Prof. PhDr. Iveta Radičová

Prof. PhDr. Iveta Radičová, PhD. sa narodila 7. decembra 1956 v Bratislave.
Pred vstupom do politiky pôsobila na katedre politológie UK Bratislava, kde bola od roku 1997 koordinátorkou výskumu “Sociálne poistenie, štátna sociálna podpora, sociálna pomoc s dôrazom na trh práce a politiku zamestnanosti”.
V roku 1992 založila neziskovú organizáciu S.P.A.C.E. – Centrum pre analýzu sociálnej politiky, v ktorej bola výkonnou riaditeľkou do 1. 8. 2005. Riaditeľkou SÚ SAV sa stala v auguste 2005. Od roku 2005 je profesorkou na Katedre sociológie Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva UKF v Nitre, súčasne je členkou Vedeckej rady fakulty.
Jej kľúčovou kvalifikáciou je orientácia na verejné dianie a verejnú politiku, na sociálnu politiku a zamestnanosť so špecifickým dopadom na problémy Rómov, na európsku integráciu – kapitola Zamestnanosť, sociálna politika a kapitola Voľný pohyb pracovných síl, na európsky sociálny model a na metodológiu sociálneho výskumu.
Pôsobila ako hosťujúci profesor na univerzitách v USA, Veľkej Británii, Švédsku, Fínsku, Rakúsku a i. Okrem toho pôsobila aj ako expertka na sociálnu politiku na Federálnom ministerstve práce a sociálnej politiky, ako expert Vlády SR v Komisii pre rodinu, na Ministerstve privatizácie a v Komisii prevencie drogových závislostí, bola výkonnou riaditeľkou Slovenskej sociologickej spoločnosti a NISPAcee – siete organizácií a škôl verejnej politiky v strednej a východnej Európe. Bola a je koordinátorkou viacerých výskumných projektov.
Iveta Radičová je poslankyňou NR SR za SDKÚ-DS. Od októbra 2005 do júla 2006 bola ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Iveta Radičová má dcéru Evu a bola vydatá za scénaristu, humoristu a moderátora Stana Radiča, ktorý v roku 2005 podľahol infarktu.
Od roku 2010 je predsedníčkou vlády SR.

(zdroj: www.osobnosti.sk)

Člen strany: Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Iveta Radičová

Iveta Radičová

Ani jeden z aktérov (P. Hrušovský ani R. Fico pozn.) v podstate nepotvrdil pripravenosť ísť kandidovať do prezidentských volieb. V náznaku pán Čarnogurský ako jediný. V náznaku. Ale tiež nepovedal definitívne slovo.

Tvrdenie I. Radičovej je pravdivé. Zatiaľ ešte ani jeden so spomínaných kandidátov nepotvrdil svoju kandidatúru v prezidentských voľbách. Ako uviedla TASR, záujem kandidovať zatiaľ avizoval Ján Čarnogurský. Ako možní kandidáti sa spomínajú súčasný premiér R. Fico (Smer-SD) a bývalý predseda KDH Pavol Hrušovský.

Ale samozrejme, že áno. Návrh jedného z poslancov ma prekvapil, zaskočil nepríjemne, ale pravdou zostáva i to, že keď prišlo k hlasovaniu (o generálnom prokurátorovi koncom roku 2010 pozn.), tak 6 koaliční poslanci nehlasovali.

I. Radičová hovorí pravdu o hlasovaní o generálnom prokurátorovi. Tretie hlasovanie, kedy kandidoval Jozef Čentéš a Dobroslav Trnka (2. decembra 2012) napriek predchádzajúcej dohode koalície o spoločnom kandidátovi J. Čentéšovi nakoniec neprešlo. Za J. Čentéša hlasovalo 73 poslancov, 6 poslancov koalície preto nemohlo za Čentéša hlasovať. Koalícia disponovala 79 hlasmi.

… 16 krajín ho už schválilo (euroval pred tým, ako o ňom v októbri 2011 hlasovalo Slovensko, pozn.).

13. októbra 2011 Slovensko po opätovnom hlasovaní podporilo dodatok k rámcovej zmluve o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF). Poslednými krajinami, ktoré za zmeny hlasovali boli Malta - 11. 10. 2011, Holandsko - 6. 10. 2011 a Slovensko. 

Slovensko hlasovalo 13. októbra ako posledná, sedemnásta krajina.

I. Radičová hovorí pravdu.

Mala som, bohužiaľ len asi tri hodiny. Zážitok, že sme sa s SAS dohodli. To bolo po rokovaní v nedeľu, dva dni pred rokovaním v parlamente, kde ak sme našli dohodu, samozrejme nie je potrebné spájať hlasovanie s dôverou vláde…Nie, nie, tá dohoda bola nájdenie istého kompromisu veľa sa o tom diskutovalo, že sa príjme špecifický mechanizmus pri hlasovaní o jednotlivých pomociach vrámci programov pre jednotlivé krajiny. Ale tá dohoda a tým pádom budú môcť zahlasovať SAS. Tá dohoda platila naozaj niekoľko hodín z nedele na pondelok noci, kedy mi pán Sulík oznámil, že dohoda neplatí ale tým pádom neplatil ani tento môj prísľub.

Nenašli sme informáciu o tom, že Iveta Radičová a Richard Sulík sa 9. októbra (nedeľa), ako to uvádza I. Radičová, dohodli a preto ani to, kto a kedy od dohody odstúpil. Dostupné informácie z denníka Pravda (11. októbra 2011) len spresňujú jej súčasné slová:

"Koalícia podľa Radičovej ponúkla SaS právo veta na jednotlivé pôžičky pre zadlžené krajiny aj možnosť slobodnej zelenej karty na schválenie trvalého eurovalu (ESM). Túto ponuku prezentovala liberálom na Koaličnej rade opäť ráno. Tí ju však znovu odmietli. "Dopustiť izoláciu Slovenska je pre premiéra SR neprijateľné. Je mi ľúto, že koaličný partner neprijal ponuku na možný kompromis," zdôvodnila svoje rozhodnutie šéfka vládneho kabinetu..."


Jasný bol aj názor predstaviteľov Smeru SD (ohľadom hlasovania v prípade eurovalu pozn.)…Smeru SD, ktorý bol jednoznačný, áno budeme hlasovať ak zahlasuje celá koalícia.

Výrok I. Radičovej hodnotme ako pravdivý, pretože strana Smer skutočne podporovala prijatie eurovalu v októbri 2011. Smer-SD tiež podmieňoval svoju podporu buď tým, že zaň zahlasuje celá koalícia, alebo pádom vlády a následným podporením eurovalu v druhom hlasovaní.

 R. Fico sa 2. októbra pre TA3 vyjadril:" Ak sa ukáže, že nie sú schopní vládnuť a prijímať rozhodnutia takéhoto vážneho charakteru, určite euroval prejde s našimi hlasmi, o tom nepochybujte, my sme za euroval." Hlasovať za euroval chceli vtedy, ak by koalícia  garantovala podporu najmenej 76 poslancov. Rozšírenie dočasného eurovalu bolo na druhýkrát schválené 13. októbra 2011, hlasovali zaň všetci poslanci strany Smer, SDKÚ, KDH a Most- Híd.