RNDr. Jozef Mihál

2010 – súčasnosť podpredseda vlády SR, minister práce, sociálnych vecí a rodiny, podpredseda pre ekonomiku, člen Republikovej rady, SaS

2007 – 2010majiteľ – RELIA s.r.o. – podnikové a ekonomické poradenstvo
2003 – súčasnosťLektorská činnosť – publikovanie a prednášanie na témy pracovného práva, sociálneho zabezpečenia, dane z príjmu
2007 spoluautor internetového portálu www.drak.porada.sk so zameraním na oblasť mzdového účtovníctva, daní a odvodov
2005 – 2006 externý poradca ministra zdravotníctva SR pre reformu zákona o zdravotnom poistení a systém ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie, Ministerstvo zdravotníctva SR
1990 – 2006 Spoločník – analytik pre personalistické a mzdové podsystémy, AURUS s.r.o. – informačné systémy

(zdroj: www.osobnosti.sk)
(foto zdroj: www.strana-sas-sk)

Člen strany: Bez príslušnosti (Nestraníci)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Jozef Mihál

Jozef Mihál

Štátny podnik Cargo, pred pár dňami vyhlásil, že mení kolektívnu zmluvu. Ruší dobrovoľné príplatky, odmeny, ktoré dával zamestnancom, aby vznikol priestor na vyplatenie tých nových povinných príplatkov.

ZSSK Cargo nevyhlásilo zmenu kolektívnej zmluvy. Samotná zmluva je platná len do 31. decembra 2017 a v prípade, že sa do konca roka 2017 nepodpíše nová podniková kolektívna zmluva, predĺži sa platnosť súčasnej zmluvy, najdlhšie však do 31. marca 2018. (.pdf, s. 30)  Druhé kolo vyjednávania kolektívnej zmluvy medzi odbormi a zástupcami ZSSK Cargo prinieslo posun v jednaniach, avšak odbory neuvádzajú či a ako boli pozmenené požiadavky ZSSK Cargo o znižovaní príplatkov. Napriek tomu Cargo skutočne vyjadrilo zámer znížiť dobrovoľné príplatky v pripravovanej kolektívnej zmluve. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.

ZSSK Cargo podpísala so svojimi zamestnancami kolektívnu zmluvu vo februári 2017. Z dôvodu každoročnej aktualizácie tejto zmluvy, prebiehajú v súčasnosti rokovania medzi odbormi a zástupcami ZSSK Cargo. Na prvom kolektívnom vyjednávaní, ktoré sa uskutočnilo 6. novembra 2017, predstavitelia ZSSK Cargo oznámili, že plánujú:

- znížiť príplatky na prácu v sobotu a nedeľu o 40 %, 
- znížiť príplatky za prácu v nepretržitom režime o 20 až 30 %, 
- znížiť náhrady mzdy pri pracovnej neschopnosti počas prvých troch dní z 55 % na 25 %, 
- znížiť príplatok na nadčas zo 60 na 50 %, 
- znížiť príplatok za prácu počas sviatku zo 100 na 75 %.

Generálny riaditšeľ ZSSK Cargo a zároveň aj kolektívny vyjednávač, Imrich Sloboda, sa podľa odborárov vyjadril, že návrh ZSSK Cargo nie je konečný a sú pripravení o ňom ďalej rokovať. Zároveň však pripustil, že podobu tohto návrhu ovplyvnil aj štvrtý sociálny balíček, ktorý by pre ZSSK Cargo predstavoval náklady vo výške 7 000 000 €.  

Druhé kolo kolektívneho vyjednávania zo dňa 21. novembra 2017 prinieslo podľa odborových zväzov posun vo vyjednávaní novej kolektívnej zmluvy. Do tretieho kola vyjednávaní, ktoré sa uskutoční 6. decembra 2017 ostali nevyriešené už len dva sporné body, a to navýšenie miezd o 60 € a príplatok za nočnú prácu na 1 €. 

…k tomu nášmu premiérovi, ktorý bol ako dobrovoľník v súkromnej fabrike, kde sa vyrábajú automobilové diely. Prosím vás pekne, pán premiér dnes v noci dal návod, ako obchádzať zákonník práce, pretože ak niekto raz vykonáva závislú prácu niekde na linke, kde sa vyrábajú nejaké súčiastky, tak musí mať pracovnú zmluvu, výnimočne dohodu. Na dobrovoľnícku zmluvu sa vo výrobe takéhoto typu robiť nedá.

