MUDr. Ivan Uhliarik

Osobné údaje

Dátum narodenia: 3. jún 1968
Miesto narodenia: Námestovo
Trvalé bydlisko: Partizánska 5, Skalica
Stav: ženatý, 5 detí

Vzdelanie

1987 – 1993 Lekárska fakulta Karlovej Univerzity, Praha

Pracovné zaangažovanie

1993 – 1996 NsP Skalica
1996 – 2003 Pfizer Inc., marketingový manažér
2003 – 2005 Sanofi Aventis, riaditeľ divízie
2005 – 2006 Bristol Myers Squibb, riaditeľ spoločnosti pre Slovenskú republiku
2006 – 2009 Ozone Laboratories s.r.o., generálny riaditeľ pre Českú a Slovenskú republiku

Spoločensko-politické zaangažovanie

2006 členstvo v KDH, člen Mestského klubu KDH v Skalici
2008 Predseda Okresného klubu KDH v Skalici
2008 Expert KDH pre zdravotníctvo
2009 podpredseda KDH (zdravotníctvo a ochrana spotrebiteľa)

Jazyk

Anglický jazyk – aktívne
Ruský jazyk – aktívne
Nemecký jazyk – začiatočník

Záujmy

Rodina, literatúra, cyklistika, beh, lyžovanie, turistika

Člen strany: Kresťanskodemokratické hnutie (KDH)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Ivan Uhliarik

Ivan Uhliarik

..v apríli som požiadal výbor ako poslanec Národnej rady o predloženie mimoriadnej správy pána ministra, on ju predložil, akože všetka česť, ale predseda výboru, takisto predstaviteľ strany Smer Richard Raši do dneska ten výbor je prerušený.

Poslanec Ivan Uhliarik (KDH) ako člen Výboru NR SR pre zdravotníctvo spolu s ďalšími poslancami NR SR skutočne predniesli návrh, v ktorom ministra Čisláka vyzývajú, aby predložil Správu o stave zdravotníctva a ten ju skutočne výboru predložil. Požadovaná správa bola skutočne vyhotovená, je voľne dostupná, no záznam o prerušení schôdze výboru, na ktorej mala byť prezentovaná, nie je dohľadateľný, stránka NR SR obsahuje len program a prezenčnú listinu z tejto schôdze, nie však zápisnicu. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. 

Na 48. schôdzi Výboru NR SR pre zdravotníctvo z dňa 15. apríla 2015, požiadal poslanec a ex-minister zdravotníctva Ivan Uhliarik súčasného šéfa rezortu o Správu o stave zdravotníctva. Na programe ďalšej schôdze- 49.schôdze je aj vystúpenie ministra s touto správou, zápisnica z tejto schôdze však nie je k dispozícii. Na webe je dohľadateľná Správa o stave zdravotníctva pre Výbor NR SR pre zdravotníctvo(.pdf) z dňa 17.4. 2015.

V zápisniciach, či uzneseniach z ďalších rokovaní výboru pre zdravotníctvo nie je ani zmienka o tom, že predseda výboru poslanec Richard Raši prerušil rokovanie výboru o Uhliarikom spomínanej Správe.
Neexistujú verejne dostupné informácie / štatistiky, ktoré by informovali o tom, koľko ľudí približne denne zomrie na Slovensku. Môžeme však vychádzať z ročného počtu úmrtí. V roku 2013 (.pdf,s.26) zomrelo dokopy 52 089 ľudí, čo v prepočte (vydelené počtom dní v roku) vychádza 142,71 na deň, čo sa približuje Uhliarikovmu údaju. Aj v predchádzajúcich rokoch bol počet úmrtí približne 52-54 tisíc ročne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

(…) ministerka zdravotníctva takisto tvrdila, že 5 dní bola zachovaná letecká záchranná služba alebo teda že bolo celé Slovensko, západné v tomto prípade, pokryté a nebolo. A došlo k úmrtiu jednej pacientky (…)

