktoré mali o to záujem. To znamená, asi 5-6 ich nemalo záujem, nechceli a ani nedostávajú žiadne peniaze.

J. Mikloško uvádza pravdivé údaje o výhrade vo svedomí, ktorá je zakotvená vo Vatikánskej zmluve, i o dohode SR s nekatolíckymi cirkvami a náboženskými spolocnostami na Slovensku. Celý výrok hodnotíme ako pravdivý.

Základná zmluva medzi SR a Svätou stolicou /tzv. Vatikánska zmluva) v cl. 7 pojednáva o výhrade vo svedomí:

Slovenská republika uznáva každému právo uplatnovat výhrady vo svedomí podla vieroucných a mravoucných zásad Katolíckej cirkvi. Rozsah a podmienky uplatnenia tohto práva ustanoví osobitná medzinárodná zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami.“

Napriek záväzku však dodnes nebola uzavretá osobitná zmluva medzi SR a Svätou stolicou, ktorá by upravovala rozsah a podmienky plnenia cl. 7 Základnej zmluvy.

Uzavretiu dohody SR aj s nekatolíckymi cirkvami a náboženskými spolocnostami na Slovensku predchádzala novelizácia zákona 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení náboženských spolocností, publikovaná v Zbierke zákonov pod c. 394/2000 a jej zámerom bolo zrovnoprávnit cirkvi a cirkevné spolocnosti na Slovensku a priznat im právo uzatvárat bilaterálne zmluvy so štátom. Novela zákona z 31.10.2000 uvádza 15 registrovaných cirkví a náboženských spolocností, na ktoré sa vztahuje jej pôsobnost. V súcasnosti Ministerstvo kultúry SR na svojej stránke eviduje 18 registrovaných cirkví a náboženských spolocností, pôsobiacich na Slovensku.

Vzorom pre vytvorenie dohody medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spolocnostami sa stala Základná zmluva medzi SR a Svätou stolicou. Na základe uznesenia vlády SR bola podpísaná Dohoda medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spolocnostami o náboženskej výchove a vzdelávaní (395/2004 Zb. z., .rtf). Dohodu so štátom uzavrelo 11 cirkví a náboženských spolocností z 18-tich registrovaných.