Ivan Korčok

https://www.mzv.sk/ministerstvo/statni_tajomnici-ivan_korcok



Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Ivan Korčok

Ivan Korčok

Európska rada síce určuje politický program a priority EÚ, ale neprijíma legislatívne akty. Často je zamieňaná s Radou Európskej únie (uvádzaná  skrátene aj ako "Rada"), ktorej úlohou je práve prijímanie právnych predpisov EÚ. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 

Európska rada (European council) je inštitúcia EÚ, ktorá určuje smerovanie EÚ a stanovuje spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Jej členmi sú hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských štátov, predseda Európskej komisie a vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Jej predsedom je Donald Tusk a sídlo má v Bruseli. 

Rada Európskej únie (Council of the European union) je inštitúcia EÚ, ktorá prijíma právne akty EÚ a koordinuje politiky EÚ. Členmi sú ministri krajín EÚ – príslušní vzhľadom na preberanú problematiku. V Rade EÚ vykonáva každý členský štát rotujúce predsedníctvo (na 6 mesiacov). Od 1. júla 2016 do 31. decembra 2016 je predsedníckou krajinou Slovenská republika. 

…oni (Európska komisia, pozn.) nerozhodli o daňových otázkach, oni rozhodli o tom, že bola neoprávnene poskytnutá štátna pomoc (v prípade sporu Apple vs. Írsko, pozn.)…

Ivan Korčok komentuje rozhodnutie Európskej komisie z 30. augusta 2016, v ktorom je Írsko obvinené za "udelenie neprimerane vysokých daňových výhod" spoločnosti Apple vo výške 13 miliárd eur. Dánska komisárka Margrethe Vestager, zodpovedná za súťažnú politiku EU, sa vyjadrila, že takéto praktiky sú v rámci "štátnej pomoci" v EU ilegálne, pretože členský štát nemôže udeliť daňové výhody iba vybraným spoločnostiam. Apple takto zaplatilo značne menej daní ako iné spoločnosti pôsobiace v Írsku. Hodnotíme tento výrok za pravdivý, pretože ako Korčok poznamenal, jedná sa o rozhodnutie o neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci.

Štandardná daň zo zisku spoločnosti je v Írsku 12,5 %. Tlačová správa Európskej komisie vraví, že spoločnosť Apple zaplatila len 1 % zo zisku z európskeho trhu v roku 2003 a v roku 2014 sa toto percento znížilo na 0,005 %. Vestager ďalej zdôraznila, že takáto daňová zmluva medzi Apple a írskou vládou "nezodpovedá ekonomickej realite". Takmer celý zisk z predaja skupiny Apple pôsobiacej na írskom trhu ako Apple Sales International a Apple Operations Europe boli pripísané "hlavnej pobočke". Hodnotenie komisie ukázalo, že tieto hlavné pobočky existovali "iba na papieri" a nemohli vytvárať tak vysoký zisk ako uvádza Apple.

Generálny riaditeľ Apple Tim Cook rozhodnutie komisie považuje za vážny a škodlivý dopad na investície a vytváranie pracovných miest v Európe. Apple ďalej argumentuje, že komisia sa snaží prepísať históriu Apple v Európe, ignoruje daňové zákony v Írsku, ako aj negatívne ovplyvňuje medzinárodný daňový systém. Dokonca i US Treasury (Ministerstvo financií Spojených Štátov) podotklo, že rozhodnutie komisie môže narušiť zahraničné investície, podnikateľské prostredie v Európe, ako aj celkovo obchodné vzťahy medzi EU a USA.

Nie len spoločnosť Apple, ale aj írska vláda vyjadrila nesúhlas s rozhodnutím Európskej komisie. Tri dni po tomto vyhlásení sa írska vláda rozhodla odvolať proti rozhodnutiu a odmieta prijať 13 miliárd eur, ekvivalent ročného rozpočtu ministerstva zdravotníctva. V hre je medzinárodná reputácia Írska, príliv zahraničných investícii kľúčových pre írsku ekonomiku, ako aj otázka suverenity krajiny. Zisky spoločnosti Apple nie sú jediné, na ktoré si Európska komisia posvietila. Ďalšími prípadmi sú spoločnosti Starbucks a Fiat v Luxembursku a Holandsku. O spore Apple versus Írsko informoval napríklad aj Denník N v článku z 2. septembra.

Rozsah právomocí (úradu európskeho prokurátora, pozn.) sa zužuje čisto na činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Európskej únie. Vyšetrovacie orgány sú v plnej kompetencii národného štátu. Jediné, čo je, sa delegujú národní prokurátori, žiadna európska inštitúcia nebude ani stíhať, (…) ani odpočúvať slovenských občanov.

Výrok Ivana Korcoka nadväzuje na skorší výrok Milana Krajniaka v tejto debate. Korcok má pravdu, že právomoci Úradu európskeho prokurátora (EPPO - European Public Prosecutor's Office) sa zužujú len na ciny, ktoré poškodzujú financné záujmy Európskej únie. Zvyšok Korcokovho vyjadrenia tiež kopíruje popis EPPO na stránkach Európskej komisie. Jeho vyjadrenie preto hodnotíme ako pravdivé.

