Jaroslav Paška

Člen strany: Slovenská národná strana (SNS)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Jaroslav Paška

Jaroslav Paška

Vieme, že Slovenská akadémia vied mala prejsť transformáciu. Niektoré ústavy nesplnili svoju povinnosť a zablokovali tým prakticky celú transformáciu. (…) Štát musel postupovať v zmysle zákona. Potvrdila to prokuratúra, urobilo to ministerstvo.

Zákon č. 243/2017 Z.z. o verejnej výskumnej inštitúcii uvádza, že k 1. júlu 2018 mali všetky ústavy Slovenskej akadémie vied prejsť transformáciou na verejné výskumné inštitúcie. Verejnou výskumnou inštitúciou by sa SAV stala zápisom do registra Ministerstvom školstva. Zápis však neprebehol, keďže podľa rezortu školstva SAV nedodala potrebné dokumenty k zápisu do registra. SAV naopak tvrdila, že všetko potrebné k zápisu dodala a dala podnet na preskúmanie Generálnej prokuratúre. V stanovisku Generálnej prokuratúry bolo uvedené, že aj keď ministerstvo predlžovalo celý proces, tým, že o zápise nerozhodlo, zápis do registra neuskutočnilo z dôvodu nedodržania lehôt SAV. Generálna prokuratúra odporučila zastavenie registrácie SAV. Ministerstvo školstva v súlade s tým zastavilo registráciu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Člen Predsedníctva SAV Gabriel Bianchi pre Denník N ešte v auguste 2018 povedal, že "Ministerstvo školstva nerešpektovalo zákon a požadovalo od SAV veci nad rámec zákona. Konalo protiprávne, keď žiadalo vnútorné predpisy organizácií v čase, keď z právneho hľadiska ešte neexistovali." Bianchi takisto vyhlásil, že register verejných výskumných inštitúcií v tom čase ani nebol zriadený. "Ministerstvo školstva malo povinnosť zriadiť register na svojom webovom sídle ako verejne prístupnú databázu a svoju zákonnú povinnosť si zatiaľ neplnilo. Ministerstvo malo za úlohu úkon zaregistrovania ústavov SAV vykonať a neprislúcha mu posudzovať – podľa stále nových kritérií –, či nás do registra zapíše alebo nie," uviedol Bianchi.

Vo vyhlásení k aktuálnemu stavu transformácie z 20. septembra 2018 SAV uviedla, že "ak organizácie SAV nebudú urýchlene zapísané do registra VVI, dôjde k veľkým ekonomickým stratám. VVI SAV získali vo všeobecnej výzve 2017 Agentúry pre podporu výskumu a vývoja 31 projektov s celkovou podporou vyše 6 miliónov eur. Na tieto projekty je podľa vyjadrenia APVV zatiaľ nemožné uzatvárať zmluvy. Akadémia získala v uplynulých mesiacoch významné projekty Horizontu2020 vo výške niekoľko miliónov eur. Neschopnosť podpísať zmluvy VVI SAV s Európskou komisiou znamená zablokovanie celých konzorcií, o granty prídu aj zahraniční partneri, ktorí sa hodlajú obrátiť na európskeho komisára pre výskum, vedu a inovácie Carlosa Moedasa."

SAV ešte v júli 2018 podala podnet na Generálnu prokuratúru za nečinnosť ministerstva školstva. 7. septembra 2018 Generálna prokuratúra vydala upozornenie, v ktorom potvrdila správnosť konania rezortu školstva v nasledujúcich bodoch:
"1. ministerstvo školstva ako registračný orgán malo právo skúmať rozsah a obsah predkladaných dokumentov,
2. nejde o evidenčné konanie, t.j. založenie papierov, ale o registračné konanie. (t.j. bez registrácie v.v.i. nevznikli),
3. ministerstvo školstva si v zákonnom termíne splnilo povinnosť požiadať SAV o doplnenie chýbajúcich údajov s tým, aby mohol byť zrealizovaný zápis do registra od 1.7.2018,
4. SAV v zákonom stanovenej lehote požadované údaje nedoplnila a tieto postupne dopĺňala i v mesiacoch jún a júl."

Ministerka školstva Martina Lubyová v tejto súvislosti uviedla, že ďalší postup pre SAV určí NR SR.

…podľa včerajšej informácie (tlačová konferencia ruského ministra zahraničných vecí, pozn.), že súčasťou vzoriek, ktoré dostali na posúdenie, bola aj ich látka BZ, ktorá je prchavá. Prchavá látka, ktorú disponujú Spojené štáty a Veľká Británia a ktorá nie je smrteľná. Zatiaľ čo Novičok pri použití je smrteľná látka.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal 14. apríla 2018 počas tlačovej besedy, že bývalý dvojitý agent Sergej Skripaľ a jeho dcéra Julia neboli v Salisbury otrávení látkou novičok, ale látkou označovanou ako BZ. Zatiaľ čo novičok je vysoko toxický a smrteľný, spôsobuje psychoaktívna látka BZ spomalenie duševnej a fyzickej aktivity a je veľmi nepravdepodobné, že by spôsobila smrť. BZ sa oproti Novičoku v Rusku nevyrábala. Keďže Paška správne citoval vyjadrenie ruského ministra, hodnotíme výrok ako pravdivý, avšak dodávame, že OPCW neskôr tieto informácie vyvrátila, toxín BZ slúžil pri testoch len ako kontrolná látka a nebol prítomný v Salisbury.