V období od 12. do 16. septembra 2013 bola letecká záchranná služba síce celkovo na Slovensku zachovaná, avšak vrtuľníky z Bratislavského a Trenčianskeho kraja nemohli v tomto období lietať, nakoľko nemali obnovené licencie. Pacientka, ktorú spomína Uhliarik, potrebovala previezť zo Záhoria. Bol pre ňu privolaný vrtuľník z Nitry, odkiaľ je približne rovnaký doletový čas ako z Bratislavy alebo Trenčína, ten však nebol dostupný, a preto primár skalickej nemocnice rozhodol o prevoze sanitkou do Bratislavy. Tieto komplikácie mohli prispieť k predčasnému úmrtiu. Uhliarikov výrok hodnotíme ako pravdivý.
Podľa Zvolenskej, "Päť vrtuľníkových staníc na území SR v tom čase znamenalo, že to bola úroveň ČR, ktorá má desať staníc a dvojnásobný počet obyvateľov. Bola teda zabezpečená zdravotná starostlivosť pre občanov. Ani dnes, keď lieta sedem vrtuľníkov, nemôžem povedať, či niekto nezomrie". Územie (západného) Slovenska teda bolo pokryté, avšak riedkejšie, ako to bežne býva.
Zákon, ktorý definoval minimálne mzdové nároky sestier a pôrodných asistentiek, čo malo sestrám zvýšiť plat od apríla 2012, bol schválený 1. februára 2012. Za zákon v treťom čítaní hlasovali všetci poslanci NR SR, a teda aj všetci prítomní poslanci SMER-SD. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

… rozdiel medzi rokom 2011 a rokom 2015 – 2016 je v tom, že keď sa táto situácia stala, tak vieme, že premiérka bývalá, predseda parlamentu s odbormi, vrátane mňa, sedeli sme deň a noc a presne si to pamätám, ráno, ráno pred Vianocami sme sa dohodli.

Lekárske odborové združenie čakalo do poslednej možnej chvíle, kým definitívne ukončilo štrajkovú pohotovosť. Stalo sa tak 16. decembra 2011, pričom dohoda s LOZ bola uzavretá už v Memorande z novembra 2011. Zástupcovia LOZ však neverili sľubom vlády a ministra. K dohode s protestujúcimi lekármi teda došlo skôr než deň pred Vianocami 2011, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Kríza v slovenskom zdravotníctve v roku 2011 sa začala ešte v na konci septembra toho roku. Vtedy totiž viac ako 2 400 lekárov podalo výpovede. Aj keď neskôr až polovica z nich výpovede stiahla, LOZ (lekárske odborove združenie) naďalej odmietalo riešenia navrhované vládou SR, tá sa následne rozhodla vyhlásiť núdzový stav, ktorým mohla lekárom vo výpovedi nariadiť povinnú pracovnú povinnosť.

Situáciu sa neskôr podarilo upokojiť podpisom Memoranda, ktoré 25. novembra 2011 podpísala aj vtedajšia premiérka Iveta Radičová. Lekári sa však obávali, že vláda svoj zámer nepresadí do legislatívnej podoby, a tak 10. decembra 2011 vyhlásili štrajkovú pohotovosť. Denník Pravda (zdroj TASR) v článku zo 16. decembra 2011 píše: "LOZ vyhlásila štrajkovú pohotovosť 10. decembra. Trvať mala až do splnenia všetkých požiadaviek z memoranda dohodnutého s vládou. Odborári ju nezrušili ani po tom, čo parlament schválil legislatívu, ktorá zvyšuje platy lekárov, či ruší transformáciu nemocníc. Tvrdili, že zákony nenadobudli účinnosť a chceli počkať na to, kedy sa zverejnia v Zbierke zákonov SR." Vláda SR schválila legislatívne zmeny vychádzajúce z memoranda ešte 14. decembra 2011.

Do rokovaní medzi LOZ a vládou bol zapojený aj vtedajší predseda parlamentu Pavol Hrušovský. Ten rokoval priamo s Mariánom Kollárom, predsedom LOZ.

Štrajk lekárov v udalostiach roka 2011 spomína v kocke aj denník SME.