František Šebej

Člen strany: MOST-HÍD - az együttműködés pártja – strana spolupráce (MOST-HÍD)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

František Šebej

František Šebej

Známa hviezda baseballu amerického Yogi Berra povedal, že predpovedať je veľmi ťažké, zvlášť budúcnosť.

Americký hráč baseballu za New York Yankees skutočne citát povedal. Preto hodnotíme výrok Františka Šebeja ako pravdivý.

Yogi Berra bol americký hráč baseballu za New York Yankees. Bol trikrát najcennejším hráčom Americkej Ligy a jedným z najúspešnejších chytačov v histórii baseballu.

Medzi citáty Yogi Berra sa zaraďuje aj jeho zrejme najznámejší

"Je ťažké robiť predpovede, najmä o budúcnosti."

Citát sa však častejšie pripisuje dánskemu fyzikovi Niels Bohrovi. Jeho citát je od vyššie uvedeného mierne odlišný. Ten povedal: 

"Predpovede sú veľmi zložité, najmä ak je o budúcnosti."



Frank-Walter Steinmeier, nemecký minister zahraničných vecí, zvolal stretnutie ministrov, akože zakladajúcich členov, ale tí zakladajúci členovia, teda tých 6 štátov – Benelux, Nemecko, Francúzsko a Taliansko, zakladali Európske hospodárske spoločenstvo v roku 1958.

Nemecký minister zahraničných vecí Steinmeier zvolal stretnutie ministrov zahraničných vecí Nemecka, Francúzska, Talianska, Belgicka, Holandska a Luxemburska, toto stretnutie sa konalo 25. júna 2016. Tieto krajiny boli zakladajúcimi členmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva, ktoré vzniklo podpisom Rímskej zmluvy 25. marca 1957, pričom zmluva vstúpila do platnosti 1. januára 1958. Výrok Šebeja preto hodnotíme ako pravdivý.

Výsledkom rokovania tejto šestice krajín bola výzva na začatie rokovaní o vystúpení Británie z bloku s odôvodnením, že zvyšných 27 členov únie musí myslieť na budúcnosť. Zároveň francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Marc Ayrault dodal, že Cameron musí odstúpiť a byť nahradený v nadchádzajúcich dňoch a to napriek jeho oznámeniu, že o jeho nástupcovi rozhodne až výročný zjazd konzervatívcov v októbri 2016.

EHS vzniklo tak, že šesť signatárov Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (v roku 1951, do účinnosti vstúpila  v roku 1952), známej aj ako Parížska zmluva (.pdf), sa rozhodlo rozširovať ich spoluprácu aj na ďalšie hospodárske sektory. Podpisom Rímskej zmluvy zakladajú Európske hospodárske spoločenstvo (EHS). Cieľom bolo vytvoriť spoločný trh na základe tzv. štyroch slobôd, čo sú voľný pohyb osôb, kapitálu a služieb.
Celkový počet jadrových hlavíc, ktorými Veľká Británia disponuje, je odhadovaný na číslo 215-225, pričom rozmiestnený (aktívny) je len 120 hlavíc z celkového počtu.  Francúzsko disponuje s celkovo 300 hlavicami z ktorých 280 je aktívnych. Francúzsko podľa tohto ukazovateľa disponuje so silnejšou nukleárne vyzbrojenou armácou, Šebejov výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

V súčasnosti osem krajín disponuje s jadrovými zbraňami, a to Rusko, USA, Veľká Británia, Francúzsko, Čína, India, Pakistan a Izrael, pričom je možné, že s ňou disponuje aj Severná Kórea. Päť z vymenovaných krajín, Rusko, USA, Veľká Británia, Francúzsko a Čína sú signatármi, alebo ratifikátormi  Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (Nuclear Non-Proliferation Treaty, NPT), ktorá mý zabrániť šíreniu jadrových zbraní. India a Pakistan dohodu nepodpísali, ale jadrovú skúšku úspešne vykonali. Podľa údajov ani India, ani Pakistan nemajú jadrové hlavice rozmiestnené. Severná Kórea od podpisu zmluvy odstúpila, Izrael zase vlastníctvo týchto zbraní oficiálne neuznala. Z vlastníctva jadrových zbraní sú podozrievaní aj Irán a Sýria.

Francúzsko je celkovo na treťom mieste z pohľadu veľkosti arzenálu jadrových zbraní. pričom 90 % z celkového počtu jadrových hlavíc je vo vlastníctve Ruska a USA. 

Náhľad, ktoré mocnosti môžeme považovať za vojensky najsilnejšie nám poskytuje aj Global Firepower Military Ranks. Na tomto webe sú hodnotené štáty podľa rôznych kritérií, medzi ktoré patrí geografické faktory, logistická flexibilita, množstvo dostupnej ľudskej sily (väčšie štáty majú výhodu), prímorským štátom priťažuje nízka rozmanitosť zbraní, štáty NATO dostávajú bonus pri umiestnení v rebríčku pre teoretickú možnosť zdieľania zbraní. Francúzsko sa umiestňuje na piatej priečke, kým Spojené kráľovstvo na šiestej, teda opäť neplatí, že by britská armáda bola najsilnejšou európskou.

…napríklad Nemecko, (…) o demokratickosti ktorého nemôžte pochybovať, jeho Grundgesetz, ústava, referendum ako celoštátny inštrument vôbec nepozná.

Podobný Šebejov výrok sme hodnotili už v debate z 12. júna 2016. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže Nemecko skutočne nemá inštrument referenda na celoštátnej úrovni a to z dôvodou zneužitia referenda počas Weimarskej republiky.

