Jana Kiššová

Člen strany: Sloboda a Solidarita (SaS)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Jana Kiššová

Jana Kiššová

Richardovi Sulíkovi, ktorý v Európskom parlamente, respektíve voči Európskej komisii, komunikoval zavedenie toho 2,5% odvodu, čiže inými slovami zvýšenie ceny potravín cez tento 2,5 odvod (…) A to, čo spravil Richard Sulík, tak jednoducho konal, oslovil Európsku komisiu, aby tento postup preskúmala. A Európska komisia tento postup preskúmala, potvrdilo sa naše podozrenie, a zastavila ten odvod.

Európska komisia (EK) sa v apríli 2019 naozaj rozhodla prešetriť novozavedenú platbu 2,5 percentného odvodu zo strany potravinárskeho maloobchodného sektora. Podľa zákona č. 385/2018 Z. z. o osobitnom odvode obchodných reťazcov účinného od 1. januára 2019 by obchodníci boli za určitých podmienok od dane úplne alebo čiastočne oslobodení. Odvádzať daň by tak muselo iba sedem obchodníkov, pričom v šiestich prípadoch ide o spoločnosti z iných členských štátov EÚ. Podľa EK môže toto opatrenie poskytovať selektívnu výhodu spoločnostiam oslobodeným od dane a môže negatívne ovplyvniť spotrebiteľov, a to zvýšením cien a znížením spotrebiteľského výberu na slovenskom trhu.

“Podľa predbežného posúdenia Komisie nemožno príslušné výnimky týkajúce sa platby daného odvodu odôvodniť na základe logiky slovenského daňového systému, ktorý spočíva v prerozdelení ziskov maloobchodných skupín v rámci potravinového dodávateľského reťazca v prospech poľnohospodárov a výrobcov potravín. Slovensko doteraz nepreukázalo, prečo sa podniky oslobodené od tohto odvodu nachádzajú v inej situácii ako podniky, ktoré ho hradiť majú.”

Keďže Slovenská republika o novom odvode neinformovala, EK sa vecou začala zaoberať na základe informácií získaných od zainteresovaných strán. V decembri 2018 jej takisto bola doručená formálna sťažnosť, podľa ktorej slovenská maloobchodná daň porušuje jednotné európske pravidlá. Ku konaniu vo veci EK priviedol aj Richard Sulík. Ten poslal list Európskej komisárke pe verejnú súťaž  Margrethe Vestager a následne sa s ňou aj osobne stretol. Podľa Sulíkových slov dospeli k záveru, že osobitný odvod je “nedovolená štátna pomoc,” ktorá je “nefér voči niektorej skupine obchodníkov” a “prispeje k nárastu cien potravín.

EK následne vydala neštandardný súdny príkaz, v ktorom požiadala Slovenskú republiku o pozastavenie uplatňovania zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov, až kým nebude ukončené jeho hĺbkové preskúmanie.

Čo sa týka konkrétne témy migrácie, keď takto znie otázka, tak my (SaS, pozn.) sme patrili od začiatku k prvej strane, ktorá prišla s absolútne jasným riešením, čo sa týka migrácie, a to bolo posilnenie vonkajších hraníc, riešenie problémov, tam, kde vznikli, teda aby Európska únia pomáhala, či už ekonomicky, alebo nejakými inými nástrojmi týmto krajinám, a mnohé z týchto opatrení, ktoré sme teda už od začiatku komunikovali, napriek tomu, že v tom čase, keď sme ich ako prví predstavili, boli mimoriadne kritizované, dnes sú mnohé zavedené do praxe.

Strana SaS ponúkla počas migračnej krízy 5 konkrétnych riešení, z ktorých minimálne dve boli do istej miery zavedené do praxe. Strana si za svoj postoj k migrácii v tom období vyslúžila aj kritiku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Počas migračnej krízy v Európe trvajúcej v rokoch 2015-2016 uverejnil predseda SaS Richard Sulík blog s názvom „Pozícia SaS pri riešení migračnej krízy“, v ktorom predložil za svoju stranu 5 konkrétnych riešení migračnej krízy. Tento blog bol uverejnený v 4. augusta 2016, teda ešte počas trvania neriadeného príchodu migrantov do Európy. Strana SaS bola skutočne jednou z prvých strán, ktoré sa problematikou začali zaoberať.