Útok na Skripaľovcov sa stal 4. marca 2018 v britskom meste Salisbury. Skripaľ sa z útoku zotavuje v nemocnici, jeho dcéru medzičasom prepustili. To, že sa obaja zotavujú, podľa Lavrova znamená, že pri útoku nebola použitá látka Novičok. Okrem toho tvrdí, že z analýz švajčiarskeho laboratória, ktoré pracuje pre Organizáciu pre zákaz chemických zbraní (OPCW), vyplýva, že proti Skripaľovcom bola použitá látka BZ. Podľa Lavrova OPCW túto informáciu zámerne nezverejnila. Lavrov tiež argumentoval tým, že látku BZ vlastnia Spojené štáty a Veľká Británia. Toxín BZ nebol nikdy produkovaný v Rusku. Dostupné zdroje potvrdzujú produkciu BZ v Spojených štátoch v 60. rokoch minulého storočia. Koncom 80. rokoch začali USA tieto zásoby likvidovať. Už predtým Lavrov obvinil Britániu z toho, že prekrútila závery vyšetrovania OPCW.

V správe zverejnenej OPCW sa uvádza, že pri útoku bola použitá vysoko čistá substancia. O akú látku išlo a kde bola vyrobená, správa nekonkretizuje. 17. apríla 2018 oznámilo britské ministerstvo životného prostredia, že útok bol vykonaný látkou v kvapalnom skupenstve. Jej stopy na mieste činu a v okolí bude musieť vyčistiť špeciálny tím.

OPCW sa neskôr (19. apríla, teda až po odvysielaní relácie) vyjadrila aj k tvrdeniam Sergeja Lavrova. Látka BZ slúžila len ako kontrolná vzorka pri štandardných testoch a nebola súčasťou vzoriek, ktoré priniesol tím priamo z miesta činu v Salisbury:
"The labs were able to confirm the identity of the chemical by applying existing, well-established procedures. There was no other chemical that was identified by the labs. The precursor of BZ that is referred to in the public statements, commonly known as 3Q, was contained in the control sample prepared by the OPCW lab in accordance with the existing quality control procedures. Otherwise it has nothing to do with the samples collected by the OPCW team in Salisbury."

Generálny riaditeľ OPCW tiež potvrdil, že v prípade útoku v Salisbury išlo o novičok:
"The OPCW analysis clearly confirms the findings of the United Kingdom relating to the identity of the toxic chemical used in Salisbury that severely injured three people."

Čo sa týka smrteľnosti novičoku, odborníci nevylučujú, že pri zlyhaní pri transfere k obeti či následnom umytí rúk novičok nemusí byť smrteľný. Britský expert nevylučuje aj, že šlo o tzv. "subsmrteľnú vzorku", čiže zámer neprivodiť obetiam smrť. Celkovo sa však novičok má zaraďovať medzi najsmrteľnejšie chemické zbrane.

… My vieme, a nie len my, aj Američania vedia, aj Briti vedia, aj celý svet vie, že tieto laboratória, ktoré boli v Rusku, boli aj v Uzbekistane a že z Uzbekistanu si celé, celú technológiu odviezli Spojené štáty americké, aj s ľuďmi, ktorí na tej chemickej vývoji, tejto chemickej látky, pracovali.

Existujú svedectvá bývalých vedcov o tom, že laboratóriá na výrobu novičoku sa nachádzali v minulosti aj na území dnešného Ruska, potvrdené dôkazmi bolo laboratórium na jeho výrobu v Uzbekistane - bývalej sovietskej republike. Ešte pred preskúmaním uzbeckých laboratórií Američanmi však došlo k emigrácii ruského chemika do USA, ktorý vo svojej knihe výrobu a celkovo látku novičok popísal. Je teda možné, že technológiu výroby majú k dispozícii aj Spojené štáty, žiadne hodnoverné zdroje však nepriniesli informáciu, že by si USA z Uzbekistanu odviezli ľudí, ktorí na chemickom vývoji pracovali, aj keď sú známe prípady sovietskych vedcov, ktorí do USA emigrovali. Pre nedostatok potvrdených informácií k uvedeným tvrdeniam preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný.

