Ján Lunter

Člen strany: Bez príslušnosti (Nestraníci)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Ján Lunter

Ján Lunter

..Spišský Hrhov je pre mňa takým príkladom, Spišský Hrhov je obec, ktorá mala niekedy 100%, skoro 100% nezamestnanosť rómskej komunity, má 1 450 obyvateľov, ale keď som sa spýtal pána Ledeckého, ako dosiahol to, že ta komunita dneska má len 10% nezamestnanosť..

Ján Lunter hovorí o verejne známom príklade obce Spišský Hrhov, kde sa podarilo úradujúcemu starostovi Ledeckému výrazne znížiť nezamestnanosť (aj) miestnej rómskej komunity. Lunter správne uvádza, že došlo k výraznému zníženiu nezamestnanosti, nie je pritom potvrdené, aká je nezamestnanosť v rómskej komunite v súčasnosti. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

Spišský Hrhov je obec v okrese Levoča. V súčasnosti má podľa svojej oficiálnej webstránky 1445 obyvateľov. Hlavným zdrojom zamestnanosti v obci je obecný podnik Hrhovské služby, s.r.o., ktorý je v stopercentnom vlastníctve obce Spišský Hrhov. Tento podnik "zabezpečuje výstavbu bytových domov aj z recyklovaného odpadového dreva, rekonštrukciu budov, vyrába palivo z obnoviteľných zdrojov – drevnú štiepku a peletky, má stolársky program, poskytuje poľnohospodárske a záhradkárske služby, zapožičiava mechanizmy, stroje a pracovné náradie." (.pdf, s. 2) Za vznikom tohto podniku stojí starosta obce Vladimír Ledecký. Podľa viacerých dostupných zdrojov bola v roku 1998, keď Ledecký nastúpil do funkcie starostu, nezamestnanosť v obci takmer 100 %. Hoci sa zdroje líšia v tom, či išlo o nezamestnanosť všetkých obyvateľov obce, alebo len tamojšej rómskej komunity, väčšina sa zhoduje na takmer stopercentnej nezamestnanosti rómskeho obyvateľstva obce. Práve táto mimoriadne problematická situácia bola impulzom k založeniu už spomínaného obecného podniku.

I keď v takmer všetkých uvedených dokumentoch obci a jej starostovi priznávajú úspech v jeho úsilí zvýšiť zamestnanosť rómskej komunity, žijúcej v tejto obci, v žiadnom z nich sa neuvádza, že by sa mu podarilo znížiť úroveň nezamestnanosti tejto komunity na 10 %, ako to uvádza Ján Lunter vo svojom výroku. 

Je očividné že tento výrok, je u Jána Luntera často používaný, vzhľadom na to že takmer identický výrok sme už v rámci predvolebných diskusií overovali.

…keď sa pozrieme na U.S. Steel, akým spôsobom dokázal vyriešiť nezamestnanosť určitého počtu Rómov, aj my ako firma zamestnávame Rómov…

Ján Lunter vo svojom výroku uviedol firmu U.S. Steel ako príklad spoločnosti, ktorá ponúka pracovné možnosti aj rómskej komunite. U.S. Steel má spustený projekt na integráciu Rómov už 15 rokov. Zdroje takisto potvrdzujú, že Rómovia sú zamestnaní aj vo firme Jána Luntera. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Portál Buisness Leaders Forum v článku z 25. apríla 2017 uvádza, že "Spoločnosť U. S. Steel Košice rozbehla v roku 2002 projekt Rovnosť príležitostí, ktorý bol zameraný na marginalizovaných Rómov, komunity so 100% nezamestnanosťou v blízkosti podniku. Na začiatku vedenie firmy ponúklo obci vytvoriť možnosti práce pre 35 uchádzačov o zamestnanie. V ďalších etapách sa počet zapojených do projektu zvýšil až na 150 osôb zamestnaných v železiarňach prostredníctvom samosprávy."


Ešte v roku 2011, v článku portálu Aktuality sa podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič "uviedol ako pozitívny príklad projekt zamestnávania Rómov, ktorý realizujú niektoré obce v spolupráci so spoločnosťou U.S. Steel Košice."

