JUDr. PhDr. Ján Podmanický

Člen strany: SMER - sociálna demokracia (SMER-SD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Ján Podmanický

Ján Podmanický

…je ich 60, tých opatrení, keby som to chcel zhrnúť, je zvýšenie čistých príjmov a či už sú to príplatky za prácu v noci alebo za prácu cez víkendy, cez sviatky alebo 13-ty, 14-ty plat alebo 13-ty dôchodok, minimálna mzda. To všetko sú opatrenia, ktoré smerujú k zvýšeniu čistého príjmu ľudí (…).

Podľa správy portálu Pravda z 13. septembra 2017 koalícia aktuálne rokuje spolu o 60 opatreniach zameraných na zlepšenie životnej úrovne ľudí. K novým opatreniam, ktoré sa doplnia do vládneho programu, sa vládne strany Smer-SD, Most – Híd a SNS vrátili po podpise dodatku ku koaličnej zmluve, ktorým sa skončila letná vládna kríza. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Spomínané návrhy sociálnych opatrení vlády obsahuje aj pôvodné programové vyhlásenie vlády SR na roky 2016 - 2020, avšak ich počet je výrazne menej ako 60. Aktuálne programové vyhlásenie vlády SR na roky 2016 - 2020 (.pdf) sa delí na päť kapitol. Tretia kapitola "Plynule pokračovať v podpore hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja krajiny" sa zaoberá aj sociálnymi opatreniami. Otázkou úpravy mzdy sa však zaoberá len minimálne; k téme uvádza nasledovné dve vety: "Pre ochranu dôstojnosti práce bude vláda naďalej presadzovať primerané zvyšovanie minimálnej mzdy, rešpektujúc zákonné kompetencie sociálnych partnerov. V súlade s Ústavou SR podporí uplatňovanie kolektívneho vyjednávania najmä pri mzdových požiadavkách s cieľom zabrániť škodlivému konkurenčnému boju založenému na znižovaní mzdových a ostatných pracovných podmienok a podporiť všeobecný rast platov v slovenskom hospodárstve, ktorý povedie jednak k zvyšovaniu životnej úrovne pracujúcich a jednak k zvýšeniu kúpyschopnosti domácností ako dôležitého faktora udržateľného ekonomického rastu." 

Vplyvom nedávnej koaličnej krízy sa však uvažuje o ďalších sociálnych opatreniach. Na oslavách Sviatku práce v Nitre predstavil predseda vlády Robert Fico niekoľko návrhov na zmeny v Zákonníku práce, ktoré uvádza aj Podmanický vo svojom výroku. Medzi ne patrí zvýšenie minimálnej mzdy, ktorá by sa v roku 2018 mala priblížiť k sume 500 eur, pričom v roku 2019 by už mala byť na úrovni 500 eur. Fico tiež prisľúbil úpravu príplatku za nočnú prácu na 50 % z minimálnej mzdy (dnes je to 20 %), zaviesť stopercentný príplatok za prácu počas víkendov a na rovnakú úroveň zvýšiť príplatok za prácu počas sviatkov (dnes je to 50 % z priemerného zárobku zamestnanca).

Predseda koaličnej Slovenskej národnej strany Andrej Danko dlhodobo presadzuje zavedenie tzv. trinásteho platu a tento krok bol aj jednou z podmienok vyriešenia spomínanej koaličnej krízy. V súčasnosti sa Danko síce vyjadril, že zavedenie trinásteho platu je v koalícii už predbežne dohodnuté. Dodnes však neexistuje písomné potvrdenie uvedenej dohody, a tak ju, podobne ako Podmanickým spomínané tvrdenie o 60 opatreniach na zlepšenie životnej úrovne občanov, nemožno overiť. Rovnako tak nemožno spoľahlivo overiť postup koalície v zavádzaní prípadného štrnásteho platu alebo trinásteho dôchodku, ktorý však bol v rovine úvah už počas druhej vlády Roberta Fica a mal byť súčasťou tzv. tretieho sociálneho balíka.

Slovensku sa ekonomicky darí, v mnohých parametroch dosahujeme absolútne historické ukazovatele.

