Ján Richter

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Ján Richter

Ján Richter

V druhom balíčku, ktorý ide (Sulík, pozn.) otvoriť ďalšie veľké kontroverzné diskusie ohľadom zmien zákonníka práce, aby zobral akékoľvek práva zamestnancom a všetky práva prevzali len majitelia a podnikatelia.

Nie je ešte zrejmé, ako bude vyzerať finálna podoba tzv. druhého balíka na podporu podnikania. Práva zamestnancov však okrem iného chráni Ústava a nie je možné im „akékoľvek” a „všetky” práva vziať. Takéto ultimatívne tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako nepravdivé. 

Minister hospodárstva Richard Sulík prípravuje so svojím tímom tzv. druhé podnikateľské kilečko, ktoré má zjednodušiť biznis firmám a živnostníkom.  

Prvý balík týchto opatrení - prvé kilečko - parlament schválil začiatkom júla. Zrušil ním niektoré oznamovacie povinnosti či povinnosti súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci. Daňové a odvodové pravidlá sa majú po novom meniť iba raz - k začiatku roka. 

Nie je ešte známe, čo všetko má obsahovať druhý balík opatrení. Sulík ich v ňom chce mať aspoň dvesto. V hrubom návrhu je živnosť od 16. rokov, všeobecná voľná živnosť, prenosná ŠPZ-tka či zdvojnásobenie týždenných brigádnických hodín.

Práva zamestnancov chráni Ústava. Zabezpečuje im právo na dostatočnú odmenu za prácu, ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu, ochranu zdravia pri práci či primeraný odpočinok.

…vec, ktorú máte aj v programovom vyhlásení vlády … to je povinný vstup mladých ľudí do druhého piliera

Vláda Igora Matovića sa v programovom vyhlásení zaväzuje, že zavedie automatický vstup do druhého piliera pre mladých do 35. rokov. Tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako pravdivé.

Je tu medzinárodná organizácia práce, je tu európsky sociálny výbor, ktorý dáva isté odporúčacie stanoviská jednotlivým krajinám a to odporúčacie stanovisko je 60 % (výška minimálnej mzdy v pomere k priemernej mzde, pozn.) v priemere.

Jedno zo stanovísk Európskeho sociálneho výboru nabáda krajiny, aby sa snažili o minimálnu mzdu na úrovni 60 percent mediánovej mzdy. Hoci stanovisko nehovorí o priemere ale o mediáne, tvrdenie Jána Richtera hodnotíme ako ešte pravdivé.  

Podľa stanoviska Európskeho sociálneho výboru z roku 2016 členské štáty EÚ členské štáty by sa mali nabádať, aby stanovili orientačnú primeranú mzdu s použitím 60 % mediánu mzdy ako referenčnej hodnoty…”

Príručka o minimálnej mzde Medzinárodnej organizácie práce z roku 2016 uvádza, že vo vyspelých ekonomikách sa minimálna mzda pohybuje zvyčajne od 35 - 60 percent priemernej  mzdy.  

MOR však dodáva, že neexistuje jednoznačný spôsob, ako určiť univerzálne minimálnu mzdu - záleží na rôznych faktoroch v tej-danej krajine.

Ekonómovia sa nezhodujú na otázke resp. miere vplyvu minimálnej mzdy na zamestnanosť. Nie je však pravdou, že a) nikto b) relevantný nepotvrdil, že (nejaký, hoci aj malý) vplv výška minimálnej mzdy na zamestnanosť má. Dôkazom sú slovenské štátne inštitúcie. Tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako nepravdivé.

Analytici Ministerstva financií hovorili v roku 2016 o „malom” vplyve zvyšovania minimálnej mzdy na nezamestnanosť.  

Na základe analýzy mikrodát z ostatného desaťročia sme odhadli, že medziročný nárast minimálnej mzdy o 5 percent by zvýšil riziko straty práce pre zamestnancov blízko minimálnej mzdy o 1 p.b. oproti zamestnancom nad úrovňou minimálnej mzdy,” uviedli. 

Expertný tím štátneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v štúdii z roku 2017 uvádza, že po celom svete máme dostatok erudovaných odborných analýz vychádzajúcich z empirických poznatkov a zisťovaní, ktoré dokazujú, že minimálna mzda a jej rozumné zvyšovanie nemá negatívne dopady ani na ekonomický rast, ani na zamestnanosť.”

Zároveň však pripúšťa, že môže byť legitímnou obava v niektorých odvetviach o stratu konkurenčnej schopnosti.”

Odborníci INESS-u v zhrnutí svojej štúdie z roku 2013 uvádzajú, že „minimálna mzda spôsobuje nárast nezamestnanosti”, na čom sa podľa nich „zhoduje (...) väčšina ekonómov.”

Analytici Ministerstva práce v roku 2011 prišli k záveru, podľa ktorého kauzalita naznačuje, že minimálna mzda má vplyv na celkový počet zamestnancov, ako aj na počet zamestnancov v jednotlivých skupinách...”

Ja som poslednú reprezentatívnosť robil, keď sa priberala do tripartity, keď splnila zákonné podmienky APZetka (Asociácia priemyselných zväzov, pozn.). Každý jeden subjekt predkladal reprezentatívnosť, odborári predložili 260-tisíc v tom čase.

Asociácia priemyselných zväzov sa stala súčasťou tripartity v roku 2018. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny však nezverejňuje reprezentatívnosť partnerov - a teda ani počty ľudí, ktorých zastupujú odborári. 

Demagóg.SK sa snažil získať korektný údaj na tlačovom oddelení rezortu, email však zostal bez odpovede. Tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako neoveriteľné.