Ing. Ján Hudacký

Narodil sa 24. februára 1959 vo Vranove nad Topľou.V roku 1983 ukončil štúdium na Elektrotechnickej fakulte Technickej univerzity v Košiciach. V rokoch 2004-2009 pôsobil ako poslanec Európskeho parlamentu. Od roku 1992 je členom KDH.
Hudacký je ženatý a má dve deti. Po voľbách v roku 2010 sa stal poslancom NR SR za KDH.
V predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 bol zvolený za poslanca NR SR.

(Zdroj: http://osobnost.aktuality.sk/jan-hudacky/)
(Zdroj foto: http://www.kdh.sk/ludia/poslanci-nr-sr)

Člen strany: Kresťanskodemokratické hnutie (KDH)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Ján Hudacký

Ján Hudacký
Výrok sme overili v relácii O5M12 15. júna 2015.

Trend vývoja počtu obyvateľov na vidieku je opačný, než spomína poslanec KDH Ján Hudacký. K presunu z vidieckych oblastí dochádza na východe Slovenska z dôvodu nezamestnanosti, táto skutočnosť však neodráža celoslovenský trend. Posledné údaje hovoria o tom, že ľudia sa z miest viac sťahujú do menších miest či obcí vo vidieckom prostredí. Výrok ako celok kvôli nepresnému zovšeobecňovaniu hodnotíme ako zavádzajúci.

Podľa posledného veľkého sčítania obyvateľstva v roku 2012 žilo v mestách 54,4 % obyvateľov, na vidieku 45,6 %. V 15 najväčších mestách Slovenska dnes žije 1,43 milióna ľudí, kým v roku 1996 ich bolo o 88-tisíc viac. Títo obyvatelia sa sťahujú práve na vidiek, najviac to badať na západnom Slovensku, napr. v okolí Bratislavy. Vidiek sa vyľudňuje na východe, odkiaľ ľudia odchádzajú na západ hľadať pracovné a študijné príležitosti. V celoslovenskom kontexte však pribúda obyvateľov vo vidieckych osídleniach na úkor miest. 

Prípadná kríza v automobilovom priemysle by v podstate zasiahla tisícky, desaťtisíce pracovných miest na Slovensku.

Podľa Inštitútu informatiky a štatistiky bolo v roku 2014 na Slovensku v automobilovom priemysle zamestnaných 65 833 ľudí. Tvrdenie Jána Hudackého, že kríza by mohla ohroziť desať tisíce pracovných miest je teda pravdivé.

V roku 2013 vydala Ekonomická univerzita v Bratislave správu s názvom Národohospodársky význam automobilového priemyslu na Slovensku. Okrem toho, že v roku 2012 v automobilovom priemysle priamo pracovalo 60 828 ľudí, sa v správe uvádza, že zhruba 200 000 (.pdf, s.3) je priamo alebo nepriamo ovplyvnených automobilovým priemyslom. Podľa informácií Inštitútu informatiky a štatistiky (.pdf, s.2) pracovalo v automobilovom priemysle v roku 2014 viac ako 65 833 zamestnancov. Prípadná kríza v automobilovom priemysle by teda mohla predstavovať ohrozenie pre týchto zamestnancov.


Po havárii vo Fukušime v roku 2011, keď prišlo k takzvaným tým crash testom, čiže testom bezpečnosti jadrových zariadení v rámci, prišla s tým Európska komisia a, samozrejme, odrazu Enel a Slovenské elektrárne museli investovať ďaleko viac peňazí jednak do prípravy, do zmeny projektovej dokumentácie (dostavby Mochoviec, pozn.), do realizácie samotných bezpečnostných opatrení.

V roku 2011 postihlo Japonsko silné zemetrasenie spojené s vlnami tsunami, ktoré poškodili jadrovú elektráreň vo Fukušime a spôsobili únik radiácie. Európska únia potom realizovala 143 záťažových testov v 14 členských štátoch, ktoré prevádzkujú jadrové elektrárne. Crash testy skutočne zapríčinili zmenu plánu dostavby 3. a 4. bloku elektrárne v Mochovciach a predĺženie výstavby. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Tieto záťažové testy na jadrových elektrárňach spočívali v simulácii prírodných katastrof (zemetrasenie, záplavy), ale aj ďalších rizík ako výpadok elektrickej energie či prerušenie prívodu vody do elektrárne. Cieľom bolo posúdiť, či jadrové elektrárne dokážu zvládnuť všetky druhy prírodných katastrof aj prípady ľudského zlyhania či konania so zlým úmyslom.

Tretí a štvrtý blok elektrárne Mochovce predstavujú tzv. VVER bloky, ktoré už obsahujú všetky bezpečnostné vylepšenia po havárii vo Fukušime. Pripomeňme, že pôvodne mal byť 3. blok spustený v roku 2012 a 4. blok v roku 2013, potom sa termíny posunuli pri 3. bloku na 2014 a 4. bloku na 2015. Dostavba bude stáť 3,8 miliardy eur, čiže o miliardu viac, než sa pôvodne plánovalo. Posun termínov i zvýšenie nákladov sú podľa dostupných údajov spôsobené práve zvýšenými bezpečnostnými nárokmi po udalosti vo Fukušime. Tieto informácie priniesol portál vEnergetike.sk

A to je výzva možno pre pána ministra, čo, čo ďalej v podstate predovšetkým s elektrickou energiou na Slovensku, pretože my máme jednu z najvyšších (cien elektrickej energie, pozn.) v strednej Európe. Nehovoriac o tom porovnaní v podstate s ostatnými krajinami.