Zamestnávaniu Rómov vo firme Jána Luntera sa venoval aj článok Hospodárskych novín. "Manažér spoločnosti Ondrej Lunter považuje ich integráciu za dôležitý krok nielen pre firmu, ale aj pre vývoj spoločnosti v kraji"

Taktiež Business Leaders Forum firmu ešte pod názvom Alfa bio vo svojich odporúčaniach pre firmy označilo ako "Príklad dobrej praxe", kde bolo uvedené, že "Banskobystrická spoločnosť Alfa Bio neprijala žiadne špeciálne opatrenia zamerané na zamestnávanie marginalizovaných a dlhodobo nezamestnaných Rómov, no napriek tomu s touto skupinou dlhodobo pracuje."

Zlý stav cesty medzi obcami Kokava nad Rimavicou a Sihla, resp. Lom nad Rimavicou je dlhoročný problém regiónu. Nepodarilo sa nám však zistiť, či sú dôvodom absencie kompletnej rekonštrukcie tejto cesty predpokladané vysoké náklady. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok Jána Luntera ako neoveriteľný. 

Cesta, ktorú Lunter spomína vo svojom výroku, je komunikácia tretej triedy III/2724 (podľa starého číslovania III/526 12) medzi obcami Kokava nad Rimavicou (okres Poltár) a Lom nad Rimavicou (niektoré zdroje uvádzajú aj obec Sihla - obe v okrese Brezno), ktoré sa nachádzajú v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK). Táto cesta je podľa agentúrnej správy TASR z mája 2016 už roky v dezolátnom stave. Podľa tejto správy zaslali v uplynulom roku (2016) starostovia obcí okresu Poltár na BBSK a Regionálnu správu ciest BBSK petíciu za urýchlenú opravu 18 km dlhého úseku tejto cesty. Tá ani v minulom roku nebola zaradená do zoznamu opráv ciest na príslušný rok. Hovorkyňa BBSK Michaela Piliarová však uviedla, že sa naďalej pripravuje zoznam rekonštrukcií ciest II. a III. triedy v BBSK z prebytku z krajského rozpočtu BBSK za rok 2015, ktorý činil zhruba 6,8 milióna eur. Dodala však, že "v predbežnom zozname, ktorý navrhovali samotní poslanci za jednotlivé okresy, sa ... uvedená cesta tiež nenachádza. Rokovania o zaradení ciest do zoznamu medzi poslancami BBSK však ešte prebiehajú." 
Hoci podľa spomínaného článku sa obyvatelia regiónu a miestne samosprávy zasadzujú za rozsiahlu opravy uvedenej cesty už niekoľko rokov, doposiaľ došlo len k jej čiastočnej rekonštrukcii. Takou bola napríklad sanácia zosuvu na tejto ceste, ktorú realizoval BBSK na základe zmluvy z novembra 2012. (.pdf) Z dostupných zdrojov sme však nezistili, čo je dôvodom pokračujúceho odkladu rozsiahlejšej opravy spomínanej cestnej komunikácie.

…príkladom dobrých riešení je Spišský Hrhov, kde bola nezamestnanosť skoro 100 % (…) má 1450 obyvateľov, z toho 50 % Rómov (…) vytvorili tam nezamestnanosť 10 % v rómskej komunite…

Ján Lunter hovorí o verejne známom príklade obce Spišský Hrhov, kde sa podarilo úradujúcemu starostovi Ledeckému výrazne znížiť nezamestnanosť (aj) miestnej rómskej komunity. Lunter neuvádza správny údaj o podiele rómskeho obyvateľstva, údaje o miere nezamestnanosti sú nepodložené. Kvôli nesprávnosti údaju o veľkosti rómskej komunity hodnotíme výrok ako nepravdivý.

Spišský Hrhov je obec v okrese Levoča. V súčasnosti má podľa svojej oficiálnej webstránky 1445 obyvateľov. Táto obec vyhrala v septembri 2015 súťaž "Dedina roka 2015," ktorej vyhlasovateľom je okrem iného Ministerstvo životného prostredia SR a generálnym partnerom súťaže je COOP Jednota Slovensko. Podľa zverejnenej tlačovej správy táto obec "najkomplexnejšie preukázala naplnenie princípov a požiadaviek súťaže spomedzi 20 zúčastnených dedín. Predstavitelia obce presvedčili národnú hodnotiacu komisiu, že rozsah jej obnovy a rozvoja je príkladný vo všetkých hodnotených oblastiach a dosiahnuté výsledky sú prezentovateľné na národnej a medzinárodnej úrovni."

