Ing. Eugen Jurzyca

bývalý minister školstva, vedy, výskumu a športu SR, vedie protikrízový tím SDKÚ-DS

* 08.02.1958

Vzdelanie:
Eugen Jurzyca vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave, absolvoval polročnú stáž na Georgetown University v USA (1993) a študoval na Open University v Bratislave (1991-1992).
Okrem toho participoval na viacerých kurzoch a školeniach organizovaných v rámci programov medzinárodných inštitúcií, ako napríklad Svetovej banky a OECD, ako aj inými subjektmi (1998 Executive Management Training Program, Yokohama, Japonsko, 1991 EC Commission (DG 4, DG 3), 1993 The Antitrust Division of the U.S. Department of Justice, The U.S. Federal Trade Commission a pod.).

Životopis:
Pracuje v Inštitúte pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO).
Je členom KEA a Strategickej rady PAS.
Nepravidelne prednáša na rôznych univerzitách.

V minulosti pracoval v Centre pre hospodársky rozvoj, na Protimonopolnom úrade SR, bol členom Bankovej rady NBS (december 2000 – december 2001), členom Rady Nadácie otvorenej spoločnosti, konzultantom OECD a Svetovej banky.
Bol neplateným členom poradných orgánov rôznych inštitúcií, napríklad prezidenta SR Rudolfa Schustera, ministra financií SR Ivana Mikloša, ministerky práce a sociálnych vecí Ivety Radičovej, ministerstva práce riadeného Petrom Magvašim a hospodárskej rady Vlády SR.
V roku 1999 mu bolo udelené štipendium rozhodnutím nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu, profesora Ronalda Coasea.
V roku 2005 prevzal od prezidenta SR Ivana Gašparoviča štátne vyznamenanie, rad Ľudovíta Štúra II. triedy.

Zdroj: osobnosti.sk

Člen strany: Sloboda a Solidarita (SaS)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Eugen Jurzyca

Eugen Jurzyca

Duálne vzdelávanie podľa mňa nebolo nikdy u nás zrušené, došlo k nejakému poklesu, ale oficiálne nebolo zrušené.

Ministerstvo školstva zaviedlo nový Zákon č.61/2015 Z.z. o duálnom vzdelávaní a príprave s platnosťou od 1. apríla 2015, t. j. od školského roka 2015/2016. Jeho obsahom je odborné vzdelávanie a príprava: "cieľom umožniť plynulý prechod žiakov zo vzdelávania na trh práce a zvýšiť uplatniteľnosť absolventov stredných odborných škôl na trhu práce." Prepojenie škôl a praxe, však neprišlo až zo zákonom o duálnom vzdelávaní, ale v nejakej forme od vzniku samostatného štátu vždy existovalo, o čom svedčia napr. každoročne uverejňované štúdie Education at Glance. V roku 2005, za vlády Mikuláša Dzurindu bolo až 31,7 % škôl nejakým spôsobom kombinovaným s praxou (.pdf,s.277). Výrok hodnotíme ako pravdivý.
 
Percento škôl kombinovaných s prácou sa v roku 2007 počas vlády Roberta Fica znížilo oproti roku 2005 na 29 % (.pdf,s.304). Existencia spojenia medzi školami a praxou sa dá potvrdiť aj priamo na stránkach odborných škôl. Zákon o duálnom vzdelávaní vznikol, ako dôsledok ďalšieho znižovania počtu škôl prepojených s praxou. Základný princíp duálneho vzdelávania funguje na zmluve medzi strednou odbornou školou a zamestnávateľom. Zamestnávateľ sa zaviaže poskytnúť žiakom praktické vyučovanie na svoje náklady a zodpovednosť. Študent, po prijatí na jednu z týchto škôl a po dovŕšení 15. roku života sa začína pripravovať na výkon povolania, odborných činností či konkrétnych požiadaviek zamestnávateľa priamo na jeho pracovisku. Podľa portálu ministerstva školstva je základný princíp duálneho vzdelávania nasledovný: "Absolvovaním praktického vyučovania u zamestnávateľa žiak bezprostredne poznáva reálne prostredie výkonu povolania a rozvíja pracovné návyky nevyhnutné pre úspešné zaradenie sa na trh práce bezprostredne po ukončení štúdia bez potreby ďalšieho doškoľovania či preškoľovania." Tomuto môže predchádzať zmluva o budúcej zmluve medzi zamestnávateľom a zákonným zástupcom študenta. 
  
Poslanec SaS Branislav Gröhling, tímlíder SaS pre oblasť školstva, tento systém vníma kriticky. Na vlastnom prieskume, kde oslovil 32 stredných škôl, vymenúva hlavné problémy, sú nimi byrokracia, nedostatočná informovanosť žiakov, nábor, ktorý musela škola robiť sama. Poslanec vysvetľuje, že niektoré školy odradilo krátenie financií. Školám, ktoré sa do programu zapoja, sa automaticky krátia financie a ak firma tento objem peňazí nevykompenzuje, škola by bola nútená prepúšťať. 