Cena elektrickej energie pre domácnosti je na Slovensku vyššia než v Poľsku, Maďarsku a v Českej Republike. Definície regiónu strednej Európy sú síce rôzne, no možno povedať, že pri väčšine definícií platí, že Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou cenou elektrickej energie. Cena elektrickej energie na Slovensku však stále nedosahuje výšku cien v ostatných krajinách Európy. Tento výrok ako celok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Aj napriek nejednotnej definiícii "strednej Európy", mnoho zdrojov uvádza za jej krajiny z geografického hľadiska Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rakúsko, Českú Republiku, Nemecko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko a Slovinsko.
Údaje z druhej polovice roku 2014 ukazujú, že celková suma (pozostávajúca zo základnej ceny, DPH a daní a odvodov iných než DPH), ktorú na Slovensku zaplatíme za jeden kWh je približne 0,152 eura. V Poľsku je táto suma nižšia - iba 0,141 eura, v ČR 0,127 eura a v Maďarsku 0,115 eura. V ostatných krajinách sú ceny vyššie než u nás, pričom v Nemecku dosahujú až dvojnásobok - takmer 0,30 eura za kWh. V Rakúsku je to približne 0,20 eura, a v Slovinsku približne 0,16 eura (viď. Graf 1). Táto štúdia je založená na "domácnostiach s priemernou spotrebou a to medzi 2500 kWh a 5000 kWh ročne."


Graf 1 - Ceny elektrickej energie pre domácnosti, druhá polovica 2014 (zdroj: Eurostat)

Švajčiarsko a Lichtenštajnsko, ktoré nie sú členmi EÚ, na tomto grafe chýbajú, no podľa štatistických údajov Alpiq Switzerland (poskytovateľa elektrickej energie a energetických služieb), priemerná cena za kWh bola pre Švajčiarske domácnosti v roku 2013 medzi 0,18 a 0,20 eura. Táto cena je priemerná preto, lebo "vo Švajčiarsku neexistuje žiadna štandardná cena elektrickej energie. Tá sa vždy líši podľa regiónu a kategórie užívateľa."
V prípade Lichtenštajnska sa uvádza jediný údaj a to 0,155 eura za kWh v roku 2014.

V prípade použitia geografickej definície strednej Európy by Slovensko nepatrilo medzi krajiny s najvyššou cenou elektrickej energie. 
Možno však použiť aj ekonomicko- politickú definíciu strednej Európy. 
Svetová banka napríklad používa označenie stredná Európa pre krajiny V4, Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko, Slovinsko. V tomto prípade má Slovinsko vyššiu cenu elektrickej energie ako Slovensko.
Európska únia radí do regiónu strednej Európy vo svojich programoch tieto krajiny: Rakúsko, Česká republika, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Slovensko, Slovinsko a Ukrajina. V tomto prípade majú Rakúsko, Nemecko, Taliansko a Slovinsko vyššiu cenu elektrickej energie ako Slovensko.
OECD definuje krajiny strednej a východnej Európy spoločne a to ako súbor týchto štátov: Albánsko, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva. Z týchto krajín má Slovensko druhú najvyššiu cenu elektrickej energie hneď po Slovinsku.
Vo všetkých týchto definíciách je zaradené Slovinsko, nemožno teda tvrdiť, že by malo Slovensko úplne najvyššiu cenu elektrickej energie, no patrí medzi krajiny s najvyššou cenou elektrickej energie. Spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky má dokonca Slovensko najvyššiu cenu za elektrickú energiu. Časť výroku o strednej Európe by sa pri použití niektorých z týchto definícií dala označiť ako pravdivá, problém však nastáva pri porovnaní s ostatnými krajinami. 

Z celkového počtu 28 krajín EÚ, iba desať ich má ceny elektrickej energie nižšie než Slovensko. Tieto krajiny sú prevažne krajinami bývalého východného bloku, ku ktorým sa pridáva aj Malta. Nie je teda pravdou, že by Slovensko malo jednu z najvyšších cien elektrickej energie, či už v rámci strednej Európy alebo EÚ. 


Potom obmedzenie paušálnych výdavkov pre živnostníkov, viete. Mali sme 40 % z príjmov a teraz máme v podstate to obmedzené 420 eurami.

V roku 2012, v čase nástupu súčasnej vlády, si živnostníci mohli zo základu dane odpočítať v rámci paušálnych výdajov 40 % zo svojich príjmov. Od roku 2013 si síce živnostníci stále môžu uplatniť výdaje vo výške 40 % ročného príjmu, maximálne však v celkovej výške 5 040 eur ročne, čo činí 420 eur mesačne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.