Doc. JUDr. Ivan Gašparovič

Narodil sa 27. marca 1941 v Poltári. Je ženatý a má dve dospelé deti – dcéru Denisu a syna Iva. V rokoch 1959 – 1964 študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a v roku 1968 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied a habilitoval sa za docenta na Právnickej fakulte UK. V roku 1964 nastúpil na Okresnú prokuratúru v Martine a potom na Mestskú prokuratúru v Bratislave. Okrem toho v rokoch 1966 – 1989 pôsobil aj ako podpredseda medzinárodnej komisie Československého zväzu ľadového hokeja. Od roku 1968 prednášal na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty UK. V roku 1989 sa stal spolupredsedom Fóra nezávislých právnikov Slovenska a v roku 1990 prorektorom Univerzity Komenského. V rokoch 1990 – 1992 zastával post generálneho prokurátora Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Prahe. V roku 1992 pôsobil ako pedagóg na Právnickej fakulte UK a člen Vedeckej rady univerzity. V tom istom roku bol zvolený za predsedu Slovenskej národnej rady, podieľal sa na vzniku Ústavy SR. V rokoch 1994 – 1998 zastával post predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a v marci až októbri 1998 bol poverený výkonom právomocí prezidenta SR. V tom istom roku bol poslancom Národnej rady SR, členom ústavnoprávneho, mandátového a imunitného výboru NR SR, členom parlamentnej delegácie v Medziparlamentnej únii. Od júla do októbra roku 2002 pôsobil ako nezávislý poslanec NRSR. V roku 2002 založil politickú stranu Hnutie za demokraciu (HZD), ktorej sa stal predsedom. V tom istom roku po skončení volebného obdobia a práce v slovenskom parlamente sa vrátil ako pedagóg na Právnickú fakultu UK. V roku 2004 kandidoval na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, zvíťazil v druhom kole priamych volieb 17. apríla 2004. Dňa 15. júna 2004 bol slávnostne inaugurovaný na post prezidenta Slovenskej republiky. Ivan Gašparovič je prezidentom SR od 15. júna 2004. Opätovnú kandidatúru na post hlavy štátu obhájil v prezidentských voľbách 4. apríla 2009.

Člen strany: Bez príslušnosti (Nestraníci)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Ivan Gašparovič

Ivan Gašparovič

Ja som sa s pánom zvoleným prezidentom Kiskom stretol a dohodli sme sa dávno predtým ako aj médiá kričali, že to je hrozné, že sa nechce stretnúť.

Z dostupných verejných informácii sa nám nepodarilo overiť, kedy presne sa Ivan Gašparovič dohodol s Andrejom Kiskom na stretnutí. V prípade získania dodatočných informácii od Andreja Kisku upravíme ohodnotenie výroku.

A jeden, je niekoľko foriem výkladu zákona a jeden, jedna forma výkladu zákona sa menuje autorský výklad. A jeden z tých autorov Ústavy som aj ja. Aj ja mám právo povedať, ako to znenie budem vykladať v zákone.

Je síce pravda, že Ivana Gašparoviča možno považovať za spoluautora návrhu ústavy, ktorý bol schválený 1.9.1992. Tiež autorský (resp. autentický) výklad je skutočne jednou z druhov výkladu zákona podľa subjektov. Ivan Gašparovič však zavádza, že s využitím autorského výkladu má právo povedať, ako bude sám vykladať znenie istej svojej právomoci a podľa nej ju vykonávať. Autentický výklad je totiž záväzný iba vtedy, ak ho uplatňuje štátny orgán, ktorý predpis vydal (v našom prípade národná rada formou napr. legálnych definícií v zákonoch) nie osoba, ktorá sa podieľala na tvorbe jeho textu. Okrem tejto formy výkladu sa môžu uplatňovať len metódy výkladu aplikačnými orgánmi, t.j. súdmi, v prípade ústavy iba Ústavným súdom SR. Prístup I. Gašparoviča je v rozpore s princípom deľby moci v demokratickom právnom štáte, preto jeho výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

Ako uvádzajú Malová a Láštic, návrh slovenskej ústavy bol prijatý vládou SR koncom júla 1992 a následne bol predložený do parlamentu. Tento návrh bol výsledkom vládnej (nie parlamentnej) komisie pod vedením Milana Čiča. Jej členmi boli okrem Čiča V. Mečiar, I. Gašparovič, J. Moravčík, I. Sečanský (všetci HZDS), Ľ. Fogaš (SDĽ) a A. Hrnko (SNS) (k dispozícii je aj výpoveď ďalšieho člena komisie, Ľ. Fogaša). I. Gašparovič sa teda skutočne s istým nadhľadom (keďže formálne je autorom ústavy parlament, ktorý ju prijal) môže považovať za jedného z tvorcov textu, ktorý sa stal ústavou.