Nezaradený poslanec NR SR naráža na udalosť, ktorá sa odohrala 25. novembra 2017, kedy premiér Fico odpracoval nočnú zmenu v súkromnej spoločnosti IAC Group (Slovakia) v automobilovom priemyselnom parku v Lozorne. Ako to povedal sám Fico, podpísal zmluvu o dobrovoľníckej činnosti, takže tým pádom by sa nejednalo o závislú prácu. Napriek tomu túto činnosť nemožno považovať za dobrovoľnícku, pretože podľa zákona takáto činnosť sa nemôže vykonávať v rámci podnikania alebo inej zárobkovej činnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 
Platný zákonník práce definuje závislú prácu v prvej časti, v paragrafu 1 takto: "Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
"

Sám premiér pred nástupom na nočnú zmenu deklaroval, že: "Podpísal som zmluvu o dobrovoľníckej činnosti, pretože ako ústavný činiteľ nemôžem byť v žiadnom pracovnoprávnom pomere ani nemôžem mať zárobkovú činnosť,“. Tento typ zmluvy definuje zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve, ktorý presne definuje aj to, čo sa nemožno považovať za dobrovoľnícku činnosť, medzi ktoré patrí aj "činnosť vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo činnosť vykonávaná v rámci študijných povinností." (§ 3 ods. 2 pís. c) Takže napriek tomu, že premiér podpísal dobrovoľnícku zmluvu so spoločnosťou, jeho činnosť nebola dobrovoľnícka podľa zákona, teda na jej výkon by potreboval buď pracovnú zmluvu alebo dohodu o vykonaní práce. 
Fico sa rozhodol odpracovať osemhodinovú nočnú zmenu vo fabrike koncom novembra 2017 súvislosti s plánovaným sociálnym balíčkom koalície, ktorého súčasťou je aj zvýšenie príplatkov za nočnú prácu, počas sobôt, nedieľ a sviatkov. 

… v súkromnej sfére ten príplatok bude od mája za nočnú 1,38 a cez víkend 2,76 za každú hodinu.

Podľa návrhu novely Zákonníka práce, ktorý predložili traja poslanci SMER-SD, má byť od mája 2018 príplatok za prácu v noci 1,38 eur/hodina a príplatok za prácu v sobotu, nedeľu a sviatok 2,76 eur/hodina. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Príplatky za prácu v noci a cez víkend v súkromnej sfére upravuje Zákonník práce (Zákon č. 311/2001Z.z.). Nočná práca je podľa § 98 ods.1 a ods. 2 práca vykonávaná medzi 22. a 6. hodinou. Nočné príplatky sa týkajú zamestnancov, ktorí vykonávajú práce, ktoré si "...vyžadujú, aby sa pravidelne vykonávali v noci v rozsahu najmenej troch hodín po sebe nasledujúcich, alebo pravdepodobne odpracuje v noci najmenej 500 hodín za rok,"

Najnovší návrh zákona (.rtf), ktorý predložili poslanci Podmanický, Glváč a Petrák (všetci SMER-SD) a má splniť prísľub Roberta Fica z 1. mája 2017 na zavedenie príplatkov za prácu v noci a cez víkend, počíta s príplatkom za prácu v sobotu, nedeľu a sviatok vo výške 100 % minimálnej hodinovej mzdy (§ 122b ods.1, pôvodne vo výške 50 %). Výška príplatku za prácu v noci je navrhnutá na úroveň 50 % minimálnej hodinovej mzdy (§ 123 ods. 1, pôvodne príplatok nebol za prácu cez víkend, existoval len príplatok za prácu počas sviatku vo výške 20 % minimálnej hodinovej mzdy).

Minimálna hodinová mzda bude v roku 2018 2,759 eur, preto príplatok za nočnú prácu by mal byť vo výške 1,38 eur (po zaokrúhlení) a príplatok za prácu cez víkend a sviatok 2,76 eur.

… sa odbory, ktoré zastupujú zamestnancov vo verejnej správe, dohodli s premiérom na zvýšení miezd o 4,8%

Viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Monika Uhlerová 20. novembra 2017 informovala TASR o dohode na Kolektívnej zmluve vyššieho stupňa medzi KOZ SR a vládou pre rok 2018. Podľa zmluvy vzrastú mzdy zamestnancov štátnej a verejnej správy od 1. januára 2018 o 4,8 %. Valorizácia platov sa nedotkne pedagogických a odborných zamestnancov regionálneho školstva a učiteľov vysokých škôl. Napriek tomu, že Mihál nespomína túto skutočnosť, výrok hodnotíme ako pravdivý.  

V Čechách je v ich sociálnej poisťovni milión živnostníkov, na Slovensku ich máme necelých 200 tisíc. 5-násobný rozdiel a pritom počet obyvateľov je dvojnásobný rozdiel.

Mihál správne uviedol, že počet obyvateľov v Česku je dvojnásobný oproti Slovensku, takisto správne uviedol počet živnostníkov v Českej republike, približne sa tiež zhoduje jeho údaj o počte živnostníkov na Slovensku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

V Českej republike, ktorá mala k 30. júnu 2017 spolu 10 588 063 obyvateľov,  je podľa Českej správy sociálního zabezpečení k 30. septembru 2017 evidovaných 999 102 samostatne zárobkovo činných osôb - živnostníkov (.pdf, s. 1), teda skutočne skoro milión osôb. Podľa údajov, ktoré nám poskytlo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (na základe čísel evidovaných Sociálnou poisťovňou) bol počet živnostníkov na Slovensku (pričom k 31. decembru 2016 bol počet obyvateľov 5 435 343) v októbri 2017 presne 213 811.