Ing. Erika Jurinová

Zamestnanie a pracovné skúsenosti:
2012 – Podpredsedníčka NR SR
2010 – poslanec NR SR – OBYČAJNÍ ĽUDIA a Nezávislé osobnosti
2003-2010 vedúca redakcie, obchodný zástupca Regionpress
2001- 2002 učiteľ odborných predmetov Spojená stredná škola Námestovo
1994-1995 učiteľ odborných predmetov SPŠ-odevná Námestovo

Dosiahnuté vzdelanie a kvalifikácia:
1993-1994 doplnkové pedagogické štúdium – učiteľ odborných predmetov
1989-1994VŠ strojná a textilná Liberec, odbor odevníctvo – konštrukcia, technológia
1985-1989 Stredná priemyselná škola odevná Trenčín

Člen strany: Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Erika Jurinová

Erika Jurinová

…kraj stagnuje aj napriek tomu, že ekonomický rozvoj našej krajiny je o veľa lepší…

Hospodársky rast v Žilinskom samosprávnom kraji kopíruje vývoj celoslovenskej ekonomiky, ktorá od roku 2009 neustále rastie. Zlepšuje sa aj životná úroveň ako na celom Slovensku, tak aj v kraji. Jurinová neupresnila, v ktorých oblastiach podľa nej kraj stagnuje, preto hodnotíme jej výrok len z hľadiska hospodárskeho výkonu. Kvôli rastúcemu regionálnemu HDP a rastúcej životná úrovni (vyjadrenej ako parita kúpnej sily) hodnotíme Jurinovej výrok ako nepravdivý.

Slovensko má v poslednom období dobrú ekonomickú kondíciu. Od roku 2009 ekonomika rastie a s výnimkou rokov 2012 a 2013 bol rast rýchlejší ako 2 %. Vývoj regionálneho HDP v Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK) kopíruje dynamiku vývoja rastu celoslovenského HDP.

Životná úroveň na Slovensku sa v posledných rokoch zvyšuje. Inak to nebolo ani v ŽSK, kde sa celková hodnota hrubého domáceho produktu (HDP) dostala na úroveň 8,67 miliardy eur. Vďaka týmto výsledkom patrí Žilinskej župe štvrté miesto medzi ekonomicky najsilnejších krajov Slovenska. Lepšie výsledky dosiahol Bratislavský, Košický a Trnavský kraj.



O životnej úrovni v danej oblasti vypovedá HDP vyjadrená ako parita kúpnej sily (resp. štandard kúpnej sily, ktorá sa používa hlavne u spracovaní dát Eurostatom: PPS). Vývoj tohto ukazovateľa v ŽSK bol približne rovnaký s celoslovenským vývojom medzi rokmi 2010 a 2015


Dobrý ekonomický rast slovenského hospodárstva sa prejavuje aj na ekonomických ukazovateľoch v ŽSK, preto rozhodne nie je možné tvrdiť, že kraj stagnuje z ekonomického hľadiska.


Žilinská župa má v správe cesty II. a III. triedy (…), práve ŽSK má oproti ostatným krajom značne nižšiu tú cestnú sieť II. triedy. Z toho jedna tretina je vo nevyhovujúcom stave.

Súčasná poslankyňa národnej rady, a zároveň kandidátka na predsedkyňu Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová, označila tretinu ciest druhej triedy v Žilinskom kraji za nevyhovujúce.V súčasnosti je viac než 90 % ciest druhej triedy v Žilinskom samosprávnom kraji vo veľmi dobrom, dobrom alebo vyhovujúcom stave. Preto považujeme tento výrok za nepravdivý.

To, že Žilinský kraj má po Bratislavskom kraji najnižšiu hustotu ciest II. triedy (310,5 km v Žilinskom kraji, 181,4 v Bratislavskom kraji) je pravdou. To isté ale už neplati pre sieť ciest III. triedy. Žilinský samosprávny kraj spravuje 1 106,548 km ciest III. triedy, Bratislavský aj Trnavský kraj disponuje s menšou sieťou ciest III. triedy.
Jurinová neuviedla správne údaje ohľadom stavu ciest II. triedy v Žilinskom kraji. Na základe dokumentu Prehľad stavu ciest I., II. a III. triedy (.pdf, s. 21) z roku 2017, ktoré každoročne vydáva Sloveská správa ciest je jasné, že 90,94 % ciest II. triedy je vo veľmi dobrom, dobrom, alebo vyhovujúcom stave. Nevyhovujúci alebo havarijný stav bol preukázaný len pri 9,06 % ciest II. triedy. 


…nie sú ešte pripravené ešte ani podklady na súťaženie (úsek D3 Kysucké Nové Mesto – Oščadnica, pozn.), celkovo na stavbu.