Pokiaľ ide o výklad (syn. interpretáciu) práva, podľa subjektov (t.j. toho, kto zákon interpretuje) sa rozlišuje viacero druhov výkladu (pozri napr. Ottová, E.: Teória práva. Šamorín, Heuréka, 2010, s. 259-261 a obdobné učebnice teórie práva). Jedným z nich je aj autorský (resp. autentický) výklad, ktorý podáva "štátny orgán, ktorý právnu normu vydal" (Ottová 2010: 259). Už z tohto je teda zrejmé, že autorský výklad nemôže podať I.Gašparovič, lebo sám nereprezentuje demokraticky zvolenú väčšinu v zákonodarnom orgáne. Navyše, prinajmenšom rovnako dôležitá než existencia druhov výkladu je aj právna záväznosť každého z nich. Autentický výklad je záväzný iba vtedy, ak je súčasťou prijatého textu zákona (napr. formou legálnych definícií). Nie je teda záväzný výklad, ktorý odznie napr. v parlamentnej rozprave alebo v dôvodovej správe k zákonu.

Charakteristiky autentického výkladu možno sumarizovať nasledovne: "Autentický výklad je výklad normy tým štátnym orgánom, ktorý ju vydal.
Má rozmanité formy a podľa toho, v akej forme sa podáva, možno
spoľahlivo zistiť, či je alebo nie je právne záväzný. Autentickým
výkladom zákonov sú napríklad dôvodové správy, ale bez právnej
záväznosti. Zaužívanou formou autentického výkladu sú legálne definície -
rámec autentického výkladu je zachovaný, ak tieto tzv. normy o normách
vydal orgán, ktorý prijal nielen integrujúcu, ale aj interpretovanú
normu." 

Pochybnosť prístupu I. Gašparoviča sa znásobuje tým, že prezident nehovorí o výklade obyčajného zákona, ale predpisu, ktorý stojí na čele hierarchie právnych predpisov SR, t.j. ústavy. Podľa čl. 128 ústavy, "Ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavného zákona, ak je vec
sporná. (...) Výklad
je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia."
Jediným orgánom, ktorý môže vykladať ústavu, je podľa ústavy samotnej ústavný súd. Fakt, že si Ivan Gašparovič ako súčasť výkonnej moci privlastňuje právomoc vykladať si svoje právomoci z titulu toho, že je jedným zo spoluautorov textu ústavy, je v rozpore s princípom deľby moci v demokratickom právnom štáte, pretože túto právomoc má iba sčasti zákonodarná moc (zahrnutím definícií do textu ústavy) a sčasti súdna moc (ústavný súd pri výklade ústavy).

Problém je vhodne zhrnutý v nasledovnom citáte: "Nemožno zľahčovať oprávnenie uskutočňovať výklad práva kýmkoľvek. Môžu
tak robiť nielen štátne orgány, ale aj laici, i tí, ktorým to vyplýva z
ich povolania. Na druhej strane však všeobecnú, respektíve individuálnu
záväznosť nadobúdajú výsledky výkladu len subjektov štátnych orgánov.
V
závislosti od toho, kto je subjektom výkladu práva, poznáme napríklad
legálny výklad. Je všeobecne právne záväzný a zaoberá sa ním štátny
orgán, ktorému ústava zverila právomoc podávať všeobecne záväzný výklad
zákonov a ostatných právnych predpisov."

Ale túto vetu ja som povedal otvorene, verejne a som od nej nikdy neodskočil. Len nikto nepovie prvú vetu, až tú druhú. Tú prvú vetu som povedal- ja nie som člen Smeru, ale som akoby som člen Smeru bol, pretože moja sociálna politika, moja národná politika je veľmi blízka Smeru a nevidím, prečo by som ju menil.

