Mgr. Igor Matovič

Mgr. Igor Matovič (* 11. máj 1973, Trnava) je slovenský podnikateľ a politik, poslanec NR SR. V rokoch 1993 – 1998 absolvoval Fakultu managementu na Univerzite Komenského v Bratislave. Od roku 1997 pôsobí ako živnostník.

V roku 2002 založil vydavateľstvo regionPRESS, ktoré v súčasnosti vydáva 36 regionálnych týždenníkov na celom Slovensku. V roku 2007 dal prepísať firmu na svoju manželku Pavlínu. V parlamentných voľbách v roku 2010 bol zvolený vďaka preferenčným hlasom na kandidátke strany SaS spolu s dalšími troma členmi občianskeho združenia Obyčajní ľudia za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Prekrúžkoval sa z posledného stopäťdesiateho na štvrté miesto na kandidátke strany.

Člen strany: Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Igor Matovič

Igor Matovič

…v auguste minulého roku, Peter Pollák, čo bol za nás splnomocnenec pre rómske komunity, a zároveň bol našim poslancom v minulom volebnom období, tak si povedal, že sa nemôže pozerať na ten populizmus strany Smer-SD, ktorí si tu obtierajú svoje ústa o Rómov v osadách, a povedal, že bude príkladom. Založil si agentúru a v priebehu pol roka zamestnal 240 Rómov, ktorí predtým nikdy v živote nerobili, (…).

Peter Pollák pôsobil vo volebnom období 2012-2016 ako poslanec NR SR za stranu OĽaNO a zároveň ako splnomocnenec pre rómske komunity. Svojej funkcie splnomocnenca sa vzdal v roku 2016, no rómskej komunite sa venuje naďalej. Podľa vyjadrenia Polláka pre Demagog.SK sa mu podarilo "zamestnať v automobilovom priemysle a logistike cca 250 dlhodobo nezamestnaných Romov". Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Peter Pollák naozaj skončil v apríli 2016 v úrade splnomocnenca pre rómske komunity. Ako hlavný dôvod uviedol, že: „necítil politickú podporu v minulej vláde a ani po voľbách sa tento stav nezmenil."  Ako sa v článku vyjadril: „svoju budúcnosť spája s pôsobením na vysokej škole, kde stále učí. Chce sa venovať aj naďalej rómskej téme a ľudia ho určite budú vidieť v teréne." 

Peter Pollák sa vyjadril na tlačovej konferencií OĽaNO v januári tohto roka k problematike zamestnanosti Rómov. Podľa jeho slov obišiel mnohé firmy po Slovensku s cieľom, aby zamestnali Rómov a celkovo tak vybavil prácu pre 182 Rómov.


…veľmi zaujímavé je to hlasovanie, pretože strana Smer – sociálna demokracia, všetkými svojimi hlasmi, odmietla tento pakt, ale napríklad strana SaS, ktorej predseda Richard Sulík sa do hrude bil, že bude odmietať tento pakt, tak všetci jeho poslanci sa zdržali pri hlasovaní, respektíve niektorí, ešte dvaja z nich dokonca boli proti uzneseniu, ktoré odmietalo tento pakt.

Výrok sa týka hlasovania na 38. schôdzi Národnej rady SR o uznesení k dokumentu OSN - ku Globálnemu paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii (tlač 1233). Podľa tohto uznesenia je dokument OSN rozporuplný a nie je v súlade s aktuálnou bezpečnostnou a migračnou politikou Slovenskej republiky. Preto Národná rada SR žiada vládu SR, aby zaujala nesúhlasné stanovisko k tomuto dokumentu. Za návrh hlasovala strana Smer-SD jednomyseľne. Za stranu Sloboda a Solidarita sa z dvadsiatich poslancov za tento klub osemnásť zdržalo hlasovania a dvaja poslanci hlasovali proti tomuto návrhu (Ondrej Dostál a Zuzana Zimenová). Výrok Erika Tomáša hodnotíme ako pravdivý.

