Dr.h.c. Ing. Ján Figeľ

Ing. Ján Figeľ sa narodil 20. januára 1960 v Čaklove v okrese Vranov nad Topľou. V roku 1983 ukončil Technickú univerzitu v Košiciach v odbore výkonová elektronika. V tejto oblasti pracoval až do roku 1992 ako vývojový a výskumný pracovník ZPA Prešov. V tom čase už aktívne pôsobil v KDH, za ktoré sa stal v júni 1992 poslancom NR SR a členom výborov pre zahraničnú politiku a pre európsku integráciu. Je členom rozšíreného predsedníctva frakcie Európskej ľudovej strany – kresťanských demokratov (EPP/CD). V júni 1998 ho zvolili za podpredsedu parlamentnej frakcie EPP/CD. V roku 1994 bol zvolený za podpredsedu KDH pre zahraničnú politiku. Odborné vzdelanie pre túto oblasť si doplnil štúdiom na Georgtownskej univerzite vo Washingtone a na UFSIA v belgických Antverpách. V medzinárodnom meradle sa najvýraznejšie presadil od roku 1993 v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PZ RE), kde sa ako jediný reprezentant SR stal v roku 1995 podpredsedom výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a o dva roky neskôr predsedom podvýboru pre medzinárodné ekonomické vzťahy. Pôsobí v Monitorovacom výbore RE. Od roku 1997 je aj predsedom občianskeho združenia Centrum pre európsku politiku. Prednáša o medzinárodných vzťahoch na Trnavskej univerzite. V parlamentných voľbách ho zvolili za poslanca NR SR za SDK.

1998 – 2003 hlavný vyjednávač Slovenskej republiky pre rokovania o vstupe Slovenska do EÚ
2002 predstaviteľ vlády SR v Konvente o budúcnosti Európy
2002 – 2004 poslanec Národnej rady Slovenskej republiky predseda Zahraničného výboru Národnej rady SR člen Výboru NR SR pre európsku integráciu
2002 – 2003 spolupredseda Stálej delegácie NR SR v Spoločnom parlamentom výbore EÚ-SR
2002 – 2003 predstaviteľ NR SR v Konvente o budúcnosti Európy
2003 – 2004 vedúci Stálej delegácie pozorovateľov NR SR v EP (Ústavnoprávny výbor EP)
2003 – 2004 člen Výboru PZ RE pre ekonomické záležitosti a rozvoj Stála delegácia NR SR v Parlamentom zhromaždení RE
2004 podpredseda Výboru PZ RE pre ekonomické záležitosti a rozvoj Stála delegácia NR SR v Parlamentom zhromaždení RE
01.05.2004 – 21.11.2004 člen Európskej komisie spoluzodpovedný za oblasť podnikania a informačnej spoločnosti
22.11.2004 – 31.12.2006 člen Európskej komisie zodpovedný za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a viacjazyčnosť
01.01.2007 – 12.09.2009 člen Európskej komisie zodpovedný za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež
2010- 1. podpredseda vlády, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, predseda KDH

Člen strany: Kresťanskodemokratické hnutie (KDH)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Ján Figeľ

Ján Figeľ

Miguel Anchel Gurría hovorí, že to normatívne financovanie vytvorilo dobrý základ…boli sme pri tom, bolo to za Martina Fronca…

Podobný výrok sme overovali v predvolebnej debate SRo 26. februára 2016. Generálny tajomník OECD Angel Gurría sa vyjadril, že normatívne financovanie je veľmi úspešným výdobytkom. Normatívne financovanie sa zaviedlo za pôsobenia Martina Fronca ako ministra školstva a počas jeho ministrovania v rokoch 2002-2006. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Počas návštevy konferencie o školstve 19. februára 2016 v Bratislave povedal komisár OECD José Ángel Gurría, že normatívne financovanie je veľmi úspešným výdobytkom. OECD hodnotí normatívne financovanie na počet žiakov ako dobrý model. Analytici ho dokonca označili za „prehľadný a flexibilný“.

"Slovensko sa úspešne zameralo na kvalitu a rovnosť pri prístupe ku vzdelaniu, veľmi silný záujem o medzinárodné štandardy a osvedčené praxe vo vzdelávaní. Normatívne financovanie, zavedené na Slovensku, je veľmi úspešným výdobytkom," povedal generálny tajomník OECD Angel Gurría.

Zavedenie normatívneho financovania za ministrovania Martina Fronca overoval Demagog.sk už 17. januára 2016 v relácii V politike. Za Froncovho pôsobenia ako ministra školstva sa zaviedlo tzv. normatívne financovanie, podľa ktorého sa školám prideľovali prostriedky aj podľa počtu žiakov a ktoré sa môže odrážať aj na plate učiteľov.

Podľa Ministerstva školstva:
"Financovanie základných a stredných škôl je postavené na normatívnom princípe, školy sú financované podľa počtu žiakov a personálnej a ekonomickej náročnosti výchovno-vzdelávacieho procesu v zmysle zákona č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády SR č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov."

Zákon bol prijatý v roku 2003. Úrad vlády SR uvádza, že súčasný poslanec NR SR Martin Fronc (KDH) bol ministrom školstva SR v období od 16. októbra 2002 do 8. februára 2006.

Z analýzy, ktorú si ministerstvo v roku 2005 dalo vypracovať, vyplýva, že v tej dobe 63 percent riaditeľov základných a stredných škôl túto reformu financovania regionálneho školstva vnímalo pozitívne. Už vtedy niektorí opatrenie kritizovali s argumentáciou, že menšie školy napriek výborným výsledkom budú nízko ohodnotené. Postupne začala prevládať skepsa, keďže slabé populačné ročníky znamenali, že školy sa prestali sústrediť na kvalitu žiakov, a naberali ich toľko, koľko mohli, aby im podľa normatívu bolo pridelených viac prostriedkov. Normatív je v poslednej dobe kritizovaný a žiada sa jeho zrušenie alebo aspoň navýšenie.