V súčasnosti Nemecká ústava (Grundgesetz) z roku 1949 nepozná referendum, výnimkou je článok 29, (český preklad, .pdf) ktorý rieši otázku referenda v prípade, ak by malo dojsť k zmene územného usporiadania vybraných spolkových krajín. Tento mechanizmus mal pri písaní nemeckej ústavy z 1949 zabrániť tomu, čo sa dialo počas Weimarskej republiky a zamedziť populizmu. 

…Nóri sú presne v tej situácii, že musia implementovať do svojho právneho poriadku kompletné /nezrozumiteľné/, teda s nejakými výnimkami, rybolov a tak, a nemajú žiadny vplyv na to, aká legislatíva sa v Európskej únii prijíma. Len to musia pasívne prijímať a ešte aj platia do Európskej únie.

Podobný výrok ohľadom Nórska sme už overovali v minulosti. Nórsko prijíma legislatíva pre oblasti, ktorých sa týka Dohoda o Európskom hospodárskom priestore. František Šebej hovorí pravdu, že Nórsko nemôže spolurozhodovať o právnych úpravách, ale majú právo upravovať a usmerňovať politiku Európskej komisie v EHP v  oblastiach, ktoré z dohody nie sú vylúčené a prijatie jednotlivých úprav musia odsúhlasiť v národných parlamentoch. Funguje to však len formou lobingu a v konečnom dôsledku sa rozhoduje bez neho. Výrok hodnotíme ako pravdivý.


Z Dohody sú vyradené oblasti poľnohospodárstva, rybolovu, spoločnej colnej a bezpečnostnej politiky, spravodlivosti, vnútornej, daňovej a monetárnej politiky.

Základ legislatívy EHP tvorí Rímska zmluva, ale dohoda je kontinuálne doplnená o nové legislatívne úpravy EÚ (ako prílohy dohody). O tom, či nová legislatívna úprava od EÚ bude zapracovaná do dohody EHP, rozhoduje Spoločná komisia EHP. Členské krajiny EHP mimo EÚ pritom musia vypracovať stanovisko k danej úprave a anlayzovať ústavné a právne požiadavky. Úprava bude implementovaná len vtedy, keď bude považovaná za EHP relevantnú, tzn. týka sa oblasti, ktorá je riadená dohodou EHP. Z toho vyplýva, že členské krajiny EHP nepreberajú všetky európske legislatívne úpravy, preberajú len tie, ktoré sa týkajú oblastí z dohody EHP. V týchto oblastiach majú krajiny Nórsko, Island a Lichtenštajnsko aj právo vyjadriť si svoj názor prostredníctvom hlasovania v národnom parlamente: " the EEA EFTA States have not transferred any legislative powers to the EEA Joint Committee. Occasionally, due to the content of a Joint Committee Decision (JCD), the constitution of one or more of the EEA EFTA States requires the approval of the national parliament (i.e. the ratification process) in order for the JCD to be binding. "

Bez súhlasu vlády alebo parlamentu týchto krajín dané úpravy nemôžu vstupovať do platnosti (zoznam (.pdf) úprav, ktorým ešte nebol vyslovený súhlas v národných parlamentoch), ale tieto štáty nemajú reálnu možnosť vstupovať do legislatívneho procesu. Na druhej strane, môžu usmerňovať (.pdf) v Európskej komisii EHP relevantnú politiku: "This opportunity is enshrined in the EEA Agreement as a right for representatives of the EEA EFTA States to participate in experts groups of the European Commission, and to submit EEA EFTA comments on upcoming legislation. While the EEA EFTA States use these opportunities to shape legislation actively, they have little influence on the final decision on the legislation on the EU side. "

Podľa portálu europskaunia.sk krajiny EHP preberajú 80 % legislatívy EÚ:"Na rozdiel od vnútorného trhu EÚ však nie je EHP identitický s EÚ. A to aj napriek tomu že preberá 80 % európskej legislatívy. Na EHP sa nevzťahuje zavádzanie spoločnej meny, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, policajná a bezpečnostná spolupáca."

Nórsko, Lichtenštajnsko a Island prispievajú do EEA Grant na posilňovanie vzťahov s ďalšími krajinami EHP. Hlavným cieľom je znížiť ekonomické a sociálne odlišnosti.

BBC rozoberá problematiku ďalej: "Now, as Norway is not a member of the EU, it has no say over these or any other EU rules. It can lobby against them, but it does not sit round the table when they are proposed, discussed, amended, debated, or voted into law. The consequences can be huge.", teda píše, že Nórsko môže lobovať proti pravidlám, ale už o nich nerozhoduje, keď sa navrhujú, diskutujú, menia a vstupujú do platnosti.

Veľa nečlenov EÚ (Švjačiarsko, Nórsko, Island, Lichtenštajnsko) má vo svojich zmluvách s EÚ zakomponovanú takzvanú Gilotínovú klauzulu, ktorá partnerom prikazuje akceptovať staré aj nové regulatívy v niektorých oblastiach. Neakceptácia týchto smerníc dáva EÚ právo zrušiť celú EEA dohodu s konkrétným štátom.

O tom, že Nórsko platí, ale musí spĺňať značné kritériá, píše aj bývalý nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide"Those campaigning for Britain to leave the EU and chose the Norwegian way can hence correctly claim that a country can retain access to the single market from outside the EU. What is normally not said, however, is that this also means retaining all the EU’s product standards, financial regulations, employment regulations, and substantial contributions to the EU budget," teda že okrem prístupu na jednotný trh si nečlenská krajina udržuje aj všetky produktové štandardy, finančné a zamestnanecké regulácie a podstatné príspevky do rozpočtu EÚ.

Nórska premiérka Erna Solberg na túto tému hovorí, že jej krajina sa správa ako lobistická organizácia a o imitácii nórskeho modelu Britmi hovorí, že sa to Britom páčiť nebude.