Predseda SaS Richard Sulík sa naozaj v súvislosti s rámcom OSN vyjadril, že je to nebezpečný dokument a strana SaS je zásadne proti tomu, aby ho Slovensko podpísalo. Sulík je známy svojím postojom proti migrácii, podľa ktorého „len domáce obyvateľstvo má právo rozhodnúť, kto na jeho území bude žiť a kto nie.“ Proti tomuto návrhu uznesenia však hlasovali dvaja poslanci zo strany SaS, a to Ondrej Dostál a Zuzana Zimenová, čím vyjadrili nesúhlas s nesúhlasným stanoviskom k tomuto dokumentu.

Za klub OĽANO zo šestnástich poslancov hlasovali štyria poslanci proti návrhu uznesenia, šesť poslancov nehlasovalo a šesť poslancov bolo počas hlasovania neprítomných.

Všetci poslanci klubu SNS jednomyseľne hlasovali za návrh uznesenia o odmietnutí paktu. Takisto jednomyseľne za návrh hlasoval klub ĽS Naše Slovensko.

Za klub Sme rodina hlasovalo za návrh sedem z ôsmich poslancov, ôsma poslankyňa nebola prítomná na hlasovaní.

Z nezaradených poslancov hlasovali za prijatie návrhu piati poslanci (Peter Marček,Martina Šimkovičová, Marek Maďarič, Richard Vašečka a Rastislav Holúbek), proti návrhu hlasovalo deväť poslancov (Zsolt Simon, Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý, Juraj Kolesár, Viera Dubáčová, Simona Petrík, Oto Žarnay, Martin Poliačik a Katarína Macháčková). Hlasovania sa zdržala Alena Bašistová a Igor Janckulík. Jozef Mihál bol neprítomný.

…vek odchodu do dôchodku (…) Ale Smer-SD to schválil. Myslím, že v roku 2013 alebo 2014, Smer-SD s touto iniciatívou prišiel, odstropovali strop, oni umožnili, (…) že vytvorili systém, že ľuďom rastie vek odchodu do dôchodku, (…).

Je pravdou, že Smer v minulosti prišiel s opatrením, ktoré dôchodkový vek začalo určovať na základe vzorca závislého od vývoja priemernej strednej dĺžky života podľa údajov Štatistického úradu. Zo vzorca síce automaticky nevyplýva zvyšovanie dôchodkového veku, je však pravda, že tento rast umožňuje, čo potvrdzuje aj zvýšenie tohto veku, odkedy vstúpilo opatrenie Smeru do platnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Vládna strana Smer-SD opatrenie o dôchodkovom veku predstavila ešte v roku 2012. K prvému zvýšeniu dôchodkového veku prišlo, ako ukazuje analýza INEKO, k v roku 2003 zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý stanovil vek odchodu pre mužov aj ženy na 62 rokov z pôvodných 60 rokov pre mužov a 53 až 57 pre ženy, v závislosti od počtu vychovaných detí. 

Následne v roku 2012 bolo prijaté opatrenie, ktoré upravilo zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení pričom súčasný §65a tohto zákona znie: "Od 1. januára 2017 dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku je súčet dôchodkového veku v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a počtu dní, ktorý sa určí ako súčin čísla 365 a rozdielu priemernej strednej dĺžky života zistenej za prvé referenčné obdobie a priemernej strednej dĺžky života zistenej za druhé referenčné obdobie. Takto určený počet dní sa zaokrúhľuje na celé dni nadol."

Medzi rokmi 2016 a 2017, teda rokmi, kedy platilo staré a nové opatrenie, dôchodkový vek mierne stúpol - od roku 2004 do roku 2016 bol jednotne 62 rokov, na rok 2017 to bolo 62 rokov a 76 dní, na rok 2018 62 rokov a 139 dní.

Momentálne sa navrhuje zastropovať vek odchodu do dôchodku pomocou ústavného zákona, ktorý by určoval vek odchodu na 64 rokov. 

Na Slovensku stredná dĺžka života podľa dát Eurostatu za posledných desať rokov raz mierne klesla, a to v roku 2015.



Čo sa týka strednej dĺžky života na Slovensku v porovnaní s EÚ, "stredná dĺžka života pri narodení v roku 2015 76,7 roka, čo predstavuje zvýšenie oproti 73,3 roka v roku 2000, stále je to však takmer o štyri roky menej ako priemer EÚ. Pretrváva veľký rozdiel medzi pohlaviami, pričom slovenskí muži žijú v priemere o viac ako sedem rokov kratšie ako ženy (73,1 roka v porovnaní s 80,2 roka)." (.pdf, str. 1).