…my sme za podobný čas (za vlády Radičovej, pozn.) vytvorili viac pracovných miest ako vláda jednej strany. Za ten istý čas 33-tisic verzus 31-tisic.

Počet pracovných miest vytvorených vládou Ivery Radičovej sme už overovali (Ján Figeľ, V politike, 23.1.2012). Údaje Štatistického úradu o stave zamestnanosti hovoria o vytvorení zhruba 54 tisíc pracovných miest počas vlády Ivety Radičovej. Ak by aj za ostatné štyri roky vláda vytvorila 130 tisíc pracovných miest, čo odborníci spochybňujú, za porovnateľný čas vytvorila súčasná vláda menej pracovných miest. Na rok vládnutia vychádza vláde I. Radičovej cca 35 tisíc, zatiaľ čo vláde R. Fica 32.5 tisíc. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.  

…stopol som rozbehnutú diaľnicu medzi Žilinou a Prešovom, znamenal po našom zásahu úsporu vyše 2 miliárd eur len na betóne a asfalte.

Podobný výrok Jána Figeľa tím Demagog.sk už overoval pri analýze predvolebnej debaty, ktorá odznela v Slovenskom rozhlase 26. februára 2016. Vtedy predseda KDH rozprával o tom, že kým bol vo vláde, zastavením PPP projektov zachránil peniaze ľuďom. V tomto tvrdení už je presnejší, rozpráva o 2 miliard eur, ktoré sa mali ušetriť len na stavebných materiáloch pri výstavbe. Už od roku 2015, ako nové úseky diaľnice boli otvorené, Figeľ hovoril viackrát o tejto skutočnosti, informovali o tom aj Hospodárske noviny. Ku konkrétnej sume, ktorú týmto spôsobom štátu ušetril, sa vyjadruje najčastejšie on sám či strana KDH. O ušetrení však písali denník SME v roku 2010 alebo aktuálnejšie Denník N v októbri 2015, keď informoval, že len na diaľniciach štát ušetril vďaka Figeľovi kvôli zrušeným trom PPP balíkom dve miliardy eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Počas vlády Ivety Radičovej Ján Figeľ, ako minister dopravy zastavil výstavbu úsekov diaľníc, ktoré boli pripravené vládou Roberta Fica, a ktoré mali byť stavané ako PPP projekty. Aj keď nová vláda Roberta Fica sa chcela vrátiť k PPP projektom, nakoniec sa tak nestalo. Dané úseky diaľnice boli teda dokončené podľa plánu Figeľa a tým sa podarilo zachrániť niekoľko miliard eur. Ján Figeľ a poslanci z KDH často argumentujú s tým, že oni, resp. Figeľ zachránil peniaze pre daňových poplatníkov - o 2 miliard eur len na výstavbe už hovorí od roku 2015: "Len na stavebných nákladoch sme na úsekoch medzi Žilinou a Prešovom ušetrili vyše dve miliardy eur" (zdroj: Dennik N)
Ján Figeľ nešpecifikuje typ zamestnancov. Jeho výrok by bol blízko pravde v prípade, ak by dodal, že ide o podnikovú sféru, kde je podiel malých a stredných podnikov 73 %. Avšak podiel malých a stredných podnikov na zamestnanosti (bez živnostníkov) je menej ako 60 %. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Vychádzame z doposiaľ najaktuálnejšej Správy o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 2014 (.pdf, s. 23) z júna 2015, ktorú publikuje Agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania (NADSME). Podľa tejto správy tvorili v roku 2014 tvorili malé a stredné podniky 72,7% podiel na zamestnanosti v podnikovej ekonomike a 59,6% podiel na celkovej zamestnanosti v hospodárstve SR (podľa štvrťročného podnikového výkazníctva ŠÚ SR). Oproti roku 2013 vzrástol podiel malých a stredných podnikov na zamestnanosti v podnikovej ekonomike o 0,9 p. b. 

Podiel malých a stredných podnikov na zamestnanosti v podnikovej ekonomike vzrástol od roku 2006 (od roku 2006 disponuje SBA presnými údajmi o zamestnanosti MSP) do roku 2014 o 1,2 p. b. na úroveň 72,7 %.

Rozdelenie podnikov: Mikro podniky — 0-9 zamestnancov, Malé podniky -10-49 zamestnancov, Stredné podniky — 50-249 zamestnancov, Veľké podniky - 250-viac zamestnancov.

Ak vychádzame z údajov Štatistického úradu SR bol v roku 2014 (najnovšie kompletné dáta, za rok 2015 chýbajú údaje pre malé podniky) počet osôb zamestnaných v malých podnikoch a stredných (tzn. do 250 zamestnancov)  910 383, čo oproti celkovému počtu zamestnancov (bez živnostníkov) v SR 1 563 146  predstavuje 58,24 %

podnikypočet zamestnancov
(0-19 zamestnancov)325 814
(10-19 zamestnancov)N/A
(20-49 zamestnancov)204 973
(50-249 zamestnancov)379 596
(250-499 zamestnancov)140 964
(500-999 zamestnancov)140 036
(1000- a viac zamestnancov)371 763
Živnostníci641 500
Spolu2 204 646

Je pravdou, že niekoľko živnostníkov kandiduje na kandidátke KDH. Ide napríklad o Ďurkovský, Hovanec, Hatala, Herman a iní. Vladimír Sirotka je prezidentom Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.