Mgr. Igor Matovič

Člen strany: Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Igor Matovič

Igor Matovič

Braňo Škripek nedodržiaval taký čestný prísľub, že sa bude venovať polovičke aj agende proti korupcii a rozkrádaniu eurofondov. Tomu sa vôbec nevenoval.

Na základe pôsobenia europoslanca Branislava Škripeka hodnotíme tvrdenie Igora Matoviča, že sa Škripek v Európskom parlamente vôbec nevenoval protikorupčnej agende a problémom s rozkrádaním eurofondov, ako nepravdivé. Témy, ktoré vymenoval Matovič, síce neboli primárnou agendou Škripeka, ale počas svojho pôsobenia v Európskom parlamente sa im v istej miere venoval.

Branislav Škripek sa stal europoslancom po voľbách v roku 2014, kedy kandidoval na kandidátke strany OĽaNO. Za stranu OĽaNO pôsobil od roku 2012 aj ako poslanec NR SR. Informácie o tom, či Škripek dal pred alebo po eurovoľbách lídrovi OĽaNO Igorovi Matovičovi prísľub, v akom rozsahu sa bude vo výkone svojho mandátu venovať témam korupcie a rozkrádaniu eurofondov, sa nám nepodarilo dohľadať. V rozhovore pre denník Postoj z 21. mája 2014 Škripek uviedol, že v prípade zvolenia sa plánuje zamerať hlavne na ochranu ľudskej dôstojnosti, ochranu rodiny a manželstva muža a ženy a nedotknuteľnosť práva rodičov na výchovu detí, slobodu vierovyznania a prejavu, oblasť malých a stredných podnikateľov a ochranu pracujúcich. Za dôležitú tému Škripek označil aj ochranu prírodných zdrojov a boj s novodobým otroctvom. Tieto agendy (s výnimkou ochrany prírodných zdrojov,  pozn.) Škripek spomína aj na svojej webovej stránke ako témy, ktorým sa v EP venuje.

Škripek ďalej vo svojom portfóliu politickej práce uvádza, že jeho misiou je “byť hlasom rozumu a bojovať proti prílišnej centralizácii EÚ, neefektivite a korupcii”. Od roku 2014 je súčasťou Výboru pre občianske práva a slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE), je členom delegácie pre vzťahy s Izraelom , náhradníkom vo Výbore pre práva žien a rodovú  rovnosť (FFMM) a náhradník v Delegácii pre vzťahy s krajinami Mašreku. Ako predseda Európskeho kresťanského politického hnutia (ECPM) sa snažil o podporu kresťanských hodnôt v európskej politike, združovanie a spájanie politikov na regionálnej , národnej a európskej úrovni. Angažuje sa v témach ľudských práv a ochrany životného prostredia. Ďalej sa venuje témam medzinárodnej politiky a medzinárodnej spolupráce zamerané na situáciu v Sýrii a Izraeli alebo kauze kupčenia so Schengenskými vízami. Taktiež sa zaoberá migračnou politikou.

 

Ku korupci sa Škripek vyjadril aj v niekoľkých plenárnych diskusiách v Európskom parlamente (korupcia vo FIFA, hlasovanie o návrhu o boji proti korupcii a nadviazaní na uznesenie výboru CRIM).

V rozhovore pre denník Postoj Škripek spomína, aké kroky podnikol v boji s korupciou: "Poslancom OĽaNO som ponúkal témy ako prenasledovanie kresťanov na Blízkom východe alebo protikorupčnú agendu, keď napríklad jeden môj asistent skúmal zneužívanie eurofondov v Poľnohospodárskej platobnej agentúre a spolu s Veronikou Remišovou aj narábanie s eurofondmi za Plavčana." V prípade Poľnohospodárskej platobnej agentúry sa jedná o pochybné prerozdelenie eurodotácií za vyše 660-tisíc eur za druhej Ficovej vlády. Podnet na Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) podal práve Škripek spolu s poslankyňou Veronikou Remišovou (.pdf). V akej miere sa Škripek angažoval v kauze bývalého ministra školstva Plavčana, sa nám nepodarilo overiť.

Škripek ďalej spoločne s Remišovou prostredníctvom listu v júli 2017 požiadal Európsku komisiu o preverenie používania eurofondov v projekte Podpora rozvoja sociálnej práce v rodinnom prostredí klientov v oblasti sociálnych vecí a rodiny. Podľa europoslanca a poslankyne NR SR boli v projekte zneužité financie na neopodstatnenú kontrolu sociálneho pracovníka u rodiny novinárky Moniky Tódovej.

Po zistení Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), že Slovensko pri čerpaní eurofondov v rokoch 2013 až 2016 prišlo vďaka pochybeniam o najväčšie percento platieb spomedzi všetkých štátov EÚ, sa Škripek v roku 2017 stretol s generálnym riaditeľom OLAF-u Giovannim Kesslerom. Ako uviedol Škripek, spoločne diskutovali o tom, že “OLAF stále u mnohých členských štátov vrátane Slovenska naráža na neochotu spolupracovať a viesť efektívne vyšetrovanie práve z dôvodu obáv z korekcií, alebo jednoducho z neochoty pripustiť pochybenia zodpovedných vnútroštátnych orgánov”.

Ste tam už 15 rokov (Monika Beňová v EP, pozn.)… riešili ste slonov v Afrike, opustených psov v Rumunsku, problém mafie v Bulharsku, reformu súdneho systému v Srbsku, nezamestnanosť vo Francúzsku, ale nič, čo sa týka Slovenska.

Monika Beňová je skutočne členkou Európskeho parlamentu už 15 rokov, teda od vstupu Slovenska do EÚ. Počas svojich mandátov sa dotkla otázok opustených psov v Rumunsku, problému mafie v rámci debaty o vstupe Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru, k súdnemu systému v Srbsku sa vyjadrovala napríklad písomne v parlamentnej rozprave o Správe o pokroku Srbska za rok 2013, taktiež sa venovala nezamestnanosti (nezamestnanosti mladých ľudí na celoeurópskej úrovni, pozn.) a Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi. V rámci parlamentných rokovaní sa však venovala aj otázkam týkajúcim sa Slovenska, preto hodnotíme výrok ako nepravdivý.

Čo sa týka Slovenska, Beňová sa opakovane vyjadrovala v rozpravách parlamentu napríklad k témam korupcia a právny štát na Slovensku a Malte, ochrana investigatívnych novinárov v Európe, pranie špinavých peňazí a daňové úniky, prijatie jednotnej meny Slovenskom, uplatňovanie schengenského acquis pre štáty východného rozšírenia, vývoj na Slovensku s ohľadom na situáciu v policajnom zbore či k téme menšín. Jej parlamentná činnosť je ľahko dohľadateľná na stránke Európskeho parlamentu.

V rámci svojej primárnej agendy sa ako spravodajca venovala témam ako základné práva v EÚ, vonkajšia pomoc spoločenstva a automatizovaná výmena daktyloskopických údajov vo Švédsku, Belgicku a Poľsku. Ako tieňový spravodajca sa ďalej venovala agende automatizovanej výmeny údajov o DNA a daktyloskopických údajov medzi jednotlivými členskými štátmi v rámci azylovej politiky, spolupráce medzi Eurojustom a Albánskom, upravenia vízových pomerov medzi EÚ a Čínou, nezákonnému obchodovaniu s tabakovými výrobkami a ďalšej agende.

…keď som si pozeral oficiálny rating na stránky MEP Rating EU, že aj spolu s vami (Monika Beňová a Branislav Škripek, pozn.) ste tam v tej spodnej polovičke medzi aktivitou alebo porovnania aktivity všetkých európskych poslancov.

MEP Ranking EU je oficiálna stránka zverejňujúca hodnotenie jednotlivých poslancov Európskeho parlamentu, a to na základe algoritmu zohľadňujúceho všetky verejne dostupné parametre ich aktivity v parlamente, rozdelené do štyroch kategórií: správy, vyjadrenia, úlohy a účasť na plenárnych zasadnutiach. V rámci hodnotenia sú obaja spomínaní europoslanci momentálne umiestnení v spodnej polovici, a to konkrétne Monika Beňová na 415 mieste a Branislav Škripek na 468 mieste z celkového počtu 750 hodnotených europoslancov. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.

Ja som vyzýval aj ministra Lajčáka, aby zverejnil všetko, čo zverejniť môže (ohľadom americkej investície na Slovensku, pozn.).

Na tlačovej besede 29. marca 2019 Igor Matovič vyzval ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka k zverejneniu rozpracovanej zmluvy o obrannej spolupráci s USA. Zároveň dodal, že verejnosť by tak presne vedela, o čom Slovenská republika rokuje. Výrok Igora  Matoviča z relácie Na telo hodnotíme ako pravdivý.

Matovič sa vyjadril, že jeho vzťah k USA je triezvy. Sám považuje USA za kľúčového partnera v bezpečnosti. Taktiež ho považuje za partnera, ktorému by sme sa nemali báť ukazovať chyby, ktoré po svete za desaťročia urobili. S tým, že by sme mali ostať v NATO súhlasí rovnako ako s myšlienkou, že máme byť súčasťou západu. Samotnú zmluvu o obrannej spolupráci s USA považuje za veľmi dôležitú. "NATO aj EÚ sú garant našej bezpečnosti, aj vďaka tomu si žijeme v mieri. Nesnažme sa ich búrať, ale snažme sa ich opraviť," povedal Matovič. "Prosím vládu a ministra Lajčáka, aby vzhľadom na to, že téma rozdeľuje nás všetkých, lebo niekto sa rozhodol z toho vytvoriť agendu SNS, straší, zavádza."

Po tých 3 volebných obdobiach vy (Monika Beňová, pozn.) máte nárok na dôchodok, keď sa nemýlim, okolo 3 600 eur mesačne.

Podľa aktuálne platného mechanizmu výpočtu dôchodkov pre poslancov Európskeho parlamentu má každý europoslanec nárok na dôchodok po dovŕšení 63 rokov života. Výška dôchodku zodpovedá 3,5 % platu za každý rok plnenia mandátu, ale nesmie prekročiť 70 % platu. Pri zdanenom mesačnom plate  6 824,85 eur (zvýšenie v júli 2018, pozn.), má Monika Beňová za svojich 15 rokov pôsobenia v Európskom parlamente nárok na dôchodok vo výške 3 583,05 eur. Táto suma sa len mierne líši od sumy 3 600 € uvedenej Matovičom, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.