Výrok hovorí o počte narodených detí na jednu ženu. Podľa údajov Eurostatu z roku 2016 pripadá na Slovensku na jednu ženu 1,48 dieťaťa. Aj napriek tomu, že je to menej ako priemer EÚ (1,60 dieťaťa na jednu ženu), nejedná sa o najmenší údaj spomedzi krajín EÚ. Menej detí na jednu ženu ako na Slovensku sa rodí v Španielsku (1,34 ), Taliansku (1,34 ), Portugalsku (1,36 ), na Malte (1,37 ), na Cypre (1,37 ), v Grécku (1,38), Poľsku (1,39 ), Luxembursku (1,41) a Chorvátsku (1,42). Slovensko sa preto nenachádza na chvoste týchto štatistík a výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

…z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tam nájdete presný graf, je to graf číslo 9, volá sa to Miera náhrady a z toho Vám vyplýva, že ak to pôjde takto ďalej, tak dnes je to približne 52%, z priemerného platu a postupne by ten dôchodok mal rásť. tam máte jednoznačne napísané na strane, prepáčte, na strane myslím, že sedem, naopak, u žien bude počet rokov na dôchodku veľmi mierne klesať. Tak, ako sú nastavené dnes podmienky znamená, že keď pôjdeme ďalej týmto systémom, ženy čím ďalej, tým menej rokov budú si užívať dôchodok. Chlapi, čím ďalej, tým viacej rokov.

Igor Matovič odkazuje na dokument Kvantifikácia vplyvu opatrení, zavedenie hornej hranice veku odchodu do dôchodku na úrovni 65 rokov (.pdf), ktorý vydala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo februári 2018. Dokument hodnotí dopady zavedenia dôchodkového veku na 65 rokov z ekonomického a demografického hľadiska. Graf č. 9: Miera náhrady, o ktorom hovorí Igor Matovič, ukazuje, že pri zachovaní súčasnej legislatívy by sa výška dôchodku mala zvyšovať. Mierne sa bude predlžovať počet rokov strávených na dôchodku u mužov, u žien počet rokov bude mierne klesať. Nakoľko Igor Matovič správne interpretoval informácie obsiahnuté v dokumente Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, výrok hodnotíme ako pravdivý.

Graf č. 9 takisto prezentuje, aké následky by malo zavedenie hornej hranice dôchodkového veku na výšku dôchodku: "Opatrenie bude mať vplyv aj na výšku dôchodkových dávok z priebežného piliera, keďže výška priznaného dôchodku priamo závisí od dĺžky pracovnej kariéry, teda presnejšie od obdobia dôchodkového poistenia. Zastropovanie dôchodkového veku zníži výšku budúcich priznávaných dôchodkov (grafy 9 a 10) o približne 7,6% v roku 2066 (pokles o 4,3 p.b. v miere náhrady)."  (.pdf, s. 9). Z grafu vyplýva, že v roku 2018 sa výška dôchodku pohybuje okolo 52 % priemernej  mzdy a na základe súčasnej legislatívy by mala výška dôchodku postupne stúpať, pričom v roku 2079 by mala dosiahnuť takmer 60 % priemernej mzdy. Naopak, ak by sa zaviedla horná hranica dôchodkového veku na 65 rokov, v roku 2079 by sa výška dôchodkov pohybovala na rovnakej úrovni ako v roku 2018.

V súvislosti s počtom rokov, ktoré muži a ženy strávia na dôchodku, dokument uvádza: "Dôchodkový vek je naviazaný na vývoj strednej dĺžky života celej populácie, teda za mužov aj ženy spoločne. Predlžovanie života mužov však bude výraznejšie (vzhľadom na jeho zaostávanie v súčasnosti), čo povedie k miernemu rastu priemerného počtu rokov strávených na dôchodku. Naopak u žien bude počet rokov na dôchodku veľmi mierne klesať" (.pdf, s. 7). Takýto vývoj teda opisuje demografický vývoj a aj do budúcnosti by sa pri súčasnej legislatíve mal udržať približne rovnaký priemerný počet rokov strávených v dôchodku u mužov a žien.