Prvým návrhom strany bolo dôsledná ochrana vonkajších hraníc EÚ. Tento bod môžeme považovať za zavedený do praxe, čo potvrdzuje aj zvyšovanie rozpočtu agentúre FRONTEX, či jej transformácia v roku 2016. Viac ohľadom posilňovania kompetencií FRONTEX-u sme písali pri overovaní tohto výroku. Ďalším bodom na úspešné vyriešenie krízy migrácie bolo podľa SaS odmietnuť povinné kvóty na utečencov, čo Slovensko urobilo a neskôr k prerozdeľovaniu pomocou povinných kvót nikdy nedošlo. Medzi ostatné body blogu patrí zriadenie dvoch centrálnych táborov v Afrike a na Balkáne, vyvinutie  maximálneho úsilia na stabilizovanie situácie v Sýrii, Líbyi a Iraku a nakoniec presun všetkých osôb, ktoré sa na území EÚ nachádzajú ilegálne.

Zmienené postoje Richarda Sulíka ako aj strany SaS však boli aj kritizované. V novembri 2016, krátko po uverejnení vyššie spomenutého blogu, mala strana snem, na ktorom zaznela okrem iného aj kritika postoja strany k migrácii. Kritizoval ich napríklad šéfredaktor týždenníka .týždeň Štefan Hríb. V súvislosti s migráciou povedal, že zo strany SaS necítiť žiadnu empatiu, naopak cíti z nich „prílišnú zaťatosť a takmer žiadne srdce.“ Na tomto sneme vystúpil aj riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti Ján Orlovský, ktorý povedal: „Pôvodne som sem ani nechcel prísť, pretože som mal pocit, že strana Sloboda a Solidarita ako keby ustúpila z tých svojich slobôd a solidarít. Mám pocit, že ste sa priblížili k tej flexibilnej solidarite...“ Hneď potom dodal, že Slovensko má veľmi málo žiadateľov o azyl, čo potvrdzuje, že v prípade flexibilnej solidarity narážal na postoj k migrácii.

…povedať si, že my (Smer-SD v eurovoľbách, pozn.) nemáme program, pretože ľudia ich aj tak nečítajú (…) od strany, ktorá desať rokov riadi krajinu.

Jana Kiššová vo výroku reagovala na vyjadrenie Ľubomíra Petráka, ktorý obhajoval absentujúci, resp. veľmi strohý program strany Smer-SD do eurovolieb. Smer-SD je súčasťou vlády na Slovensku dokopy viac ako 10 rokov. Prvýkrát sa stal Robert Fico premiérom v roku 2006, kedy úspešne zložil koalíciu, s ktorou dovládol do roku 2010. Vtedy ho na premiérskom kresle vystriedala Iveta Radičová a Smer-SD skončil v opozícii. Po predčasných voľbách v roku 2012 získal Smer-SD v parlamente väčšinu a vytvoril svoju druhú vládu na čele s Robertom Ficom, ktorá vládla až do roku 2016. Po voľbách v roku 2016 Smer-SD opäť zložil vládu, ktorá vládne po zmene na premiérskej stoličke a viacerých ministerských postoch dodnes. Taktiež je pravdou, že strana Smer-SD dlhodobo žiaden politický program nepredstavila.  Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Volebná účasť v tohtoročných voľbách do Európskeho Parlamentu bola skutočne najvyššia za posledných 20 rokov, v prípade Slovenska zatiaľ najvyššia vôbec. V celej EÚ vo voľbách svoj hlas odovzdalo 50.82 % a na Slovensku 22.74 % oprávnených voličov. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Slovensko však aj napriek týmto výsledkom dosiahlo opäť najnižšiu volebnú účasť spomedzi všetkých členských štátov.

Volebná účasť v EÚ od prvých eurovolieb v roku 1979 postupne klesala, v tohtoročných voľbách dosiahla najvyššiu hodnotu od roku 1999. Slovensko sa od vstupu do EÚ zatiaľ zúčastnilo štyroch volieb do európskeho parlamentu, a to v roku 2004 (volebná účasť 16.97 %), 2009 (19.64 %), 2014 (13.05 %) a 2019 (22.74 %).

…skúste si pozrieť jednu jedinú smernicu Európskej únie, tam na prvých 17 stranách sú len nejaké úvodné.

Na základe niekoľkých náhodne vybraných smerníc EÚ nie je možné konštatovať, že by prvých 17 strán každej smernice tvorili tie úvodné. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Napríklad Smernica Rady 2006/112/ES z  28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty obsahuje v slovenskom preklade 8 úvodných strán (.pdf), Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (.pdf) obsahuje 6 a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES (.pdf) obsahuje iba 3 úvodné strany.