V marci 2009, počas kampane pred prezidentskými voľbami, priniesli médiá informácie o vyhlásení Ivana Gašparoviča, ktoré povedal na stretnutí s členmi a priaznivcami Smeru v Košickom kraji. Nie je pravda, že by médiá neuvádzali prvú časť kontroverzného vyhlásenia ("Ja nie som člen Smeru"), naopak uvádzané boli citácie celých viet a v prípade online článkov bol k dispozícií aj videozáznam, na ktorom si mohli čitatelia pozrieť dané vyhlásenie. Tvrdenie I. Gašparoviča "nikto nepovie prvú vetu, až tú druhú", preto hodnotíme ako nepravdivé. Navyše I. Gašparovič tvrdí, že od tejto vety "nikdy neodskočil", avšak spočiatku toto vyhlásenie poprel. Napokon, tvrdenie Gašparoviča "moja sociálna politika, moja národná politika je veľmi blízka Smeru" vôbec nezaznela v súvislosti so spomínaným vyhlásením.

Portál sme.sk uverejnil videozáznam, na ktorom I. Gašparovič vyhlásil:
"Takže z tohto pohľadu je to už ozaj boj o budúcnosť politickej strany Smer. Sme tu sami, tak to môžem povedať, aj keď nie som členom Smeru, ale v tejto pozícii a v tomto čase som prakticky akoby členom, lebo môj neúspech bude neúspech Smeru a môj úspech bude úspech Smeru a, samozrejme, celej koalície"

V takomto znení citoval slová I. Gašparoviča napr. aj portál hnonline.sk, keď uviedol: "Aj keď nie som členom (Smeru), ale v tejto pozícii a v tomto čase som prakticky akoby členom, lebo môj neúspech bude neúspech Smeru a môj úspech bude úspech Smeru a, samozrejme, koalície."

I. Gašparovič sa pokúsil o objasnenie a doplnenie svojho vyhlásenia, že je "akoby členom Smeru", až neskôr. Napr. v rozhovore v decembri 2013 povedal: "O mne je známe, že ja som v oblasti sociálnych otázok veľmi blízky strane Smer a aj pokiaľ ide o otázku národnú, štátnu."

Napokon pripomíname aj skutočnosť, že I. Gašparovič najskôr poprel toto vyhlásenie (videozáznam je tiež na stránke sme.sk).

Snáď kde mu absolútne nevyšlo a ja som mu vrátil všetkých 6 zákonov, to boli zákony týkajúce sa reformy zdravotníctva, kde ozaj vtedy došlo k takej situácii, že z pacienta sa začal robiť klient ako sme vtedy hovorili.

Na oficiálnych stránkach prezidenta Ivana Gašparoviča nachádzame zoznam zákonov vrátených na opätovné prerokovanie NR SR. Ivan Gašparovič pravdivo uvádza, že v čase vlády Mikuláša Dzurindu vrátil presne šesť zákonov týkajúcich sa reformy zdravotníctva. Časť výroku o tom, že tieto zákony robia z pacienta klienta klasifikujeme ako politický názor a nehodnotíme faktickú správnosť.

  • zákon z 22. septembra 2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti
    uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za
    služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
  • zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
    poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých
    zákonov
  • zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
    pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a
    doplnení niektorých zákonov
  • zákon o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • zákon o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 954/2002
    Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • zákon o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tak bol som asi jeden z tých vysokých funkcionárov, keď to tak môžem povedať, ktorý v politike bol od roku 1990. Čiže od revolúcie prakticky, cez rozdelenie Československa na dva samostatné štáty, až po vstupy do Aliancie, Schengen, euro.

Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko sa Ivan Gašparovič pohybuje v politike od roku 1990, pričom zastával viacero ústavných funkcií.

Ivan Gašparovič "v rokoch 1990 – 1992 zastával post generálneho prokurátora Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Prahe. V roku 1992 pôsobil ako pedagóg na Právnickej fakulte UK a člen Vedeckej rady univerzity. V tom istom roku bol zvolený za predsedu Slovenskej národnej rady, podieľal sa na vzniku Ústavy SR. V rokoch 1994 - 1998 zastával post predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a v marci až októbri 1998 bol poverený výkonom právomocí prezidenta SR. V tom istom roku bol poslancom Národnej rady SR, členom ústavnoprávneho, mandátového a imunitného výboru NR SR, členom parlamentnej delegácie v Medziparlamentnej únii. Od júla do októbra roku 2002 pôsobil ako nezávislý poslanec NR SR. V roku 2002 založil politickú stranu Hnutie za demokraciu (HZD), ktorej sa stal predsedom. V tom istom roku po skončení volebného obdobia a práce v slovenskom parlamente sa vrátil ako pedagóg na Právnickú fakultu UK. 

V roku 2004 kandidoval na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, zvíťazil v druhom kole priamych volieb 17. apríla 2004. Dňa 15. júna 2004 bol slávnostne inaugurovaný na post prezidenta Slovenskej republiky."