JUDr. Ing. Ivan Šimko

JUDr. Ing. Ivan Šimko
máj 2001 – 2002 minister vnútra, 2002 – sept.2003 minister obrany, predseda strany Misia 21

* 01.01.1955 Bratislava
vzdelanie
1987 ukončil štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
1978 ukončil štúdium na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave
životopis
Priebeh zamestnaní:

od r. 2003-2006 nezávislý poslanec NR SR
2002-2003 minister obrany Slovenskej republiky
2001-2002 minister vnútra SR
marec – november 1994 podpredseda vlády SR
1994 poslanec Národnej rady SR
február – jún 1992 minister spravodlivosti SR
1992 poslanec Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSFR
1990-1992 poslanec Snemovne ľudu FZ ČSFR, predsedom branno-bezpečnostného výboru
1989-1990 odborný poradca podpredsedu vlády ČSFR
– asistent na Útvare hlavného architekta mesta Bratislavy
– asistent vo Výskumnom ústave oblastného plánovania

Člen strany: Kresťanskodemokratické hnutie (KDH)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Ivan Šimko

Ivan Šimko

je celkom normálne, že keď sa otvára Ústava, tak sa riešenia proste problémy, ktoré sa Ústavy týkajú. V roku 2001, keď sa robila veľká novela Ústavy, riešilo sa súdnictvo, ale riešili sa aj iné otázky, napríklad prístupové otázky do Európskej únie.

Ivan Šimko v tomto výroku spomína rovnakú novelu ústavy, o akej sa zmienil pri prezentovaní informácie o vzniku Súdnej rady SR; ústavný zákon 90/2001 Z.z. Tento ústavný zákon naozaj pokrýval široké spektrum zmien a okrem justície (nielen vytvorenie Súdnej rady, ale aj napr. posilnenie právomocí ústavného súdu či zmena v procese menovania sudcov) zahŕňal aj úpravu imunity poslancov, reformu verejnej správy (územnosprávneho členenia krajiny) či zavedenie verejného ochrancu práv.

"Prístupové otázky do Európskej únie", ktoré spomína Šimko, sa, hoci len nepriamo, taktiež riešili, a to vo forme úpravy znenia čl. 7 ústavy, pojednávajúceho o vzťahu právnych predpisov Európskej únie a právnych predpisov vnútroštátneho práva. Konkrétne znenie tohto vzťahu, ktoré zakotvil čl. 7 ods. 2, je nasledovné:
"(2) Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2."

Rovnako dôležité v tomto kontexte je rozšírenie právomoci vlády o právo vydávať tzv. aproximačné nariadenia, slúžiace na harmonizáciu právnych predpisov (prevažne smerníc) EÚ so zákonmi SR. Táto právomoc bola zakotvená taktiež v ústavnom zákone z roku 2001, konkrétne v čl. 120 ods. 2:
(2) Ak tak ustanoví zákon, vláda je oprávnená vydávať nariadenia aj na vykonanie Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej a na vykonanie medzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 2.


Uvedené zmeny, ktoré boli súčasťou novely z roku 2001 a týkali sa fungovania slovenského právneho poriadku v prostredí Európskej únie, umožňujú hodnotiť výrok Ivana Šimka ako pravdivý.

vieme si predstaviť, že sudcovia by spadali pod normálny režim ochrany verejného záujmu tak ako všetci ústavní činitelia. Na to máme osobitný ústavný zákon a ten obsahuje mechanizmy, ktoré sú, myslím si, dostatočne zabezpečené proti akejkoľvek, akémukoľvek pokušeniu nejakej čistky alebo čohokoľvek.

Slovenská republika má skutočne takýto ústavný zákon. Je ním Zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov - Zákon č. 357/2004  Z. z. o konflikte záujmov
Tento zákon okrem iných ustanovení definuje podmienky, za ktorých sa môže viesť proti verejnému činiteľovi konanie z dôvodu podozrenia z nesplnenia alebo porušenia povinností alebo z vykonávania funkcie nezlučiteľnej s funkciou verejného činiteľa. V tomto zákone sú tiež viaceré články, ktoré umožňujú verejným činiteľom podať návrh na preskúmanie rozhodnutia, pri ktorých došlo k strate mandátu alebo k finančnej pokute. Tieto opatrenia je možné interpretovať ako ochranu pred svojvoľnými čistkami dozorných orgánov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Ivan Šimko mohol mať na mysli článok 10 a článok 12 odsek 2.