Z prieskumu taktiež vyplýva nespokojnosť riaditeľov, že žiaci s duálnym štúdiom začínajú už v prvom ročníku. Firma si berie študenta bez akýchkoľvek skúseností, ktorého škola zatiaľ nepozná a nemá potrebné základné zručnosti. 

Minister Plavčan má však iný názor, projekt pokladá za úspešný a chce v ňom vytrvať. V decembri minulého roka povedal: "Máme veľkú skupinu mládeže, ktorá sa veľmi ťažko zamestnáva, týka sa to hlavne vybraných odborov stredných škôl, a takisto je aj potrebné pripraviť model, ako deti pripraviť na trh práce, ak nepôjdu na vysokoškolské štúdium. Preto sme rozbehli duálny systém vzdelávania a chceme ho rozširovať tak, aby aj zamestnávatelia boli spokojní."

Odborné vzdelávanie upravujú aj niektoré ďalšie zákony a vyhlášky. Pedagogických a odborných zamestnancov rieši zákon č. 317/2009 Z.z. Rozsah praktickej zložky vyučovania na stredných odborných školách ďalej definuje vyhláška ministerstva školstva o stredných školách v Zbierke zákonov č.65/2015 (.pdf).




 

Podľa štúdie Inštitútu finančnej politiky na základe počtu zdravotne poistených klesol za posledných 15 rokov počet ľudí na Slovensku približne o 300 tisíc. Výrok  Eugena Jurzycu preto hodnotíme ako pravdivý.

Úbytok obyvateľstva je dôsledkom (popri demografickej kríze) aj významného úniku mozgov, pričom viac ako polovica odchádzajúcich má menej ako 30 rokov. Skoro každý desiaty absolvent slovenskej vysokej školy odchádza do zahraničia, pričom vzniká štátu ujma vo výške 44,8 miliónov eur investovaných do vzdelania. Najvýznamnejším vplyvom na rozhodnutie odísť z krajiny má nezamestnanosť, pričom najčastejšie odchádzajú práve ľudia s vysokoškolským vzdelaním. Väčšina absolventov odchádza buď do Českej republiky alebo Nemecka. Hlavnými dôvodmi odchodu sú lepšie platy a ekonomická situácia, väčšia možnosť odborného rastu, vyššia kvalita života alebo vyspelejší právny systém daného štátu. 

Odchod z krajiny sa však netýka len absolventov vysokých škôl. Viacero absolventov stredných škôl a gymnázií sa rozhodne pokračovať na zahraničných školách, pričom viac ako polovica si vyberie práve Českú republiku. Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska z roku 2015 (.pdf,s.4), viac ako 70% opýtaných označilo za najväčšiu výhodu zahraničného štúdia práve kvalitu vzdelávania a pedagógov, kým najväčšou nevýhodou na Slovensku je celkovo nefunkčný systém alebo zlé životné podmienky. Prípadný návrat do vlasti opýtaní podmieňujú hlavne vyššími platmi na Slovensku, rodinnou situáciou, či zmenou politickej situácie. 

Je nutné však dodať, že v priemere polovica tých, čo odišli medzi rokmi 2000 až 2012 sa vrátila do roku 2015. Hlavne v období tesne po vstupe do EÚ začalo mnoho ľudí experimentovať so životom v cudzine, z ktorých sa väčšina do dvoch rokov vrátila. Postupne však podiel dlhodobých vysídlencov začal narastať a momentálne presahuje 50% osôb, ktoré odišli od roku 2009.

Inštitút finančnej politiky považuje počet poistencov za indikátor, ktorý lepšie popisuje, kto v skutočnosti na Slovensku žije a pracuje, pretože údaje zo sčítania ľudu nemusia dobre reflektovať pohyb obyvateľstva, nakoľko pre administratívnu náročnosť si aj obyvatelia, ktorí reálne žijú v zahraničí len zriedka menia trvalý pobyt. Na rozdiel od trvalých pobytov, ktorými sa riadi napr. štatistika Štatistického úradu SR existuje finančná motivácia nahlasovať dlhšie pobyty mimo krajiny a opätovne sa prihlasovať pri návrate na Slovensko. 

Obrázok nižšie znázorňuje migračné saldo za posledných 15 rokov.


Tie hlavné náklady sa dostali do systému nielen pri tom hnedouhoľnom baníctve, ale aj pri tom predaji fotovoltajických licencií. To je veľmi drahá elektrická energia a to spôsobila prvá Ficova vláda.