Jurinová spomína takmer 11 kilometrový úsek D3 Kysucké Nové Mesto - Oščadnica, na ktorého prípravu sa Národná diaľničná spoločnost sústreďovala už v roku 2015 (.pdf, s. 20). Podľa dostupných informácií aktuálne prebieha proces dokumentácie pre stavebné povolenie. Až po ňom sa vyhlási súťaž. Mesto Kysucké Nové Mesto vyjadrilo s touto situáciou znepokojenie, keď jeho zastupitelia poslali 4. októbra 2017 otvorený list adresovaný Ficovi a Dankovi. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Vieme, že aj teda keď už bola celkom zrušená vlastne rovná daň, tak toto prostredie sa nijako nezblížilo (rozdiel medzi chudobnými a bohatými, pozn.).

Od roku 2012 neboli uverejnené žiadne ukazovatele toho, či príjmová nerovnosť na Slovensku klesla alebo stúpla potom, ako bola zrušená rovná daň v januári 2013. Jedným z ukazovateľov príjmovej nerovnosti je napríklad Gini Coeficient. Jeho údaje (rovnako ako aj dáta Svetovej banky) však nesledujú Slovensko ďalej ako po rok 2012, preto v skutočnosti nevieme posúdiť či sa priepasť príjmov a tak i životnej úrovne medzi chudobnými a bohatými sa na Slovensku od zavedenia progresívnej dane prehĺbila či zúžila. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Zrušenie rovnej dane, ktorá bola pôvodne zavedená v roku 2004, "bolo súčasťou širokého daňovo-odvodového balíčka v novele zákona o dani z príjmov. Pri fyzických osobách sa zaviedla druhá sadzba dane 25 percent, firmy museli začať platiť preddavky 23 percent. Vláda očakávala, že opatrenia zásadne znížia nerovnosti v príjmoch ľudí."
"Správa prichádza so zistením, že ak príjmy pre najvyšších 20 % rastú, HDP krajiny v strednodobom horizonte klesá. Na druhej strane, rast HDP je spojený so zvýšením príjmu medzi najchudobnejšou časťou, 20 % populácie."

Podľa analýzy spoločnosti Allianz z roku 2014 je úroveň majetkovej nerovnosti Slovenska jedna z najnižších v Európe. Podľa nej vlastní desať percent najbohatších ľudí u nás asi tretinu celkového majetku, čo je v porovnaní s inými európskymi štátmi pozitívny výsledok.

Podla analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa však zmeny "najviac dotkli domácností, ktoré patria medzi 40 percent s najlepšími príjmami. Na druhej strane, zmeny boli nepatrné u domácností s najnižšími disponibilnými príjmami."

Naviac, z nedávnej analýzy Trendu vyplýva, že "pravdepodobnosť zamestnania sa a rovnako aj odpracované hodiny (existujúcich zamestnancov) klesnú iba minimálne. Následkom je mierne zvýšenie (0,1%) miery nezamestnanosti. Výsledky naznačujú, že v dlhodobom horizonte môže táto zmena znížiť úroveň HDP o 0,4%."

Aj napriek tomu, že "najmenšie rozdiely v príjmoch medzi najbohatšími a najchudobnejšími sú v Dánsku, Slovinsku, na Slovensku a v Nórsku", "príjmovú nerovnosť (na Slovensku, pozn.) odhaľujú aj ďalšie ukazovatele. „Horných 10 % obyvateľov zarábalo viac ako 1 452 eur v hrubom. Decilový podiel, teda podiel minimálnych miezd horných 10 % a maximálnych miezd dolných 10 %, bol 3,8."

Čo sa samotnej chudoby na Slovensku týka, ohrozených ňou bolo "na Slovensku v roku 2014 12,6 percenta obyvateľov, čo predstavuje 660-tisíc osôb. V porovnaní s predchádzajúcim rokom nastal mierny pokles počtu osôb ohrozených chudobou, a to o 0,2 percentuálneho bodu."



…pán Štefunko už má niekoľkoročnú tradíciu vytvárania takých podobných konferencií, ktoré sú naozaj zamerané najmä na rozvoj prostredia start-upového práve na Slovensku.

Ivan Štefunko je niekoľkonásobný podnikateľ a podnikateľský anjel (investor, kt. zhodnocuje investovaním do projektov iných podnikateľov v ranom štádiu rozvoja ich podnikania), ktorý založil niekoľko spoločností s regionálnou aj celosvetovou pôsobnosťou, vrátane Monogram Technologies, Pelicantravel.com, Euractiv.sk a wineshop.sk. Je spoluzakladateľom Neulogy Ventures, bratislavskej poradenskej spoločnosti zameranej na manažment vedy, inovácie a začínajúce technologické firmy.

Neulogy Ventures investuje najmä v oblasti informačných a komunikačných technológií, energetiky a medicínskej diagnostiky, ale aj v iných sektoroch podľa záujmu. Ich fondy sa v súčasnosti zameriavajú na spoločnosti založené alebo pôsobiace na Slovensku.

V podnikateľskej sfére Štefunkovi prischla prezývka krstný otec start-upov. Je spoluzakladateľom každoročnej (od roku 2011) súťaže Startup Awards, výročného odovzdávania ocenení pre inovatívne firmy založených na Slovensku a ich nápady.