Novičok bol vyvíjaný v laboratóriu v Uzbekistane, ktorý v tom čase bol súčasťou Sovietskeho zväzu. O tejto skutočnosti vieme aj vďaka chemikovi Dr. Vilovi Mirzayanovovi, ktorý emigroval do Spojených štátov v 90. rokoch a informoval svet o existenci tejto látky. Publikoval knihu, v ktorej prezradil vzorec na túto látku. V roku 1999 Američania boli poverení misiou v Uzbekistane dekontaminovať a zatvoriť toto laboratórium, v ktorom sa vyrábali a testovali chemické zbrane, medzi inými aj novičok. 
Všetky spoľahlivé informácie o výrobe novičoku potvrdzujú len jediné dokázané miesto jeho výroby - Uzbekistan (v čase výroby republika Sovietskeho zväzu), čo potvrdzujú jednak svedectvá chemika a tiež nálezy amerických expertov. Nie sú však dôkazy o tom, že by si Američania vedcov odtiaľ odviezli. Chemik Mirzayanov utiekol do USA ešte skôr, ako americká misia dorazila do Uzbekistanu a popísal technológiu výroby novičoku. Expert na chemické zbrane Hamish de Bretton-Gordon sa však vyjadril, že podľa jeho informácií je jediné miesto, kde sa mohol vyrábať novičok - mesto v centrálnom Rusku s názvom Shikhany, kde mal byť podľa neho novičok vyvinutý v rozmedzí rokov 1971-1973 chemikom Petrom Kirpichevom. 

Túto informáciu použila vo svojom prejave aj vyslankyňa Spojeného kráľovstva pri OSN: "A combination of credible open-source reporting and intelligence shows that in the 1980s the Soviet Union developed a new class of fourth generation nerve agents. These were known in Russia, and then more broadly, as Novichoks. The key institute responsible for this work is a branch of the State Institute for Organic Chemistry and Technology at Shikhany."

BBC tiež priniesla rozhovor s vedcom Vladimirom Uglevom, ktorý opisuje, ako v bývalom sovietskom zväze novičok vyrábal. Podľa Ugleva sa novičok vyrábal na juhu Ruska. Vedec je presveedčený, že Skripal a jeho dcéra boli otrávení práve novičokom a že jediný, kto to mohol vykonať, je Rusko. Podľa jeho znalostí tohto toxínu však je možné jeho výrobu v Rusku a aj to, že Rusko je pôvodcom útoku, iba nájdením trubíc, v ktorých sa tento jed testuje. S Uglevom sa reportér stretol v Rusku. Zdroje sa zhodujú len na tom, že v minulosti bol novičok vyrábaný v Sovietskom zväze, nie je zhoda na tom, v ktorej jeho časti/častiach. 

Britská vyslankyňa pri OSN uviedla na základe zistení tajných služieb informáciu o tom, že žiadna postsovietska republika okrem samotného Ruska by nebola schopná vyrobiť novičok: "It is highly unlikely Mr President, that any former Soviet Republic other than Russia pursued an offensive chemical weapons programme after independence. No terrorist group or non-state actor would be able to produce this agent in the purity described by the OPCW testing..."


…britské laboratórium, ktoré vyšetrovalo hneď na začiatku túto vzorku, skonštatovalo, že nedokáže potvrdiť, že by ten konkrétny, tá konkrétna chemikália, ktorá bola u Skripaľových nájdená, bola z Ruska.

Výrok odkazuje na chemický útok na ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéru Juliju, ktorý sa odohral 4. marca 2018 v Salisbury. Washington Post uviedol 3. apríla 2018, že britské laboratórium Perton Down identifikovalo chemickú látku známu ako Novičok. Vedúci laboratória Gary Aitkenhead sa vyjadril, že úlohou laboratória je "to provide the scientific evidence that identifies what the particular nerve agent is ... but it’s not our job to say where that was actually manufactured”. Taktiež dodal, že na výrobu takej vysoko toxickej látky má kapacitu pravdepodobne len štátny aktér. 5. apríla 2018 priniesli média správu o tom, že britské tajné služby údajne identifikovali ruské laboratórium, v ktorom bol jed novičok vyrobený. Nakoľko však samotné laboratórium nebolo schopné potvrdiť, či novičok pochádzal z Ruska, výrok hodnotíme ako pravdivý.

…v tom PESCU, pán Macron si zapracoval do tohto projektu intervenčné jednotky, ktoré budú pôsobiť v zahraničí.

PESCO (Permanent Structured Cooperation) je projekt pod hlavičkou Európskej únie a jej snahy v oblasti spoločnej bezpečnosti a obrany (.pdf). Ide o 17 rôznych projektov do ktorých je zapojených celkovo 25 členských krajín EÚ. Projekt na ktorý upozorňuje Jaroslav Paška je vedený pod skratkou EUFOR CROC (EUFOR Crisis Response Operation Core). Cieľom tohto projektu je vytvoriť komplexnú silovú jednotku schopnú rýchlej reakcie v oblastiach krízy mimo krajín EÚ. Má za úlohou zlepšiť krízový manažment EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany. Lídrom projektu je Nemecko, v spolupráci Talianskom, Francúzskom, Cyprom a Španielskom. Tento návrh sa podobá vízii francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Taktiež z diplomatických zdrojov (tvrdenie neznámeho diplomata: "it’s a game between the French and the Germans") vieme, že to v rokovaniach bolo dôležité pre Francúzsko, aby takáto jednotka vznikla. Francúzi sú však lídrami iných projektov v rámci PESCO, pri EUFOR CROC je lídrom Nemecko, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.