V roku 2009 boli štátnou akciovou spoločnosťou SEPS (Slovenská elektrizačná prenosová sústava) za pochybných okolností, rozdeľované licencie na štátom dotované fotovoltaické elektrárne. Celkovým limitom bolo 120 MW súhrnného inštalovaného výkonu a podmienkami bola výstavba elektrárne do 4 MW. Aj v dôsledku tejto podpory prudko rástla celková finančná podpora od štátu aj koncová cena pre odberateľa. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

V roku 2009 bol schválený Zákon č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie medzi čo sa ráta aj slnečná energia. V dôsledku zle nastavenej legislatívy, vyššie spomínanému predaju licencií a prudkému rozmachu solárnych elektrární začala postupne rásť finančná podpora, čo predstavovalo záťaž pre štátny rozpočet a taktiež rástla koncová cena pre odberateľa. V roku 2008 stál 1 MW pre nové zariadenie 424, 88 €. V roku 2009 to bolo už 448,12 €. Po novelizácií vyššie uvedeného zákona a obmedzení štátnych dotácií pre solárne elektrárne vládou Ivety Radičovej v roku 2011 sa ceny podarilo zraziť až na 259,17 € (.pdf,s.4). Podporu po novom dostali len elektrárne umiestnené na budovách s výkonom do 100 kW. 

Výzva na predkladanie žiadostí bola na stránke SEPSu uverejnená 27. novembra 2009, pričom uzávierka žiadostí mala byť už 3. decembra.Do stanoveného termínu bolo podaných 97 žiadostí, ale keďže limit bol naplnený už po 57, ostatné žiadosti sa vôbec neposudzovali. Podľa viacerých analytikov bolo nemožné aby firmy, ktoré o výzve nevedeli predom stihli pripraviť všetky nutné podklady. Matej Hlôška zo združenia pre veternú energiu povedal pre server Pluska o kauze nasledovné: 
"Nie je možné, aby firma, ktorá sa o výzve dozvedela až v piatok, mala v pondelok aktualizované všetky projektové podklady, súhlasy majiteľov pozemkov a distribučných spoločoností a podobne".

Medzi firmami, ktoré štátny príspevok, v tom čase spomínaných takmer 450 eur za MW, získali patrí napr. firma Alter Energo a.s. spájaná s podnikateľom Jozefom Brhelom. Niekoľko dalších firiem, ktoré licenciu získali sa zase spája s bývalým poslancom Smeru  a riaditeľom vodohospodárskej výstavby Ladislavom Lazárom, známym z kauzy kompa. 

Hnedouhoľné baníctvo podporuje Robert Fico dlhodobo. Podpora baníctva je na Slovensku dokonca vyššia ako v Českej republike, kde sa ťaží viac kvalitné hnedé uhlie vo väčšom množstve. Dotácia pre baníctvo je zahrnutá v cenách energií a minulý rok predstavovala zhruba 95 miliónov eur. Tarifa za prevádzkovanie systému, do ktorej je podpora baníctva zahrnutá spoločne s príspevkom na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov minulý rok predstavovala 22,9 eura za 1 MWh.


… v tých materiáloch, analýzach, či už je to PISA alebo Education at a Glance, oni často krát prídu s tým, čo nám chýba. Napríklad, keď ste hovorili o tej čitateľskej gramotnosti, tak napísali, že zlé učíme metakognitívne stratégie, že to chýba na školách. Úplne jasne.

V záverečnej správe PISA 2012 sa pri čitateľskej gramotnosti spomína nasledujúce:

"Zastúpenie žiakov na najvyšších vedomostných úrovniach má mierne klesajúcu tendenciu v porovnaní s predchádzajúcim cyklom. Celkovo sa v tejto skupine žiakov nachádza 16,5 % žiakov 4-ročných gymnázií a 13,5 % žiakov 8-ročných gymnáziíí a približne 1 % žiakov SOU s maturitou a ZŠ. Najvyšší pokles pri zaradení žiakov v najvyšších referenčných úrovniach sme zaznamenali medzi žiakmi 8-ročných gymnázií (8,4 %). Jediný nárast (o 3 %) v tejto top skupine zaznamenali žiaci 4-ročných gymnázií."

Podľa PISA 2009 Slovensko sa zaradilo medzi krajiny s podpriemerným výsledkom pri aplikovaní metakognitívnych stratégií - stratégie pochopenia a zapamätania informácií a stratégie sumarizácie informácii. Publikácia zároveň uvádza, že rozvoj týchto stratégií by mohol mať pozitívny vplyv na výsledok v rámci čitateľskej gramotnosti.
 
 
 
 

Vyzerá to tak, keď porovnáme nielen priemerné platy, ale platy učiteľov v porovnaní s platmi vysokoškolsky vzdelaných ľudí, tak vidíme, že ten priemer v OECD krajinách je zhruba od 80 do 90%, u nás je toto 44.

Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Eugen Jurzyca uvádza správne údaje. Podľa analýzy OECD Education at Glance 2013, predstavuje v krajinách OECD priemerný plat učiteľa od 80 do 89% (v závislosti od stupňa základnej alebo strednej školy, pozn.) z platu vysokoškolsky vzdelaných 3. stupňa (PhD., PhDr. a iné). Na Slovensku predstavuje plat učiteľa cca 45%-ný podiel z priemerného platu vysokoškolsky vzdelaných (3. stupeň, pozn.) ľudí pracujúcich v iných oblastiach. (Viac informácií v analýze OECD, strana 378)