Medzi hlavné ukazovatele prosperity našej ekonomiky radíme HDP a nezamestnanosť. Podľa EUROSTAT-u (.pdf, s. 2),v prvom štvrťroku 2017 vzrástla slovenská ekonomika medziročne o 3,1 %. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP zvýšil oproti prvému štvrťroku 2016 o 3,1 % a oproti štvrtému štvrťroku 2016 o 0,8 %, avšak tento výsledok nemožno označiť za historicky najlepší (najlepšiu hodnotu dosiahla naša ekonomika v roku 2007). Avšak v roku 2016 SR dosiahla najvyššiu efektívnu daňovú sadzbu DPH od začiatku roku 2007, v hodnote 15,12 %. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (.xlsx, list 1), miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v auguste tohto roka úroveň 6,54 %. V porovnaní s júlom 2017, keď bola na úrovni 6,70 %, klesla o 0,16 percentuálneho bodu (p. b.). Medziročne sa znížila o 2,89 p. b. Nakoľko nemôžme presne určiť na ktoré parametre myslel poslanec NR SR, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Nižšie uvedená tabuľka zobrazuje vývoj HDP a miery nezamestnanosti podľa údajov Národnej banky Slovenskej republiky a EUROSTAT-u.

Podľa pracovného dokumentu Európskej komisie (.pdf, s. 7) z februára 2017, reálny HDP na obyvateľa meraný na základe kúpnej sily vzrástol v roku 2015 na úroveň 77 % priemeru EÚ oproti 71 % v roku 2008. Nárast životnej úrovne môžeme vidieť aj zvyšovaní platov. V roku 2010 bola priemerná mesačná mzda 769 eur a o 6 rokov neskôr, teda v roku 2016 bola priemerná mesačná mzda 912 eur.  

…v nezamestnanosti, sme mali vo vládnom programe, že ju chceme znížiť pod 10%. Dnes máme pod 7%.

V programovom vyhlasení vlády pre obdobie 2016-2020 si vláda skutočne dala za cieľ znížiť nezamestnanosť pod 10 %: „Prioritným cieľom vlády v oblasti zamestnanosti je podporou hospodárskeho rastu vytvoriť ďalších 100 000 pracovných miest a znížiť nezamestnanosť pod hranicou 10%.“ (.pdf, s. 29). Na základe najnovších údajov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny je miera evidovanej nezamestnanosti k 31. augustu 2017 na Slovensku na úrovni 6,54 % (.xlsx, s. 3). Na základe týchto údajov hodnotíme výrok ako pravdivý. 

Mieru nezamestnanosti je možné vykazovať viacerými spôsobmi. Jedným z nich sú štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). V tomto prípade sa ukazovateľ nezamestnanosti opiera o počet evidovaných nezamestnaných na jednotlivých úradoch práce, ktorí sú tam na princípe dobrovoľnosti. ÚPSVaR vypočítava nezamestnanosť dvoma spôsobmi. Prvý delí počet ľudí, ktorí sa ekonomicky aktívny celkovým počtom uchádzačov o zamestnanie (UoZ). K 31. augustu 2017 by touto metódou nezamestnanosť mierne stúpla na úroveň 7,7%.

Druhý spôsob delí množstvo ekonomicky aktívnych tiež počtom uchádzačov o zamestnanie, ale len tými, ktorí sú disponibilný (nie sú v kategóriách: Vzdelávanie a príprava pre trh práce; Dočasná pracovná neschopnosť a OČR (ošetrovania chorého člena rodiny, pozn.); Absolventská prax; Menšie obecné služby; Dobrovoľnícka služba.) Vláda ale taktiež aj väčšina médií a politikov používa práve túto metódu, ktorá vyprodukuje najnižšie číslo, už spomenutých 6,54 %

Ďalším spôsobom je tzv. VZPS (Výberové zisťovanie pracovných síl), ktoré vykonáva Štatistický úrad SR (ŠÚ SR) na základe metodiky EUROSTAT-u. Tieto štatistiky produkujú vyššie percentá. K druhému kvartálu 2017 (31. júnu 2017) je evidovaná miera nezamestnanosti na úrovni 8,1 %. Rozdiel medzi troma sledovanými spôsobmi môžeme evidovať dlhodobejšie ako je vidno aj v grafe nižšie. Údaje od ÚPSVaR a ŠÚ SR sme si zvolili za obdobie od konca marca, kedy tretia vláda Roberta Fica začala úradovať. Miera nezamestnanosti podľa UPSVaR sa dostala pod desať percent už v období keď prebiehal proces schvaľovania programového vyhlásenia, v apríli 2016.

…schválili sme prednedávnom, vládna koalícia, potom aj parlament, register koncových užívateľov výhod.

