Ing. Jozef Kollár

Narodil sa 6. augusta 1961 v Bratislave. Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave, a následne študoval vedeckú ašpiratúru v Ekonomickoom ústave SAV a absolvoval odborné stáže na University of Wisconsin a Oklahoma City University v USA. Zúčastnil sa tiež manažérskeho programu v Japonsku.
Pôsobil ako analytik makroekonomického plánovania v Slovenskej akadémii vied, bol riaditeľom odboru národohospodárskych a devízových analýz Štátnej banky Česko-Slovenskej, bol predsedom predstavenstva Ľudovej banky, a. s. – VOLKSBANK AG v Bratislave a v období 2008 – 2010 bol konateľom spoločnosti JK Advisory, s.r.o.
V súčasnosti je členom Správnej rady Vysokej školy múzických umení, supervízorom v Slovak Association for Knowledge Society a predseda Správnej rady Academic Ranking and Rating Association.

Člen strany: Slovenská občianska koalícia (SKOK!)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Jozef Kollár

Jozef Kollár

…ja som sa, (…), pozrel na štruktúru výberu dane z príjmu právnických osôb na Slovensku podľa regiónov a zistil som, že v regiónoch s nezamestnanosťou nad 20 percent tých regiónov je 10, Rimavská Sobota, Revúca, Kežmarok, Rožňava, Poltár, Sabinov, Veľký Krtíš, Vranov nad Topľou, Sobrance a Trebišov, (…) Tak v týchto regiónoch som bol veľmi prekvapený, sa vyberie na dani z príjmu právnických osôb, počúvajte dobre, približne 50 miliónov eur počas roka, za 12 mesiacov.

Kollár hovorí o hodnote výberu dane z právnických osôb v tzv. krízových regiónoch Slovenska. Keďže sme však nenašli žiadne dáta ohľadne výšky vyzbieraných daní z právnických osôb podľa regiónov, hodnotíme momentálne výrok ako neoveriteľný. 

Podľa údajov z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny patrí spomínaných 10 regiónov skutočne k tým, ktoré majú najvyššiu nezamestnanosť (nad 20 %). Rimavská Sobota je najkritickejšia časť s nezamestanosťou nad 25 %. Dané regióny sa spomínajú napríklad aj v tomto článku v Pravde

Podľa rozpočtu na rok 2016 - str. 4541, predstavujú dane z právnických osôb za rok 2015 hodnotu 2 825 628 000 eur. 

OECD, ktoré združuje (…) 34 najvyspelejších krajín sveta s trhovou ekonomikou, súčasťou ktorého od roku 2000 je aj Slovenská republika, tak pokiaľ si zoberieme kúpnu silu miezd (…) aká je kúpna sila, to znamená, v porovnaní k cenovým hladinám, tak v tomto parametri sme v krajinách OECD na 31. mieste. Za nami už sú len dve krajiny, a to je Mexiko a Čile.

Slovensko sa v štatistike OECD nachádza v kúpnej sile miezd na 30. priečke, za ním zaostávajú ešte štyri krajiny.

OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) je medzivládna organizácia, združujúca tridsiaťštyri ekonomicky najrozvinutejších krajín sveta, ktoré svojim vstupom do organizácie potvrdili princípy demokracie a trhovej ekonomiky. Hlavným cieľom organizácie je podpora dlhodobého udržateľného hospodárskeho rastu, zamestnanosti a zvyšovania životnej úrovne v členských krajinách pri súčasnom zachovaní vnútornej a vonkajšej finančnej rovnováhy, napomáhať aj nečlenským krajinám pri ich hospodárskom rozvoji a prispievať k rastu svetového obchodu. OECD realizuje aj značné monitorovacie a publikačné aktivity. Slovensko je členom organizácie od 14. decembra 2000.

Kúpna sila miezd označuje množstvo tovarov a služieb, ktoré možno kúpiť za jednu jednotku absolútnej čistej mzdy. Podľa OECD.Stat sa Slovensko v kúpnej sile miezd nachádza na 30. mieste, za ním sú umiestnené Česká republika, Estónsko, Čile a Mexiko. 

Dneska bezdaňové zóny testuje Nemecko, dneska bezdaňovú zónu zavádza major alebo primátor Chicaga…

Kollár prezentuje možnosť zaviesť bezdaňové zóny na Slovensku s možnosťou odpustiť dane právnickým osobám, a tak naštartovať podnikanie. Niekoľko nemeckých bezdaňových zón skutočne dnes už funguje. V Chicagu bol primátorom vyslovený návrh na vytvorenie bezdaňových zón, ale k jeho realizácii alebo kroku k realizácii dodnes nedošlo, preto Kollárov výrok hodnotíme ako zavádzajúci. 

Nemecko dnes má štyri "voľné oblasti" a to slobodné prístavy Cuxhaven, Bremerhaven, Deggendorf a Duisburg (pdf. 7), pričom ani v jednom z týchto prípadov nejde o oblasť, ktorá je testovaná. O nových zónach ktoré by mohli byť zavádzané, sa nám nepodarilo nájsť žiadne informácie. 

V Spojených štátoch, priamo v Chicagu, predniesol v marci 2015 súčasný primátor Rahm Emanuel plán vytvoriť niekoľko bližšie nešpecifikovaných bezdaňových zón, ktoré by mali pomôcť najchudobnejším častiam mesta naštartovaním tamojšej ekonomiky. Síce súčasný primátor a zároveň aj kandidát v tohtoročných voľbách na znovuzvolenie tento plán predniesol, nedošlo k jeho realizácii a ani špecifikácii, nedá sa tak povedať, že by sa bezdaňové zóny zavádzali. 
V súčastnosti nezamestnanosť mladých (do 25 rokov) u nás pohybuje na úrovni 25 %, a teda približne každý štvrtý človek na Slovensku má veľký problém nájsť si prácu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

V roku 2013 nezamestnanosť mladých ľudí do 25 rokov dosahovala takmer 35 %, pričom medzi nezamestnaných mladých ľudí patril každý tretí mladý človek žijúci na Slovensku. Podobná situácia nastala aj v roku 2014, a to hlavne v prvej polovici, kedy najnižšia hodnota dosahovala vyše 31 %.
Podľa posledných údajov sa miera nezamestnanosti mladých ľudí (december 2015) pohybovala na konci minulého roka na úrovni takmer 25 %, čo predstavuje každého štvrtého mladého človeka žijúceho na Slovensku.

V tabuľke ďalej uvádzame štvrťročné údaje Eurostatu za rok 2015:


Druhé číslo hovorí o tom, aký je podiel miezd na hrubom domácom produkte, lebo to, tento parameter hovorí o tom, ako sa spravodlivo alebo menej spravodlivo delí bohatstvo, ktoré vyprodukuje daná krajina za 12 mesiacov. Tak v tomto parametri podielu miezd na hrubom domácom produkte je Slovenská republika druhá od konca, za nami už je len Grécko.


Je pravdou, že v rámci eurozóny má Slovenskom 2. najnižší podiel miezd na HDP (mzdová báza zamestnancov k DP) hneď po Grécku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

V roku 2014 podiel miezd na HDP (Compensation of employees) v krajinách EÚ bol podľa Eurostatu nasledovný: