Gabriela Matečná



Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Gabriela Matečná

Gabriela  Matečná

…niekoľko rokov dozadu, keď sme mali škody na ovocí a tam ministerstvo spolu s vládou Slovenskej republiky a s ministerstvom financií, pomohlo odškodniť týchto farmárov a dali sme tam myslím, že objem 3,1 milióna eur. 20 miliónov eur (vyčíslená škoda farmármi, pozn.) na sucho, ktoré bolo minulý rok, je obrovská čiastka. Ja potrebné prioritizovať.

Mrazy, ktoré zastihli Slovensko v závere apríla 2016, spôsobili značný úbytok na množstve urodeného ovocia. Ovocinári škody vyčíslili na 16 miliónov eur. Podľa odhadov nízke teploty poškodili až 70 % všetkých sadov. Koncom decembra 2016 sa im štát rozhodol poskytnúť odškodnenie vo výške 3,5 milióna eur. 2,5 milióna z celkového objemu peňazí pochádzalo z Ministerstva financií SR, 1 miliónom prispelo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Poľnohospodári žiadali odškodnenie aj za sucho z roku 2017, ktoré spôsobilo škody v sume 19,3 milióna eur čiže približne 20 milióna eur čo spomínala Matečná. Agrárna komora Slovenska (AKS) uvádza vo svojej tlačovej správe, že na problém opakovane upozorňovala, pričom vláda sa jeho riešeniu vyhýba. Urýchlené riešenie žiada AKS v liste adresovanom najvyšším vládnym predstaviteľom. Do budúcnosti žiadajú aj vytvorenie rizikového fondu, z ktorého by sa poľnohospodárom vyplácali škody spôsobené nepriaznivým počasím. Podľa správy z februára 2018 k odškodneniu ešte stále nedošlo. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Informácie o pridelených dotáciách pre poľnohospodárov sa zverejňujú na stránke Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Vyhľadať sa dajú informácie o prijatých žiadostiach o podporu a o pridelených dotáciách. Podľa legislatívy Európskej únie sa prijímatelia dotácií musia zverejňovať povinne (.pdf, s. 1), výnimkami sú prijímatelia malých dotácií. V prípade Slovenska hranicou pre malé dotácie je 1 250 eur (.pdf), napriek tomu PPA zverejňuje dotácie aj pod touto hranicou. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

  

Napriek zverejneniu všetkých dotácii podľa analytika z nadácie Zastavme korupciu Mateja Hrušku PPA nie je taká transparentná, ako by mohla byť. V článku pre Denník N hovorí, že PPA "zverejňuje iba nutné minimum" informácií. Okrem toho upozorňuje na komplikované vyhľadávanie informácií o dotáciách: "Informácie o priamych platbách poľnohospodárov sú na stránke agentúry rozdelené do štyroch kategórií.
V jednej z nich si síce nájdete, kto žiadal o priamu podporu, ale ak
chcete vedieť, či ju aj získal a v akej výške, musíte prejsť do inej
časti – o prijímateľoch pomoci (...) Je tam síce uvedené opatrenie, pod ktoré žiadosť patrí (...),
o čo však presne išlo a aké boli napríklad kritériá, si už musíte
hľadať inde na webe. V Centrálnom registri zmlúv si môžete vyhľadať
konkrétnu zmluvu, kde sú opäť ďalšie informácie. Zaberie to čas a veľa
ľudí to určite odradí. Všetky tieto informácie by mali byť na jednom
mieste a prepojené.
" Hruška vyčíta PPA aj to, že zverejňujú iba údaje posledných dvoch rokov.  
Naproti tomu sú informácie o klasických eurofondoch zverejnené na jednom mieste, vyhľadať sa dajú aj údaje o dátume prijatia a hodnotenia žiadosti, cieľoch projektu, v niektorých prípadoch bývajú zverejnené aj mená hodnotiteľov a ich hodnotenie. Takéto informácie na stránke PPA chýbajú.

… budú platné až od mája tohto roku (…) Napríklad zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov 504, kde sme zrušili takzvanú automatickú prolongáciu nájmov. Kde sme sa vyhli alebo chceme zabrániť špekulatívnemu predaju alebo nájmu pôdy.

Najnovšia novela zákona 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov bude platná od 1. mája 2018. Dôvody, pre ktoré sa v rámci novely zrušila automatická prolongácia nájmov, sú však v dôvodovej správe k novele uvedené odlišné než aké prezentuje vo výroku ministerka Matečná. Nie je vylúčené, že vďaka zrušeniu automatickej prolongácie môže dôjsť k sťaženiu špekulatívneho predaja a prenájmu, avšak dôvody, pre ktoré bola daná právna úprava zavedená, boli pri jej tvorbe odlišné. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

Ako vysvetľuje aj dôvodová správa k tejto novele, automatická prolongácia nájmov bola skutočne zrušená, dôvody sú však odlišné:
"Takáto právna úprava často viedla k sporom a k neprehľadnosti v dojednaniach týkajúcich sa užívania pozemkov. Akreditovaný orgán štátnej správy zabezpečujúci administratívnu činnosť pri poskytovaní podpory v poľnohospodárstve detekoval automatickú obnovu nájomného vzťahu ako častú príčinu tzv. dvojitých deklarácií. Takéto jeho zistenia následne môžu brzdiť výplatu priamych platieb aj tým subjektom, ktoré – s ohľadom na systém priamych platieb viazaných na pôdne bloky–dvojitú deklaráciu nespôsobili. Navyše, ako vyplýva z doterajších zistení tohto orgánu, následné riešenia v záujme odstránenia vzniknutých nejasností (s ohľadom na povinnosť výkonu kontrolnej činnosti presne určenými subjektmi) si vyžadujú finančné náklady v rozsahu cca 450 € – 500 € denne.
Zrušením automatickej obnovy nájomného vzťahu z dôvodu uvedeného v doterajšom § 12 ods. 1 má predkladateľ ambíciu posilniť jednak práva vlastníka pozemku a jednak stabilitu podnikateľského prostredia pre tie subjekty, ktoré pôdu skutočne obhospodarujú, so súčasným vytvorením podmienok na prístup k pôde ďalším podnikateľským subjektom.
"

Ústavným zákonom č. 137/2017 Z. z. došlo k zmene a doplneniu Ústavy SR o čl. 44 ods. 5 podľa ktorého „Poľnohospodárska pôda a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti“. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Predkladateľmi návrhu ústavného zákona boli poslanci SNS Andrej Danko, Eva Antošová, Jaroslav Paška a Tibor Bernaťák. Podľa dôvodovej správy, úprava má za cieľ ústavne zakotviť rámec ochrany pôdy pred jej špekulatívnym výkupom, ktorý by mohol mať rozsiahle negatívne následky, najmä by mohol ohroziť potravinovú bezpečnosť štátu (.doc, s. 1).

…majú možnosť nielen cez našu infolinku, ktorú som spomínala, ale majú možnosť zákon 9 z roku 2010 o podaniach petíciách a sťažnostiach, využiť takúto metódu (…). Či tam zákon slovenský stanoví, že pokiaľ takáto sťažnosť na úrad príde, úrad sa musí s touto sťažnosťou do 30, poťažmo 60 dní vysporiadať.

Podozrenie zo spáchania korupcie môžu občania nahlasovať na bezplatnej Antikorupčnej linke Úradu vlády SR alebo priamo prostredníctvom e-mailu ministerstva pôdohospodárstva korupcia@land.gov.sk, avšak táto e-mailová adresa neslúži pre nahlasovanie sťažností. Tie musia byť nahlásené v súlade so tzv. zákonom o sťažností, ktorý ministerka spomína. Zákon č. 9/2010 Z.z. stanovuje, že podaná sťažnosť musí byť vybavená do 60 pracovných dní. V prípade sťažnosti náročnej na prešetrenie sa táto lehota môže predĺžiť o ďalších 30 dní (§ 13). Petičné právo je obsiahnuté v zákone č. 29/2015 Z. z. Výsledok vybavenia petície musí byť oznámený do 30 pracovných dní, pri zložitých prípadoch sa lehota môže predĺžiť na 60 pracovných dní (§ 5, bod 5). Nakoľko ministerkou uvedená lehota bola nesprávna, výrok hodnotíme ako nepravdivý. 

30-dňová lehota na vybavenie sťažnosti platila až do roku 2010. Od februára 2010 platí novela zákona o sťažnostiach, ktorá lehotu predĺžila na 60 dní. V prípade sťažnosti náročnej na vybavenie sa lehota môže predĺžiť o ďalších 30 pracovných dní.