Register konečných užívateľov výhod (KÚV) bol prijatý ešte za druhej Ficovej vlády v roku 2015, ten bol ale neskôr nahradený registrom partnerov verejného sektora (RPVS). Ani register KÚV, ani RPVS nebol schválený vládou a parlamentom len "prednedávnom", ako uvádza Ján Podmanický. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

O registri konečných užívateľov výhod (KÚV) sa píše v § 134a až 134e zákona č. 252/2015 Z. z. zo 17. septembra 2015. Tento register bol nahradený registrom partnerov verejného sektora (RPVS) 1. februára 2017, teda dňom účinnosti zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tzv. protischránkový zákon). Správcom registra už momentálne nie je Úrad pre verejné obstarávanie ako tomu bolo pri registri KÚV, ale ministerstvo spravodlivosti.Registrujúcim orgánom je Okresný súd v Žiline.

Hlavným rozdielom medzi registrom KÚV a RPVS je podľa webovej stránky ministerstva spravodlivosti to, že "RPVS sa vzťahuje nielen na vzťahy vznikajúce v režime verejného obstarávania, ale jeho pôsobnosť sa týka širokého okruhu transakcií medzi štátom, resp. verejným sektorom a fyzickými a právnickými osobami, ktoré neprebiehajú len prostredníctvom verejných obstarávaní, ale ide aj napr. o poskytovanie prostriedkov z európskych fondov, poskytovanie dotácií či inej štátnej pomoci, uzatváranie kúpnych, nájomných alebo iných zmlúv, rovnako ako aj na postúpené pohľadávky štátu a pod." 

Agentúra TASR dodáva, že súčasný "režim sa sprísni aj vo vzťahu k verejným funkcionárom. V registri budú uvedení nielen ako koneční užívatelia výhod, ale tiež ak figurujú kdekoľvek v reťazci firiem v riadiacej alebo vlastníckej štruktúre." Akékoľvek nesprávne či nepravdivé údaje o nich môžu byť potrestané až "odobratím hospodárskeho prospechu či vylúčením štatutára."

Protischránkový zákon, ktorý pripravilo ministerstvo spravodlivosti pod vedením Lucie Žitňanskej (Most-Híd) si týmito opatreniami dalo za úlohu najmä zaviesť väčšiu transparentnosť do obchodov medzi štátom a firmami zo súkromného sektora. Vláda schválila zákon č. 315/2016 Z. z.17. augusta 2016, parlament potom 25. októbra 2016, spolu s niekoľkými pozmeňujúcimi návrhmi. Za návrh hlasovalo 121 poslancov NR SR.

…to ustanovenie v tom dodatku koaličnej zmluvy, že ak vznikne problém, budeme si ho diskutovať medzi sebou, nie pred médiami.

7. augusta vypovedalo SNS Koaličnú zmluvu. Partneri však s podpísaním novej nesúhlasili, a tak sa lídri koalície zhodli na podpísaní dodatku k súčasnej Koaličnej zmluve. Partneri sa podľa neho dohodli na tom, že kým sa predloží na rokovanie nejaký materiál, musia ho dostať partneri 24 hodín pred jeho predložením. Pre zabezpečenie lepšej komunikácie sa podľa nových pravidiel bude koaličná rada stretávať vždy v pondelok. Novým dodatkom (čl. 4, bod 3-4) by chceli dosiahnuť, aby neboli problémy odkazované cez médiá a aby sa neopakovala koaličná kríza. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.

Text koaličnej zmluvy bol rozšírený o orgány koaličných strán. Koaličná zmluva z roku 2016 hovorila o štvorčlennej rade, ktorú tvoria šéfovia strán. Teraz materiál hovorí o šiestich členoch. Tvoriť ju okrem predsedov strán budú aj traja zástupcovia z každej strany, ktorých určia predsedovia. Radu predsedov klubov budú tvoriť predsedovia koaličných klubov, zasadať by mali 5 dní pred začiatkom schôdze Národnej rady. Poslanecké návrhy môžu ísť na rokovanie až po odsúhlasení radou predsedov. Krajské a okresné rady by mali byť tiež po troch členov, ktoré budú tvoriť krajskí a okresní predsedovia strán.

Vládna koalícia za rok a pol, čo je pri moci, podpísala dve koaličné dohody, dodatok je tak tretia úprava jej vzťahov. Prvú dohodu po parlamentných voľbách vlani 22. marca spečatili strany Smer, SNS, Most-Híd a Sieť. O päť mesiacov neskôr v auguste však z pôvodnej štvorice strán vypadla strana #Sieť, ktorej päť pôvodných poslancov prešlo do poslaneckého klubu Mosta - Híd. Prvého septembra 2016 trojica predsedov strán Smer-SD, Most -Híd a SNS podpísala novú koaličnú zmluvu.