V dokumente (.pdf), ktorý prezentuje dôvody, vďaka ktorým obec uspela v predmetnej súťaži, sa spomína obecný podnik Hrhovské služby, s.r.o., ktorý je v stopercentnom vlastníctve obce Spišský Hrhov. Tento podnik "zabezpečuje výstavbu bytových domov aj z recyklovaného odpadového dreva, rekonštrukciu budov, vyrába palivo z obnoviteľných zdrojov – drevnú štiepku a peletky, má stolársky program, poskytuje poľnohospodárske a záhradkárske služby, zapožičiava mechanizmy, stroje a pracovné náradie." (.pdf, s. 2) Za vznikom tohto podniku stojí starosta obce Vladimír Ledecký. Podľa viacerých dostupných zdrojov bola v roku 1998, keď Ledecký nastúpil do funkcie starostu, nezamestnanosť v obci takmer 100 %. Hoci sa zdroje líšia v tom, či išlo o nezamestnanosť všetkých obyvateľov obce, alebo len tamojšej rómskej komunity, väčšina sa zhoduje na takmer stopercentnej nezamestnanosti rómskeho obyvateľstva obce. Práve táto mimoriadne problematická situácia bola impulzom k založeniu už spomínaného obecného podniku.

I keď v takmer všetkých uvedených dokumentoch obci a jej starostovi priznávajú úspech v jeho úsilí zvýšiť zamestnanosť rómskej komunity, žijúcej v tejto obci, v žiadnom z nich sa neuvádza, že by sa mu podarilo znížiť úroveň nezamestnanosti tejto komunity na 10 %, ako to uvádza Ján Lunter vo svojom výroku. Bibiána Takáčová vo svojej bakalárskej práci z roku 2015 (.pdf), venujúcej sa nezamestnanosti na východnom Slovensku v kontexte komunitnej práce, napríklad spomína, že vplyvom založeného obecného podniku je v Spišskom Hrhove 30 % tamojších Rómov zamestnaných v pracovnom pomere a 90 % zamestnancov tohoto podniku tvoria Rómovia. (.pdf, s. 39) Z uvedeného však nemožno vyvodiť záver o desaťpercentnej nezamestnanosti Rómov v tejto obci.

Program rozvoja obce Spišský Hrhov na roky 2017 - 2023 (.pdf) uvádza aktuálny údaj o dvojpercentnom podiele rómskej populácie na celkovom obyvateľstve obce. (.pdf, s. 9), pritom obyvatlia sa mohli prihlásiť aj inej (napr. slovenskej) národnosti,ktorá podľa týchto údajov tvorí 88 % obyvateľstva obce (9,5 % národnosť neuviedla, resp. označila možnosť "iná").

Atlas rómskych komunít (.pdf) z roku 2013 odhaduje podiel obyvateľstva s rómskou národnosťou na 22,9 %. Demagog.SK požiadal o vyjadrenie aj starostu obce Spišský Hrhov, Vladimíra Ledeckého. Ledecký taktiež poukázal na nesprávny údaj o podiele rómskej komunity v obci, totiž "50 % Rómov bolo u nás pred 12 rokmi. Bol nárast neromského obyvateľstva a dnes už je to percento nižšie".

Ministerstvo dopravy predstavilo plán výstavby rýchlostných ciest: v našom kraji nepočíta ani s jediným metrom novej cesty.

Ani jedna z plánovaných rýchlostných ciest, na ktoré minister dopravy Árpád Érsek plánuje tento rok tendre, sa nenachádza v banskobystrickej župe. Výrok, ktorý zverejnil v Facebook príspevku, preto hodnotíme ako pravdivý.

4.5. 2017 informoval šéf rezortu dopravy na Stretnutí lídrov slovenského stavebníctva v Bratislave, že do konca roka má v pláne motoristom odovzdať tri úseky hotových diaľnic a rýchlostných ciest. V polovici mája tohto roku by mali vodiči začať jazdiť po úseku rýchlostnej cesty R2 Zvolen, východ – Pstruša, následne začiatkom júna sa má odovzdať do užívania časť diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité, v novembri by to mal byť ďalší úsek D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno.