Mgr. Gábor Gál

Dátum a miesto narodenia: 22.11.1974, Šaľa
Štúdium
1980-1989 Základná škola s vyuč. jaz. maď. Veľká Mača
1989-1993 Gymnázium s vyuč. jaz. maď. Galanta
1993-1998 Univerzita Komenského Bratislava, Právnická fakulta

Školenia, konferencie
júl 1994 Youth for Development & Cooperation, Budovanie občianskych združení, Praha
október 1994 SAIA, Riadenie dobrovoľníkov, Bratislava
júl 1995 Univerzita Janus Pannonius Pécs, Otvorená spoločnosť a jej priatelia – letná univerzita, Pécs
marec –september 1996 Politické Kolégium Ferenca Deáka, Lakitelek
apríl 1996 Študentská Sieť, Dielňa demokracie – spoločenskovedný seminár, Patince
október 1996 Nadácia Mécs László, Úlohy mladých demokratov a ich perspektívy v modernom svete, Čilistov
január 2001 Úrad vlády SR, Právnické kolokvium o návrhu antidiskriminačného zákona, Bratislava
február 2001 British Council, Študijný pobyt vo Veľkej Británii o anti diskriminačnej legislatíve

Odborné skúsenosti
1995-1996 Advokátska kancelária JUDr. Janota, Bratislava – praktikant
1996-1998 Advokátska kancelária JUDr. Pavlikovská & Matkovčík a part., Bratislava – praktikant
1999 Malacky, povinná vojenská služba, právnik
2000-2002 Advokátska kancelária JUDr. Matkovčík a partneri, Bratislava advokátsky koncipient
2000-2002 Centrum právnych analýz pri nadácii Kalligram – zakladateľ, právny analytik
2001 – 2002 Victoria Volksbanken Biztosító, Budapest – vnútorný kontrolór
2002 – 2003 Gave, s.r.o., Galanta – konateľ. spoločník
2004 – advokát, Galanta
2008 – 2009 Nemocnica s poliklinikou Svätého Lukáša Galanta – člen predstavenstva

Člen strany: MOST-HÍD - az együttműködés pártja – strana spolupráce (MOST-HÍD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Gábor Gál

Gábor Gál

Odkedy som v Národnej rade, od roku 2002, už to bude siedme hlasovanie, vždy som hlasoval za (za zrušenie Mečiarových amnestií, pozn.)…

V prípade hlasovaní o návrhu o zrušení Mečiarových amnestií hlasoval poslanec Gál od hlasovania v roku 2005 v prospech návrhu, výnimkou bol rok 2016 kedy nehlasoval vôbec. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Posledné hlasovanie z 28. apríla 2016 bolo už siedmym hlasovaním o zrušení Mečiarových amnestií v parlamente. Tento návrh sa objavil v parlamente už siedmykrát, prvýkrát parlament o tomto návrhu rokoval v roku 2002 pred vznikom novej vlády. Návrh na zrušenie amnestií sa objavil v parlamente znovu v rokoch 2005, 2006, 2008, 2012, 2015 a v apríli  2016.

Gábor Gál bol prvýkrát zvolený za poslanca v roku 2002 za SMK, pri prvom hlasovaní z 10. júla 2002 o zrušení Mečiarových amnestií preto Gál ešte nebol v parlamente, nastúpil až 16. októbra 2002. V ďalšom volebnom období 2006 - 2010 opäť pôsobil ako poslanec za SMK-MKP a neskôr v období 2010 - 2012 už ako člen Most-Híd. Dodnes je členom strany a členom parlamentného klubu Most - Híd, ktorého je zároveň aj predsedom. V roku 2005 hlasoval Gábor Gál za návrh ústavnej zmeny o vydaní rozhodnutia o zrušení amnestií, spolu s celým klubom SMK - MKP. Vínmkou sú dvaja neprítomný poslanci a poslanec Miklós Duray, ktorý hlasoval proti návrhu. V roku 2006 sa nehlasovalo priamo o návrhu na zrušenie amnestií, ale o návrhu poslancov, aby sa v rokovaní nepokračovalo. Opoziční poslanci, aj Gábor Gál, hlasovali proti tomu návrhu. V roku 2008 podporil návrh na zrušenie amnestií celý klub SMK - MKP, aj Gábor Gál. Návrh sa dostal opätovne do parlamentu v roku 2012, kedy ho podporil celý poslanecký klub Most - Híd, ktorého členom bol aj Gábor Gál. Návrh na zrušenie amnestií bol podaný aj v roku 2014, hlasovalo sa v roku 2015. Poslanci klubu Most -Híd, aj Gábor Gál, hlasovali v prospech návrhu. Zatiaľ posledné hlasovanie o návrhu sa konalo v apríli 2016, kedy klub Most - Híd už nebol taký jednodtný v hlasovaní o návrhu. Návrh podporili štyria poslanci, Gábor Gál nehlasoval.

Podľa informácií z denníka SME plánuje poslanec Budaj aj ôsme uvedenie tohto návrhu. Samotný prezident žiadal parlament v liste, aby možnosť zrušenia amnestií opäť prerokovali.






(…) k minulému volebnému obdobiu, lebo napríklad opozícia mala dvoch podpredsedov (NR SR, pozn.).

Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na ustanovujúcej schôdzi NR SR 4. apríla 2012 boli zvolení štyria podpredsedovia NR SR, z toho dvaja boli predstavitelia opozície: Ján Figeľ (KDH) a Erika Jurinová (OĽaNO) a dve predstaviteľky vládnej strany SMER-SD Jany Laššákovej a Renáty Zmajkovičovej. Renátu Zmajkovičovú (TASR) potom vystriedal Miroslav Číž (SMER-SD) kvôli kauze CT. 

(…) vo verejnej správe (vo Výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pozn.) je 7:6 (pomer opozičných a koaličných poslancov,pozn.).

Na základe dostupných údajov o zložení poslaneckého výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj v 7. volebnom období hodnotí Demagog.SK výrok Gábora Gála ako pravdivý.

Pomer koaličných a opozičných poslancov vo výbore NRSR pre verejnú správu a regionálny rozvoj predstavuje hodnotu 7:6.

(…) poslankyňu Macháčkovú, ktorú zaraďuješ asi do koalície, ale ona je už vlastne ani nevstúpila vlastne do klubu Siete, ktorá kvôli tomu ani nevznikla, čiže ona je opozičná poslankyňa (…)

Katarína Macháčková 13. marca avizovala, že sa vzdá členstva v strane Sieť, ak tá pôjde do koalície so stranou SMER-SD. Následne, po úspešných rokovaniach Siete o zostavení vlády, oznámila spolu s ďalšími poslancami za Sieť s Miroslavom Beblavým, Simonou Petrik a s náhradníčkou Zuzanou Zimanovou, že zo strany definitívne odchádzajú. Poslanecký mandát sa rozhodli ponechať a v parlamente sú teraz ako nezaradení poslanci. Strana Sieť, ktorá pôvodne získala desať miest v parlamente, stratila troch poslancov a tým aj možnosť si vytvoriť poslanecký klub. Keďže Katarína Macháčková sa vzdala svojho členstva v strane ešte skôr, než vstúpila Sieť do koalície, je Macháčková opozičnou poslankyňou.

Primátorka mesta Prievidza a bývalá podpredsedníčka Siete 13. marca, týždeň po parlamentných voľbách, oznámila na facebooku, že uvažuje nad tým, že sa vzdáva členstva v strane Sieť: "Pred voľbami som sľubovala našim voličom zmenu a jednoznačne som sa vyjadrovala, že do vlády so SMERom nepôjdeme. Tento svoj sľub dodržím a v prípade, ak taká situácia nastane, vzdám sa členstva v SIETi. Zostanem poslankyňou NR SR a budem naďalej zastupovať svojich voličov, bez ohľadu na svoj osobný komfort, ktorý by som si účasťou v tejto koalícii zabezpečila." (zdroj: facebook Kataríny Macháčkovej)

Počas dní, kedy SMER-SD a dnešné, už koaličné strany rokovali o zostavení koalície, vznikla iniciatíva 10 slušných ľudí a iniciatíva Nie v mojom mene. Tieto iniciatívy predstavovali možnosť, aby voliči (hlavne strán Most-Híd a Sieť), vyjadrili svoj nesúhlas s postupom týchto politických strán, a aby formovali verejný tlak na poslancov, aby si prehodnotili svoj postoj ku vláde so stranou SMER-SD.

Okrem statusov na facebooku Katarína Macháčková spolu s Miroslavom Beblavým dali svoj názor najavo aj na tlačovej konferencii 14. marca, na ktorej oficiálne oznámili, že v prípade vzniku koalície Sieť a SMER-SD vystúpia zo strany. Na ďalšej tlačovej konferencii, 17. marca už vystúpili štyria, Macháčková a Beblavý spolu so Simonou Petrik (ktorá medzitým tiež oznámila, že odchádza v prípade koalície Siete so stranou SMER-SD) a s náhradníčkou do parlamentu Zuzanou Zimenovou. Na tomto brífingu ohlásili svoj odchod zo strany a zároveň, že poslanecký mandát si ponechajú. Avizovali, že zatiaľ do žiadného poslaneckého klubu nevstupujú, avšak do budúcnosti túto možnosť nevylúčili.

Strany novej koalície (SMER-SD, SNS, Most-Híd, Sieť) podpísali koaličnú dohodu 22. marca, nový parlament mal ustanovujúcu schôdzu 23. marca. Ten istý deň podal predseda vlády Robert Fico demisiu prezidentovi a bol vymenovaný následne za predsedu novej koaličnej vlády.

Poslanci za Sieť sú v parlamente nezaradení, k založeniu poslaneckého klubu je totiž potrebných osem poslancov, kým strana má len sedem. SME.sk informoval o tom takto: "Nemáme zatiaľ žiadny úmysel vstupovať do iného klubu. Budeme fungovať ako poslanci za Sieť, ktorí nebudú v tejto chvíli organizovaní v poslaneckom klube," uviedol Procházka.
Nevylúčil, že by podporil zmenu zákona, ktorá by znížila počet poslancov potrebných pre vznik klubu z ôsmich napríklad na šesť. Ale zníženie kvóra by nesmelo byť jedinou zmenou."

Poslanci, ktorí odchádzali z dnešných koaličných strán skôr, než vznikla vláda, sú opozičnými poslancami. Katarína Macháčková presne takto postupovala, preto Gábor Gál má v tom pravdu- Macháčková je opozičnou poslankyňou.


Napríklad v ústavnoprávnom výbore (…)tam je 7:6 (pomer koaličných a opozičných poslancov, pozn.)…

Na základe dostupných informácií hodnotíme výrok ako pravdivý. V súčasnosti má Ústavnoprávny výbor 13 členov, z toho 7 vládnych a 6 opozičných.

 

Členmi Ústavnoprávneho výboru z vládnych strán momentálne sú:

Róbert Madej (SMER-SD); Jozef Ježík (SMER-SD); Martin Nemky (SMER-SD); Jana Laššáková (SMER-SD); Nachtmannová Oľga (SMER-SD); Tibor Bernaťák (SNS); Peter Kresák (MOST-HÍD).


Za opozíciu sú vo výbore:

Alojz Baránik (SaS); Katarína Macháčková (nezaradená); Ondrej Dostál (SaS); Daniel Lipšic (OĽaNO); Jozef Lukáč (OĽaNO); Rastislav Schlosár (ĽSNS).

Katarína Macháčková pôvodne kandidovala za stranu Sieť, no po odchode zo strany kvôli vstupu do koalície so stranami SMER-SD, SNS a MOST-HÍD zo strany odišla. Preto sa počíta medzi opozičných poslancov vo výbore.