Judr. Ján Čarnogurský

Člen strany: Bez príslušnosti (Nestraníci)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Ján Čarnogurský

Ján Čarnogurský

Minulý rok v Prahe na pochode homosexuálov bola samostatná skupina, ktorá propagovala legalizáciu pedofílie.

Je pravdou, že Na dúhovom pochode Prague Pride 2013 sa 17. augusta 2013 zúčastnila aj skupina ľudí držiaca transparent s nápisom „Nejen homosexuálové procházejí coming outem“ a s odkazom na stránku www.nejenhomo.cz. Táto skupina zastupovala združenie ČEPEK - Československá pedofilní komunita. Nie je však pravdou, že by táto komunita propagovala legalizáciu pedofília.

ČEPEK na svojej stránke uvádza:

"Naším cílem je především poskytnutí informací o pedofilii mladým lidem na počátku puberty, kteří zjišťují, že je sexuálně přitahují děti nebo mladiství. Chceme těmto lidem pomoci se s jejich menšinově zaměřenou sexualitou smířit a přizpůsobit se společnosti tak, aby byli sami se sebou spokojeni, aniž by porušovali společenské normy nebo dokonce zákon."

ČEPEK jednoznačne vylučuje propagáciu legalizácie sexuálneho styku s maloletými:
"Naším cílem NENÍ legalizace sexuálních aktivit s dětmi, snižování věkové hranice k legálním sexuálním aktivitám, zavádění registrovaného partnerství s dětmi nebo omlouvání pachatelů trestných činů páchaných na dětech či dokonce jejich krytí."

…za mojej vlády v 90. rokov bolo jediné obdobie kedy slovenskí učitelia zarábali viac ako českí učitelia, kedy zdravotníctvo bolo bez dlhov.

Demagog.SK nezistil údaje o platoch učiteľov a ani o zadĺžení nemocníc z obdobia 1991-1992, keď bol Čarnogurský predsedom vlády (za jeho vlády). Výrok preto hodnotíme výrok za neoveriteľný. 

Ján Čarnogurský bol predsedom vlády Slovenskej republiky od 23. apríla 1991 do 24. júna 1992.

Údaje z tohto obdobia o priemerných platoch a ich vývojoch u pedagogických zamestnancoch nie sú dostupné. Ústav informácií a prognóz školstva uvádza iba nekompletné údaje, napr. do roku 1994 nie je zverejnená priemerná mzda pedagogických zamestnancov regionálneho školstva za roku 1991-1993. 

V prípade Českej republiky taktiež údaje z daného obdobia Informačný systém o priemernej mzde (ISPV) neposkytuje (až od roku 2000), ako ani Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy ČR (Štatistické ročenky školstva sú dostupné až od roku 2008).
V prípade výroku o dlhu v zdravotníctve Demgog.SK taktiež nezistil potrebné údaje. Dlh zdravotníctva sa meria na základe záväzkov po lehote splatnosti (aj nemocníc aj zdravotných poisťovní). To je možné zistiť zo Správ o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva (2008, 2010, 2011, 2012). Údaje z 90-tych rokov, žiaľ, nie sú dostupné. Potrebné údaje sa nám rovnako nepodarilo nájsť ani v prípade Českej republiky. Čiastočné údaje možno vidieť v dokumente "Výsledky hospodaření zdravotních pojištoven".

Slovenská republika mala v roku 2008 medziročný rast DPH na úrovní 5,8 %, čo bol tretí najvyšší rast HDP zo všetkých krajín Európskej únie. Predbehlo nás iba Rumunsko (7,3 %) a Bulharsko (6,2 %). V roku 2007 - teda pred siedmimi rokmi mala Slovenská republika rast na úrovní 10,5% a boli sme na čele rastu HPD v Európske únii. 

Slovenská republika bola nazývaná "Tatra tiger" - tatranským tigrom. 

Ja síce pravdou, že v Juhoslávii aj Afganistane NATO používalo letecké útoky, v Iraku však boli jednotky NATO len za účelom trénovania jednotiek irackej vlády. V Juhoslávii ostali mierové jednotky NATO aj po uzavretí Daytonskej mierovej dohody, nie je teda pravdou, že NATO "vždy" používa len bombardovanie. Minimálne v prípade Iraku to nebola pravda.

V Juhoslávii v roku 1993 zahájilo NATO tzv. Operation Deny Flight, účelom ktorej bolo zabezpečiť bezletovú zónu nad Bosnou a Hercegovinou. Súčasťou tejto operácie bolo aj bombardovanie srbských vojenských cieľov, ktoré vyústilo do leteckého útoku pod názvom Operation Deliberate Force v roku 1995. Následky tejto operácie sa odhadujú na približne 30 obetí.
Po podpísaní Daytonskej mierovej dohody ostali v Juhoslávii jednotky IFOR, vystriedané jednotkami SFOR, ktorých úlohou bolo dohliadnuť na úspešnú implementáciu mierovej dohody a stabilizáciu situácie. Do týchto mierových jednotiek sa zapojili aj nečlenské štáty NATO.
Druhú vzdušnú kampaň zahájilo NATO v roku 1999 v Kosove. Podľa Human Rights Watch mala za následok približne 500 civilných obetí.
Afganistan je prvý prípad v histórii NATO, kedy bol aktivovaný článok č. 5 tejto zmluvy. Do vojny v Afganistane sa NATO zapojilo použtím jednotiek ISAF (International Security Assistance Force) v roku 2003. Napriek tomu, že najviac obetí bombardovania je prisudzovaných jednotkám pod velením USA (Operation Enduring Freedom), aj NATO má na svedomí civilné obete v dôsledku vzdušných útokov, najčerstvejšie zo 6. marca 2014.
V Iraku proti účasti NATO na invázii spojeneckých vojsk USA a UK v roku 2013 protestovali Francúzsko a Nemecko. Jednotky NATO pôsobili v Iraku len za účelom trénovania lokálnych jednotiek dočasnej irackej vlády, stiahli sa v roku 2011:
"The NTM-I was set up in accordance with the UN Security Council Resolution 1546 and at the request of the Iraqi Interim Government."

Krymský autonómny parlament dal vyhlásenie o zvrchovanosti Krymu, mimochodom podobné ako slovenský parlament dal v roku 92. (…) Krym zatiaľ robí len to čo sme my Slováci robili v 92. roku.

Ján Čarnogurský vyslovil podobný výrok aj v diskusii 4.3. v HN Clube. Jeho výrok sme vtedy hodnotili ako nepravdivý a rovnako ho hodnotíme aj tento krát. Krymský parlament nevyhlásil, tak ako slovenský parlament v roku 1992, zvrchovanosť, ale referendum o zvrchovanosti. Pre overovanie tohto výroku berieme do úvahy len udalosti, ktoré sa stalo do jeho vyslovenia, teda 6.3. Navyše slovenský parlament vyhlásil zvrchovanosť v situácii, kedy existovala minimálne ústna dohoda medzi najvyššími predstaviteľmi oboch častí federácii na rozdelení, čo je významným rozdielom od situácii v Ukrajine. Výrok na základe toho hodnotíme ako nepravdivý.
Krym má v rámci Urajiny postavenie autonómnej republiky, ktorá má vlastný parlament. Je to jediná časť Ukrajiny, kde sú väčšinovou národnosťou etnickí Rusi, ruština je najčastejšie používaný jazyk. Po vyhnaní Viktora Janukoviča z krajiny a vymenovaní dočasnej vlády došlo na Kryme ku protestom voči tomuto vývoju situácie. 
Ako zhodne informujú Russia Today, ale aj západné médiá, ako napríklad Guardian, krymský parlament vyhlásil na 25. mája (spolu s prezidentskými voľbami) referendum s otázkou, resp. s vyjadrením súhlasu s vetou: „Autonómna republika Krym je nositeľom štátnej samostatnosti a je súčasťou Ukrajiny na základe dohôd a dohovorov.“
V čase, keď o tom krymský parlament rozhodoval, bola jeho budova obsadená neznámimi ozbrojencami.
Denník SME 1. marca 2014 napísal: "Nový proruský premiér autonómnej republiky na ukrajinskom polostrove Krym Sergej Aksenov v sobotu oznámil, že má pod kontrolou všetky vojenské sily, políciu a ďalšie bezpečnostné služby v regióne. Velitelia, ktorí s tým nesúhlasia, by mali zo svojich postov odísť. Zároveň požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina o pomoc pri udržiavaní mieru na Kryme."

"Premiér Krymu Aksenov oznámil, že sa referendum o budúcnosti autonómnej republiky Krympresúva z 25. mája, keď sa majú konať i ukrajinské prezidentské voľby, na 30. marca. Zdôvodnil to naliehavosťou. Šéfa hlavnej proruskej strany na Krymskom polostrove Aksenova vymenoval krymský parlament za premiéra vo štvrtok 27. februára."

Vo štvrtok 6.3. bolo referendum ďalej posunuté na 16. marca. V rovnaký deň Krym požiadal Ruskú federáciu o pripojenie.
Ján Čarnogurský v tomto výroku opakuje informáciu zo svojho blogu, ale aj mediálnom vyhlásení preTASR. V týchto správach hovorí, že krymský parlament vyhlásil referendum o zvrchovanosti, následne potom tvrdí, že toto vyhlásenie je v princípe už vyhlásením zvrchovanosti.

O referende o "štátnej zvrchovanosti" Krymu hovorí aj agentúra SITA, nie však o akte vyhlásenia zvrchovanosti.
Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky bola prijatá 17. júla 1992. V tom čase už prebiehali jednania o rozdelení federácie. Vtedajší predsedovia víťazných politických strán v oboch častiach federácie - Vladimír Mečiar na Slovensku a Václav Klaus v Česku sa už 8. júla stretli v brnenskej Vile Tugendat a dohodli sa na rozpade. Následne bola táto ústna dohoda písomne potvrdená na rovnakom mieste 26. augusta 1992. Federácia sa následne rozpadla na konci roku 1992. Dá sa teda povedať, že už vyhlásenie zvrchovanosti Slovenskej republiky prišlo v čase, kedy existovala dohoda medzi vrcholnými predstaviteľmi oboch častí.