Ján Richter

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Ján Richter

Ján Richter

…pol roka dozadu Podnikateľská aliancia Slovenska robila prieskum medzi Slovákmi, ktorí ostali pracovať po škole alebo vôbec pôsobia a pracujú niekde v krajinách Európskej únie. Pýtali sa za akých okolností kedy budete mať záujem sa vrátiť na Slovensko? Ale odpoveď bola absolútne jednoznačná. No keď tam budú vyššie mzdy.

Ján Richter sa odvoláva na prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorý vznikol ešte v roku 2015. Okrem nesprávnej informácie o vzniku prieskumu Richter nesprávne uviedol aj zistenia prieskumu. Ľudia, ktorí pracujú v zahraničí, ako prvotný dôvod pre návrat na Slovensko uviedli rodinnú situáciu, platy boli druhým najčastejším dôvodom. Vyššie mzdy ako primárny dôvod pre návrat na Slovensko označili študenti študujúci v zahraničí. Kvôli faktickým nepresnostiam hodnotíme Richterov výrok ako nepravdivý.


Podnikateľská aliancia Slovenska zverejnila 7. decembra 2015 výsledky prieskumu medzi ľuďmi, ktorí pracujú, alebo študujú mimo Slovenska. Položené otázky sa týkali aj toho, čo by ich presvedčilo vrátiť sa na Slovensko. V prípade študentov sa najčastejšie, v 46 % prípadov, vyskytovala odpoveď "zvýšenie platov na Slovensku". Ako druhý najdôležitejši faktor respondenti uviedli "poriadok a prosperitu na Slovensku", táto odpoveď sa objavila v 39 % prípadov.

Pre ľudí, ktorí v zahraničí už pracujú, pre návrat na Slovensko by bola dôvodom rodinná situácia, uviedlo to 78 % respondentov. Druhým najčastejším dôvodom bolo Richterom spomenuté zvýšenie platov (52 %).

Pomer medzi mzdou na HDP v Slovenskej republike je 36% a zisk je 51% pre zamestnávateľa. Aký je priemer v západnej Európe, použijem tento výraz? No úplne opačný. Mzdy 49% a zisk 36%.

Minister práce v tomto výroku neuviedol presne, ktorými západnými krajinami porovnáva Slovensko. Údaje, ktoré Richter o rozdelení HDP uviedol, sú v prípade Slovenska správne. Na kompenzáciu zamestnancov ide v priemernej krajine EÚ 47,1 %, zamestnávateľom v priemere zostane 40,8 %. Je pravda, že vo väčšine západných krajín ide na kompenzáciu zamesntnancov vyšší podiel HDP a zamestnávateľom zostane menšia časť, kým u novších členských štátov EÚ je tento trend opačný. Existujú aj výnimku, akou je napríklad Írsko (veľmi vysoký podiel zostane zamestnávateľom, napriek tomu, že je na západe), alebo Estónsko, u ktorého je rozdelenie príjmov podobné tomu, čo Richter spomína. Minister práce hovorí o priemere západoeurópskych krajína preto jeho výrok hodnotíme ako pravdivý.
 
Podľa štatistiky Eurostatu bola v roku 2016 kompenzácia zamestnanca ako podiel z HDP krajiny v prípade Slovenska 39,3 %. Ide o "celkovú finančnú odmenu, vyplácanú v hotovosti alebo v naturáliách, ktorú vypláca zamestnávateľ zamestnancovi za vykonanú prácu počas zúčtovacieho obdobia." Skladá sa z dvoch častí - mzdy a platy; a "spoločenské príspevky" zamestnávateľa (t.j. odvody), ktoré platí za svojho zamestnanca. Priemer za 28 členských krajín EÚ je 47,1 %, v eurozóne (19 krajín) 47,6 %. V Belgicku ide na kompenzáciu zamestnancov 49,4 %, v Nemecku 50,8 %, v Luxembursku 49,1 %. Nižší podiel ako na Slovensku, ide na kompenzácui zamestnancov v Rumunsku (34,2 %), v Poľsku (38,) a v Írsku (29 %).

Pre zamestnávateľa zostane (gross operating surplus) na Slovensku 51 % HDP. Podľa definície z nariadenia Európskej komisie č. 2700/98 ide o (.doc, s. 9) "prebytok vytvorený prevádzkovými činnosťami po tom, ako boli vyplatené mzdy za vykonanú prácu. Možno ho vypočítať z pridanej hodnoty v cenách výrobných nákladov, od ktorej odpočítame osobné náklady." Priemer za EÚ 28 je 40,8 %, priemer za eurozónu 41.1 %. V niektorých krajinách skutočne je pomer zisku zamestnávateľa okolo hodnoty 36 % HDP, je tomu tak napríklad v Dánsku (33,4 %), Nemecku (39,4 %), Estónsku (36,9 %), Francúzsku (34,9 %), Chorvátsku (36,5 %). Kým vo Švédsku zostane zamestnávateľom úplne najmenej (32,3 %), tak v Írsku u nich zostane až 63,1 % HDP.

Aj keď existujú výnimky, akými je Írsko alebo Estónsko, je možné povedať, že v západných krajinách ide väčší podiel HDP na kompenzáciu zamestnancov a menšia časť zostane zamestnávateľom. Tento trend je opačný u novších členských štátov.

Mzdové náklady zamestnávateľov v priemysle predstavujú v priemere 7% z celkových nákladov.