(1) Rozhodnutie prijaté podľa čl. 9 ods. 8 (o strate mandátu alebo strate funkcie, pozn.) výborom musí schváliť Národná rada Slovenskej republiky najmenej trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Národná rada Slovenskej republiky schválené rozhodnutie zverejňuje.

(2) Dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na Ústavný súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred Ústavným súdom Slovenskej republiky upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

(3) Proti rozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. l písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo ktorým bola uložená pokuta, podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd Slovenskej republiky. Podanie návrhu má odkladný účinok. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takého rozhodnutia pred Ústavným súdom Slovenskej republiky upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

(4) Štatutárny orgán orgánov verejnej moci a orgánov právnických osôb môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia o pokute uloženej podľa čl. 9 ods. 14 na Ústavný súd Slovenskej republiky v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia o uložení pokuty. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia orgánu, ktorý rozhodol o pokute, má odkladný účinok. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred Ústavným súdom Slovenskej republiky upravujú ustanovenia zákona a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné.

článok 12:

(2) Ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republiky viazaná, ustanovuje možnosť pre verejného funkcionára obrátiť sa na medzinárodný orgán so žiadosťou o preskúmanie rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo verejnej funkcie, a ak sa verejný funkcionár obráti na tento medzinárodný orgán so žiadosťou o preskúmanie takého rozhodnutia, považuje sa také rozhodnutie o strate mandátu alebo verejnej funkcie za právoplatné a vykonateľné až vtedy, keď ho tento medzinárodný orgán potvrdí.

Ale pani poslankyňa, nie je to tam teraz v Ústave, tom návrhu. (návrh, že previerky sudcov má robiť Súdna rada)

Je pravdou, že návrh ústavných zmien, ktorý prešiel do druhého čítania v parlamente, oproti pôvodnému návrhu už neobsahuje článok o povinnosti Súdnej rady rozhodnúť o sudcovskej spôsobilosti (článok 154d v pôvodnom návrhu predloženom vládou SR). 

keď sme dostali na stôl návrh, s ktorým prišlo Ministerstvo spravodlivosti (súčasnej vlády Smeru, pozn.), tak sme vyjadrili požiadavku, aby tá časť, ktorú bude voliť do Súdnej rady Národná rada Slovenskej republiky, aby tá bola pluralitná, to znamená, že aby polovicu nominantov nominovala opozícia a polovicu koalícia.

Podľa správy agentúry SITA predseda KDH Ján Figeľ skutočne presadzoval model, v ktorom by pri kreovaní Súdnej rady  "štyroch členov menovala vláda a štyroch členov parlament, avšak za podmienky, že dvaja členovia sú za koaličné strany/kluby a dvaja členovia za opozičné kluby, bol navrhnutý preto, aby bolo zaistené, že minimálne dvaja členovia budú nominovaní opozíciou."
Jedná sa teda o model, v ktorom členov Rady nominujú parlament a vláda, pričom prezident túto možnosť stráca. 

keď sme tvorili Súdnu radu, hlavné, o čo sme sa usilovali, boli dve zásady. Jednak aby boli jedna k jednej, teda pol na pol sudcovia a nesudcovia a aby tí, ktorí nie sú sudcovia, aby boli nejakým pluralitným spôsobom kreovaní, aby teda ich nenominoval jeden orgán, jedna politická strana. Preto sme vtedy zvolili model, že to budú tri najvyššie ústavné orgány, prezident, vláda, parlament.

Zákonný rámec vzniku Súdnej rady definuje  Predpis č.90/2001 Z.z.: Ústavný zákon, ktorým sa sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č.460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a  Zákon č.185/2002 o Súdnej rade SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 
Podľa novelizovanej Ústavy:

Čl. 141a

Súdna rada Slovenskej republiky

(1) Predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Jej ďalšími členmi sú

a) ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky,

b) traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky,

c) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky,

d) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.


(2) Za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 písm. b) až d) možno ustanoviť osobu, ktorá je bezúhonná a má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe.

(3) Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskej republiky je päť rokov. Tú istú osobu možno zvoliť alebo vymenovať za člena Súdnej rady Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.


Rozdelenie členov Súdnej rady na polovicu medzi sudcov a nesudcov nie je pevne stanovenou zásadou (počas existencie Rady sa tento pomer menil, vzhľadom na to, že medzi členmi menovanými ústavnými orgánmi bývali aj sudcovia), no znenie zákona takéto rozdelenie umožňuje. 

Výrok preto možno hodnotiť ako pravdivý.