František Mikloško

Priebeh zamestnaní:

1988 bol jeden zo zvolávateľov “Sviečkovej manifestácie”
– počas normalizácie sa angažoval v tzv. Tajnej cirkvi, v práci so
študentmi pri tvorbe samizdatov
1983 – 1989 pracoval manuálne, určitý čas bol nezamestnaný
1971 – 1983 Ústav technickej kybernetiky SAV v Bratislave

Politická činnosť:

od r. 2006 poslanec NR SR, Výbor NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien (člen)
2002 – 2006 – predseda poslaneckého klubu KDH, poslanec Národnej rady SR, člen Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá
1999 člen Predsedníctva KDH
1997 predseda Krajskej rady KDH Trnavského kraja
1996 člen Predsedníctva KDH
1990 – 1992 predseda poslaneckého klubu KDH v SNR
1990 – 1996 predseda OKC KDH v Trnave
1990 – 1992 predseda Slovenskej národnej rady

Ocenenie:

2007 bola mu udelená Medaila SAV za podporu vedy

zdroj: www.osobnosti.sk



Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

František Mikloško

František Mikloško
František Mikloško má transparentný účet, na ktorom je možné vidieť všetkých prispievateľov, sumy, ktorými prispeli a aj výdavky na kampaň. Túto povinnosť mu stanovuje aj zákon. Dňa 26.1.2019 (deň pred diskusiou) bol stav na tomto účte 21 824,12€. K 28.januáru 2019, kedy bol výrok overovaný, bol stav na tomto účte 32 924,12€. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

…v predchádzajúcich prezidentských voľbách boli výsledky úplne odlišné, ako ukazovali prieskumy.

Prieskumy pre prezidentské voľby sa vzťahujú len na prvé kolo volieb. Posledné prezidentské voľby na Slovensku sa konali v roku 2014. Volebný prieskum spravili všetky relevantné agentúry, avšak ich výsledky sa výrazne nelíšili. Prvú priečku dlhodobo obsadzoval Robert Fico, druhá patrila Andrejovi Kiskovi. O tretiu priečku sa striedavo delili Procházka a Kňažko. V prvom kole nakoniec zvíťazil Robert Fico, druhé miesto obsadil súčasný prezident Andrej Kiska. Počas prezidentských volieb v roku 2009, pred prvým kolom hlasovania vo volebných prieskumoch viedol Ivan Gašparovič, druhú priečku obsadzovala Iveta Radičová. V prvom kole napokon zvíťazil Ivan Gašparovič s 46,71 %, na druhom mieste skončila Iveta Radičová s 38,05 %. Prezidentské voľby v druhom kole vyhral nakoniec Gašparovič. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.  

Oni (osobnosti, ktoré Mikloškovu kandidatúru na prezidenta podporili, pozn.) boli známe, samozrejme boli tam z kresťanského prostredia takí ľudia ako Rudolf Dobiáš, politický väzeň a básnik Štefan Bučko, Vladimír Palko. Z toho druhého tábora, by som nazval, Fedor Gál, Tomáš Janovic, Václav Macek, Ján Štraser a ďalší a ďalší. Za slušné Slovensko sa tam podpísal Juraj Šeliga a Veronika Bruncková.

Tzv. Výzva Františkovi Mikloškovi bola podpísaná 6. júna 2018. Výzvu podpísalo 35 osobností z verejného života. Medzi nimi sa nachádzajú všetci Mikloškom spomenutí. Text výzvy aj so zoznamom signatárov je zverejnený na oficiálnej facebookovej stránke Mikloška. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

…ja som nebol vyjednávať so žiadnou politickou stranou, nebol som sa uchádzať o podporu. (…) Podporilo ma OKS, OKS je strana, ktorá nesie nejakým spôsobom odkaz novembra od začiatku až teraz.

František Mikloško od začiatku kandiduje ako nezávislý kandidát. Oficiálnu podporu mu prejavila iba mimoparlamentná strana OKS. Chvíľu sa hovorilo aj o podpore od KDH, ktorej sa František Mikloško nebránil, no oficiálne o ňu nepožiadal. To, či Mikloško vyjednával s niektorou z politických strán alebo nie, však nemôžeme potvrdiť ani vyvrátiť, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Predseda KDH Alojz Hlina chcel uskutočniť tzv. primárky medzi ním a Veronikou Remišovou, na základe ktorých by sa KDH rozhodlo, koho z nich bude podporovať avšak tento zámer František Mikloško odmietol. Zároveň však priznal, že mu osobnú podporu vyjadrili niektorí členovia KDH. Strana OKS sa od svojho založenia hlásila k odkazu novembra 89. Organizuje taktiež pravidelné pripomienkové akcie novembra 89. Hovorkyňa Františka Mikloško sa vyjadrila nasledovne: “František Mikloško ide do prezidentských volieb ako občiansky kandidát. Pokiaľ sa však niektorá z parlamentných či mimoparlamentných strán stotožní s jeho víziou slušného Slovenska a navrhne mu podporu, prijme ju.” 

…došlo sem nedávno alebo pred dvomi rokmi 150 irackých kresťanov. (…) Z tých 150 zostalo na Slovensku 75, polovica. To sú momentálne utečenci, ktorí tu žijú.

Na Slovensko dorazilo 10. decembra 2015 celkom 149 irackých (asýrskych) kresťanov. Ostala tu z nich žiť necelá polovica, v článku portálu aktuality.sk to uviedla vedúca oddelenia azylových zariadení Jana Janovičová. Podľa údaju z júla 2017 ich na Slovensku nakoniec ostalo 71 a nie 75. František Mikloško, taktiež, nesprávne poznamenal, že títo utečenci prišli na Slovensko pred dvomi rokmi, čo by odkazovalo na rok 2017 prípadne na koniec roka 2016. Spomínaní utečenci prišli na naše územie koncom roka 2015. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Autor výroku hovorí o utečencoch na Slovensku, nespomína však migrantov. Na vysvetlenie  prikladáme definície slov migrant a utečenec. Migranti sú všeobecne chápaní ako osoby ktoré sa "nerozhodli presťahovať kvôli priamej hrozbe prenasledovania alebo smrti, ale hlavne preto, aby si zlepšili svoj život, našli si prácu, prípadne v niektorých prípadoch kvôli vzdelaniu, opätovnému spojeniu s rodinou alebo z iných dôvodov. Na rozdiel od utečencov, ktorí sa nemôžu bezpečne vrátiť domov, migranti takéto prekážky v návrate domov nemajú. Ak sa rozhodnú vrátiť domov, naďalej môžu požívať ochranu svojej vlády." Utečenci naproti tomu,"sú osoby utekajúce pred ozbrojeným konfliktom alebo prenasledovaním. Ich situácia je často tak nebezpečná a neznesiteľná, že prekračujú národné hranice, a hľadajú bezpečie v okolitých krajinách, a tak sa stávajú medzinárodne uznanými "utečencami" s prístupom k pomoci od štátov, UNHCR a ďalších organizácií. Sú uznaní práve preto, že vrátiť sa domov je pre nich príliš nebezpečné, a potrebujú útočisko niekde inde. Odmietnutie poskytnúť azyl má pre týchto ľudí potenciálne smrteľné následky."