Na základe vyjadrenia predsedu Odborového zväzu KOVO, Emila Machynu, môžeme považovať údaje uvedené ministrom práce, Richterom za správne, čiže mzdové náklady zamestnávateľov v priemysle predstavujú približne 7% z ich celkových nákladov. Machyna odkazoval na interné štatistiky jednak OZ KOVO, taktiež firiem, ktoré zastupuje ich zväz. Nakoľko sa jedná o diskrétne informácie, presne štatistiky nemôžu byť zverejnené. Možnosť vyjadriť sa malo aj Ministerstvo práce, ktoré taktiež odkazovalo na interné štatistiky OZ KOVO. Na základe vyjadrenia odborníka výrok hodnotíme ako pravdivý. 

… najviac nadčasov z celej Európskej únie, najviac nočných z celej Európskej únie na Slovensku, veď vlastne až 23% všetkých zamestnancov pôsobí a pracuje aj v noci. Priemer Európskej únie, vrátane Bulharska, Rumunska je 11%

Slovensko má skutočne najvyšší počet pracujúcich v noci, pričom "aj v noci" pracuje 22,7 % Slovákov. Priemer EÚ je 12, 4 % zamestnancov pracuje "aj v noci". Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Štatistiky Európskej komisie uvádzajú, že v roku 2016 na Slovensku pracovalo pravidelne v noci 16,4 % všetkých pracujúcich vo veku od 15 do 63. Je to najvyšší podiel v celej EÚ. Priemer EÚ (28 aj 27) je na úrovni 6,1 %, priemer eurozóny na 6,7 %. Nikdy v noci nepracuje 77,3 % občanov Slovenska, priemer EÚ je 86,1 %. 

Aj v noci niekedy pracuje 6,3 % občanov Slovenska, teda celkovo 22,7 % Slovákov pracuje aj v noci. Príležitostne aj v noci pracuje 7,1 % Rumunov a 9,1 % Bulharov – v Rumunsku tak aj v noci pracuje 12,3 %, v Bulharsku 13,2 % pracujúcich. V priemere v EÚ aj v noci pracuje 12,4 % pracujúcich. 

Pretože práveže verejná služba doteraz bola riešená príplatkami. To, čo zákonník práce neobsahoval. Konkrétne zákonník práce neobsahoval doteraz napríklad otázky, ktoré sa týkajú víkendových dní, ale verejná služba obsahovala a to je 30% hodinovej sadzby funkčného platu. To mali aj doteraz. 25% hodinovej sadzby funkčného platu aj za noc a takisto 100% čo sa týka hodinovej sadzby za sviatok.

Vládna koalícia predstavila 28. septembra 2017 nový sociálny balíček, ktorý okrem iného sľubuje zavedenie príplatkov za prácu cez víkendové dni, sviatky a nočnú prácu. Na víkendové príplatky majú podľa súčasnej legislatívy nárok iba zamestnanci verejnej správy, a síce vo výške 30 % hodinovej sadzby funkčného platu. Správne sú aj údaje o výške sadzieb pre príplatky zamestnancov verejnej správy za prácu v noci a počas sviatku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 

V súčasnosti neukladá Zákonník práce zamestnávateľovi povinnosť vyplácať zamestnancom príplatok za prácu cez víkend, t.j. v sobotu a nedeľu. Vyplácanie príplatkov teda závisí od dohody zamestnávateľa so zamestnancom a môže byť obsiahnuté v pracovnej zmluve.

Návrh zákona o mzdovom zvýhodnení za prácu v sobotu a nedeľu predložili už v januári 2017 poslanci strany OĽaNO. Podľa návrhu mali zamestnanci za prácu v sobotu nárok na mzdové zvýhodnenie v sume najmenej 50 % priemerného zárobku. Za prácu v nedeľu malo zvýhodnenie dosiahnuť najmenej 100 % priemerného zárobku. Daný návrh bol však v prvom čítaní zamietnutý.

Hovorca Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Michal Stuška, uviedol pre TASR, že aj bez ukotvenia v Zákonníku práce mnohí zamestnanci dostávajú príplatky za víkendovú prácu, pričom zdôraznil, že „požiadavka, že by napríklad za nedeľu mal byť príplatok, nevyplýva ani z právnych predpisov EÚ či predpisov Medzinárodnej organizácie práce (MOP)."

Nárok na odmeňovanie za prácu cez víkend majú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. len zamestnanci vykonávajúci prácu vo verejnom záujme. V § 17 je uvedené, že „zamestnancovi patrí za hodinu práce v sobotu alebo v nedeľu príplatok v sume 30 % hodinovej sadzby funkčného platu."

Podľa § 123 ods.1 Zákonníka práce „zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu."

V apríli 2017 predložili poslanci strany OĽaNO návrh na zmenu výpočtu minimálneho mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu. Výpočet sa nemal odvíjať od minimálnej mzdy ale od mzdy zamestnanca. Aj tento návrh v rámci prvého čítania neprešiel.

Zamestnanci vo verejnej službe sú na základe § 16 zákona č. 553/2003 Z. z. odmeňovaní za prácu v noci príplatkom vo výške 25 % hodinovej sadzby funkčného platu.

§ 122 ods.1 Zákonníka práce stanovuje, že za prácu počas sviatku zamestnancovi prináleží finančné zvýhodnenie vo výške najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.

Podľa § 18 zákona č. 553/2003 Z. z. dostane zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme za hodinu práce príplatok v sume 100 % hodinovej sadzby funkčného platu.