Na stránkach EK sa píše "The EPPO will be an efficient Union body pooling investigative and prosecutorial resources of the Member States with clear hierarchical lines to ensure swift decision making.", teda že úrad bude spájat vyšetrovacie a stíhacie prostriedky clenských štátov s jasnou hierarchickou štruktúrou, aby zaistil svižné rozhodovanie. Podla tohto popisu by teda malo íst o lepšie predávanie informácií medzi štátmi EÚ vo financných záležitostiach spojených s EÚ.

Z vety "The EPPO will be a body of the Union with a decentralised structure. The decentralised structure aims at involving and integrating the national law enforcement authorities.", teda EPPO bude decentralizované teleso, ktoré bude integrovat národné autority vymáhajúce právo. môžeme odvodit, že stíhanie pod hlavickou EPPO v skutocnosti stále znamená, že obcana stíha orgán suverénneho štátu.

Slovensko si kládlo za ciel pocas svojho predsedníctva posunút diskusiu o vzniku Európskej prokuratúry. "Ide o citlivý a komplikovaný návrh, ktorý je prepojený na niektoré dalšie návrhy s dopadmi na vnútroštátne právo a suverenitu štátu ako takú, co diskusiu ešte viac stažuje" vyjadrila sa k téme ministerka spravodlivosti Lucia Žitnanská pre Euractiv. Tlacová správa zo zasadnutia ministrov spravodlivosti 8. júla uvádza "nadalej pretrváva potreba dohody o stanovení hmotnoprávnej kompetencie EPPO a aj toto rozhodnutie bude mat priamy vplyv na hodnotenie pridanej hodnoty EPPO. Ministri vyjadrili podporu pokracovaniu diskusie o tomto návrhu s tým, že musí íst o skutocne efektívny nástroj".

Podľa oficiálných údajov UN Refugees agency sa v tomto období nachádza v Turecku 2 744 915 sýrskych utečencov. Iný údaj, pre rok 2015. hovorí o celkovom počte utečencov na území Turecka- 2 754 540. Údaje sa teda približujú počtu 3 milióny, ktorý udáva Korčok. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Od 15. júna 2017 nebudú v EÚ nijaké dodatocné roamingové poplatky, ceny budú rovnaké ako pri vnútroštátnej sadzbe, uvádza stránka Európskej únie. Podrobnosti opisuje napríklad Pravda: "Od tohto dátumu si operátori nebudú môct úctovat žiadne poplatky navyše za roamingové hovory. Cena za volania, SMS alebo dáta v zahranicí bude musiet byt rovnaká ako v domácej krajine. Operátori pri roamingových volaniach budú môct svojim zákazníkom síce úctovat poplatky nad rámec paušálu, avšak v rovnakej výške ako je štandardná cena za minútu hovoru, SMS alebo 1 MB prenesených dát v domácej krajine,". Existencia urcitých poplatkov, aj ked regulovaných a minimálnych, nie je vylúcená, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

Portál Mobilmania píše: 
"Mobilní poskytovatelia si budú môct stanovit množstvo minút, SMS a dát. Za všetky dalšie služby nad limit si bude môct operátor pýtat poplatok. Kolko to bude, nie je zatial známe. Má to byt ale menej, ako sú aktuálne regulované sumy za roaming. Nie je zatial známe, aký limit nastaví Európska únia na pocty minút, SMS ci dát, za ktoré si nebudú môct pýtat od zákazníkov peniaze navyše."

Stránka Európskej únie upresnuje:

"What does the end of roaming charges mean?
It means that from 15 June 2017 you can use your mobile device when travelling in the EU paying the same prices as at home (domestic prices). For instance, if you pay for a monthly volume of minutes, SMS and data in your country, any voice call, SMS and data session you make while travelling abroad in the EU will be deducted from that volume as if you were at home, with no extra charges. This means the end of roaming charges as Europeans experience them today in their daily life.


The rules prevent abusive uses: for example, if the customer buys a SIM card in another EU country where domestic prices are lower to use it at home; or if the customer permanently stays abroad with a domestic subscription of his home country. This is not the usual use of roaming as the vast majority of Europeans experience it. These unusual behaviours are also called 'permanent roaming' and could have a negative impact on domestic prices, and ultimately on consumers. This is why there is a fair use safeguard. Once that limit is reached while being abroad, a small basic fee can be charged. This will be much lower than current caps (maximum prices that operators can charge consumers for roaming in the EU) and is likely to decrease even further. The Commission has been mandated to define the details of the fair use limit.
"

CBC News potvrdzuje, že bude existovat urcitá výnimka, no poplatky aj v tomto prípade by mali byt minimálne:
"Minimal fees to be allowed under 'exceptional circumstances,' but most will be outlawed (...) But there's a little wiggle room. That's because the law allows wireless companies to charge a "small fee" after 2017 for roaming services if they "can prove that they cannot recover their costs and that this affects domestic prices," the release said. If that's the case, companies can petition their local wireless regulators in those countries to "impose minimal surcharges in exceptional circumstances to recover these costs," but those fees have to be smaller than whatever they currently charge."